Ústavný súd sa mal zaoberať sťažnosťou KDH, ktorú strana podala pre to, ako sa uplatnil vo voľbách do Európskeho parlamentu brexitový mandát.
Vyplýva to z odlišného stanoviska predsedu košického súdu Ivana Fiačana, ktoré agentúre SITA poskytlo KDH. Ústavný súd koncom júna odmietol vziať sťažnosť KDH na ďalšie konanie, súd teda o sťažnosti ani nerozhodoval.
Ústavný súd mal byť silnejší
KDH sa na Ústavný súd SR obrátilo, pretože hoci ich strana získala vo voľbách viac hlasov ako SaS, do odchodu Veľkej Británie z EÚ majú v europarlamente menej poslancov. Po brexite do Štrasburgu nastúpi Miriam Lexmann.
Kresťanskí demokrati so sťažnosťou neuspeli, brexitový mandát zostane pre Miriam Lexmann
Fiačan vo svojom odlišnom stanovisku píše, že je presvedčený, že ústavný súd mal byť silnejší a pristúpiť k skúmaniu zákonnosti a ústavnosti týchto eurovolieb. Plénum sa podľa neho malo zaoberať argumentmi účastníkov a dať im takto pozíciu subjektov konania, a až následne rozhodnúť. „Nemám tým na mysli nič, čo by v akomkoľvek dobrom záujme vystupovalo z princípu legality. Naopak, práve procesné zamietanie sa javí ako “izolovaná“ legalita a posilňuje formalistické vnímanie práva. Dokonca sa môže javiť ako odmietnutie poskytnutia ochrany ústavnosti, čo je v rozpore s čl. 124 ústavy,“ napísal predseda súdu.
Brexit nemusí vôbec nastať
Fiačan sa domnieva, že z hľadiska naplnenia poslania ústavného súdu a účelu ústavných ustanovení by bolo presvedčivejšie, aby tí sudcovia, ktorí sa domnievali, že návrh je zjavne neopodstatnený, predložili protinávrh s dôvodmi, o ktorých by sa v pléne diskutovalo.
Poslankyne Červeňáková a Gaborčáková budú v parlamentných voľbách kandidovať za Hlinovo KDH
„Dôvodom pre uvažovanie o zjavnej neopodstatnenosti návrhu mohla byť podľa mojich úvah skutočnosť, že podstatou veci je otázka právna, a nie otázka skutková. To môže vzbudzovať dojem, že daná sťažnosť je odlišná od iných volebných vecí,“ napísal predseda Ústavného súdu SR, na ktorom je momentálne obsadených sedem z 13 stoličiek. Iným dôvodom podľa neho môže byť, že Lexmann mandát napokon získa, a preto je na mieste určitá zdržanlivosť.
Fiačan však upozornil, že brexit nemusí vôbec nastať. „Myslím si však, že skutočnosť, kto je riadnym víťazom volieb, nemôže stáť mimo ústavy, a navyše pri volebných veciach je v kompetencii ústavného súdu posudzovanie nielen ústavnosti, ale aj zákonnosti volebného procesu,“ argumentoval Fiačan. Sám pritom upozornil na komplikáciu – nekompletné plénum.
Zúžený počet sudcov zohral rolu
Ak by sudcovia prijali sťažnosť KDH na ďalšie konanie, ÚS SR by mohol sťažnosti nevyhovieť s tým, že zákon môže generovať volebný paradox spočívajúci v tom, že môže byť znevýhodnený kandidát strany, ktorá získala vyšší počet hlasov už v „prvom skrutíniu“ a štátna komisia sa prísne držala gramatického výkladu zákona. „Tento výsledok by naznačoval, že ústavnou záťažou môže trpieť samotné ustanovenie § 220a volebného zákona,“ píše Fiačan. Druhou možnosťou by bolo, že Ústavný súd SR môže testovať, či text ustanovenia § 220a volebného zákona unesie aj taký výklad, podľa ktorého by aktuálnou poslankyňou Európskeho parlamentu bola Lexmann a čakať na brexitový vývoj by musel Eugen Jurzyca (SaS).
„Prejavom sily inštitúcie nie je nezodpovedanie na dôležitú ústavnú otázku, ktorá sa netýka len nás. Dotýka sa zloženia Európskeho parlamentu, ktorý roky pracuje na svojej inštitucionálnej sile a v ktorom sa pretkáva legitimita občanov Európskej únie. Zúžený počet sudcov tu zaiste zohral rolu. O to silnejšia by však bola naša inštitucionálna sila, ak by sme dokázali meritórne a v zákonnej lehote rozhodnúť túto volebnú sťažnosť, hoci aj v zúženom pléne,“ uzavrel Fiačan.
Rozhodol najmenší zostatok delenia
Ústavný súd SR 26. júna zamietol návrh Kresťanskodemokratického hnutia k uplatneniu tzv. brexitového mandátu po voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa konali 25. mája. Brexitový mandát podľa Štátnej volebnej komisie pripadol dvojke kandidátky KDH Miriam Lexmann. KDH namietalo, keďže ich strana získala viac hlasov ako SaS, ale tá bude mať dvoch europoslancov. KDH tak do odchodu Veľkej Británie bude mať jedného poslanca EP – Ivana Štefanca.
Novelu, ktorá 14. mandát upravuje, prijala Národná rada SR začiatkom roka. Doteraz malo Slovensko 13 poslancov Európskeho parlamentu, po odchode Veľkej Británie by sme mali mať 14 mandátov. Až po prepočítaní výsledkov eurovolieb a po rozdelení všetkých mandátov sa určuje, ktorý zo 14 poslancov je náhradníkom v prípade brexitu. Podľa novely zákona, ktorú predložila ministerka vnútra Denisa Saková, je to „zvolený kandidát tej politickej strany alebo koalície, ktorá vykázala najmenší zostatok delenia“. Podľa platného zákona rozdelenie mandátov na základe získaných hlasov sa uskutočňuje v dvoch kolách. Strana SaS získala po prepočte 1,99 mandátu. Do druhého mandátu jej chýbalo 0,01 mandátu. Preto jej pridelili ešte jeden. KDH získalo 2,06 mandátu, v prvom kole teda dostalo dva mandáty. Podľa zákona 14. mandát dostane strana, ktorá mala tzv. najmenší zvyšok a ten malo KDH. Mohla to byť však ktorákoľvek strana, aj víťazná koalícia Progresívne Slovensko a Spolu.
