KYJEV 11. mája (WEBNOVINY) – Drvivá väčšina účastníkov nedeľňajších referend na východe Ukrajiny sa podľa organizátorov vyslovila za osamostatnenie oboch proruských regiónov, kde sa hlasovania konali v podmienkach pokračujúceho konfliktu s Kyjevom.
—-> TU.
Šéf referendovej komisie v Doneckej oblasti oznámil, že v prospech nezávislosti tu hlasovalo až 89 percent voličov, zatiaľ čo separatisti v Luhanskej oblasti hlásia len päťpercentný podiel odporcov. Zverejnené výsledky ani údajnú vysokú účasť nie je možné nezávisle overiť.
Ešte pred zatvorením hlasovacích miestností jeden zo separatistických vodcov v Donecku vyhlásil, že región si po referende vytvorí vlastné štátne orgány ako aj armádu.
Vo východoukrajinskej Luhanskej oblasti by sa mohlo uskutočniť referendum o pripojení sa k Rusku. V pondelok o tom informoval hovorca proruských separatistov. „Pokiaľ sa prijme toto rozhodnutie (o konaní referenda), potom sa bude brať do úvahy vôľa ľudu,“ povedal hovorca, ktorého citovala ruská štátna agentúra RIA Novosti.
Moskva bude výsledok referend rešpektovať
Luhanský región je jedna z dvoch oblastí, kde sa v nedeľu konalo referendum o nezávislosti. V jej prospech sa vyslovilo 96,2 percenta voličov, ukázali konečné výsledky. Organizátori oznámili, že o uznanie ľudového hlasovania požiadajú Organizáciu Spojených národov.
Vláda v Kyjeve aj Západ ho považujú za frašku, Moskva však vyhlásila, že bude výsledok rešpektovať. Región už medzičasom tiež oznámil, že sa nezúčastní na prezidentských voľbách plánovaných na 25. mája.
„Od dneška sme Luhanskou republikou, podľa ktorej je nevhodné a možno dokonca hlúpe uskutočniť prezidentské voľby,“ uviedol hovorca proruských separatistov.
Ukrajinská vláda považuje hlasovanie za nezákonné
Dočasná ukrajinská vláda podporovaná Západom označuje hlasovania za nezákonné, keďže ústava povoľuje iba referendum na celom území krajiny, a to navyše po schválení parlamentom v Kyjeve. Separatisti pritom nerešpektovali ani ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý vyzval na odklad hlasovaní v záujme nadviazania rokovaní o urovnaní krízy.
Pred konaním plebiscitov varoval dočasný prezident Ukrajiny Oleksandr Turčynov. Podľa jeho slov by hlasovanie za odtrhnutie podporilo „vypuknutie katastrofy“ a znamenalo by to „úplné zničenie hospodárstva, sociálnych programov a života vo všeobecnosti pre väčšinu obyvateľov týchto regiónov“.
Brusel a Washington odsúdili Putinovu návštevu na Kryme
Podľa Ukrajiny bolo prerušenie štátnej TV ruská sabotáž
Moskva žiada od Ukrajiny za plyn platby vopred
EÚ sa obáva najmä narušenia príprav na májové prezidentské voľby, od ktorých si spolu so Spojenými štátmi sľubuje stabilizáciu situácie. Nemecko a Francúzsko preto už pohrozili, že na zodpovednosť budú brať Rusko.
Proruskí aktivisti ešte začiatkom apríla po obsadení úradných budov v Donecku a Luhansku oznámili vznik ľudových republík a záujem o nezávislosť od vlády v Kyjeve. Podobná situácia predchádzala aj marcovému pripojeniu ukrajinského polostrova Krym k Ruskej federácii, čo vyústilo do najväčšej krízy medzi Západom a Moskvou od studenej vojny.
Stály predseda Európskej rady v pondelok pricestuje na oficiálnu návštevu Ukrajiny, kde bude s najvyššími predstaviteľmi tamojšej dočasnej vlády debatovať o spôsoboch stabilizácie napätej situácie a organizácii májových prezidentských volieb.
Belgický expremiér ako jeden z najvyšších predstaviteľov únie si od návštevy sľubuje vytvorenie národného dialógu a zastavenie násilia na východe krajiny. Rompuya do Kyjeva pozval dočasný premiér Arsenij Jaceňuk, ktorý by zase spolu s ďalšími členmi vlády v utorok mal prísť do bruselského sídla bloku. Ten chce Kyjevu pomôcť aj ekonomicky v podobe úverov v celkovej hodnote 11 miliárd eur.
EÚ spolu s USA dúfajú, že prezidentské voľby koncom mája na Ukrajine ukončia nepokoje na východe postsovietskej krajiny. Problémy s voľbami má však susedné Rusko, ktorého vláda navrhuje ukončenie ozbrojených operácii voči proruským povstalcom v pohraničných regiónoch.
Hlasovaniu by podľa Moskvy mala predchádzať aj debata o novej podobe ústavy. Moskva totiž navrhuje federalizáciu krajiny v záujme väčších právomoci pre regióny s etnickými Rusmi.
