BRATISLAVA 24. decembra (WEBNOVINY) – Vianočná nálada neobíde ani slovenských vojakov v zahraničných misiách, oslavovať sa chystajú aj vojaci na kandahárskej leteckej základni v Afganistane. „Bude to v takom duchu, ako si to urobíme sami, ale určite bude večera, budeme mať stromček, takže niečo určite bude,“ tešil sa kňaz Ján Ostapčuk.
„Budeme sa snažiť spraviť to tak, aby vojaci mali štedrovečernú večeru takú, akú majú mať, a aby sa sviatky čo najviac približovali tomu, čo máme doma,“ vysvetlil veliaci poddôstojník Miroslav Ferenc. „Dúfajme, že budú tradičné jedlá. Mala by byť kapustnica a ďalšie neviem,“ prezradil kňaz. „Pokúsime sa pripraviť si nejaké domáce jedlo. Neviem ešte aké, nebudem to teraz hovoriť, náhodou to bude niečo iného,“ pousmial sa veliteľ Švrlo, ktorý prezradil, že ingrediencie už mali pripravené pred nejakým časom. „Máme,“ vyhlásil so záhadným úsmevom. Odkiaľ ich však zohnali, už neprezradil.
Vojaci však nemôžu čakať pravú slovenskú domácu atmosféru. „Nikdy to tu nebude vyzerať ako na Slovensku a to sa môžeme snažiť, koľko chceme, lebo je to iná krajina, je tu iné prostredie, iné možnosti a jednoducho nie je to reálne,“ pripustil veliteľ slovenského kontingentu Peter Švrlo. „V každom prípade sa budeme snažiť navodiť si nejakú tú atmosféru minimálne a budeme všetci svorne dúfať, že by nám tú atmosféru nenarušil nejaký incident, ktorý nikto nevie, kedy príde, ako príde a čo spraví,“ dodal Švrlo. Páter priznal, že pri štedrovečernom stole nebudú sedieť všetci vojaci, ktorí sú v misii v Kandaháre. „Určite všetci sa nestretneme, lebo niektorí budú v službách, ale tí, ktorí budú mať voľno, určite si posedíme trošičku,“ dodal Ostapčuk.
Prvé darčeky si prevzali už v polovici mesiaca od prezidenta Ivana Gašparoviča a ministra obrany Ľubomíra Galka. Gašparovič so sebou priviezol jedličku a pozdravy od detí zo Slovenska, aby sa vojaci cítili na Vianoce aspoň trochu ako doma. Za to si odniesol ručne vyrezávanú ťavu ako symbol púšte. Švrlo označil jedličku za darček, ktorý ich môže chytiť za srdce. Stromček bude stáť v ich spoločnom priestore, ktorý sa chystajú vyzdobovať.
Galko zase vojakom pripomenul ich deti prostredníctvom kresieb od detí zo Senice. Príslušníci ozbrojených síl mu za to podarovali vodcovskú tyč, aby mal čím veliť. Galko si však zaprial niečo úplne iné. „Pre mňa bude najväčším darom to, keď po šiestich mesiacoch všetkých týchto vojakov, ktorí sú tu a ktorí robia veľmi dobré meno našej krajine, živých a zdravých privítam na Slovensku na letisku. To bude pre mňa najväčší dar a som pevne presvedčený, že tento dar od nich aj dostanem,“ poznamenal Galko.
Cez Vianoce sa viac slovenských vojakov chystá aj za pátrom, ktorý je s nimi v misii. „Samozrejme, už máme nejaké dohody urobené s vojakmi. Už chodia, máme zabehnutý systém aj bohoslužieb. Sú denno-denne bohoslužby pripravené, takisto chodíme na anglické bohoslužby, máme súčinnosť s inými kňazmi, duchovnými,“ vysvetlil Ostapčuk. Koľko ľudí však pravidelne chodí do „kostola“, povedať nevedel. Závisí to totiž od toho, kedy sú vojaci v službe.
SITA