S architektom Jánom Lučanom sme navštívili nové výučbové pavilóny Žilinskej univerzity. Na projekte pracoval aj s Ing. arch. Ľubomírom Norisom, kolegom z ateliéru VPU DECO, ktorý už žiaľ nie je medzi nami. Od roku 1999, keď vznikol stavebný zámer, až do roku 2009 sa postupne budoval na pozemkoch univerzity celý nový komplex budov niekoľkých fakúlt. Dostavba nových pavilónov univerzitného areálu je lokalizovaná do voľného priestoru medzi zástavbu existujúcich pavilónov zo 70-tych a 80-tych rokov minulého storočia. Posledné z nich, nové priestory pre stavebnú fakultu a fakultu prírodných vied, sú v prevádzke od minulého školského roku.
Mostíkom do auly
O samotnej stavbe sa už popísalo dosť, napokon, v tomto roku súťaží aj o titul Stavba roka. Kompozícia objemov a striedma farebnosť, osviežená akcentmi oranžovej a zelenej, pôsobí mladistvo, aby oslovila poslucháčov, a zároveň kultivovane, aby reprezentovala dôstojnosť univerzity. Dispozícia je jednoduchá, a preto funkčná. Objekty sú riešené racionálne s ohľadom na ich funkciu a charakter.
Na hlavnej osi s miernym zalomením sa nachádzajú základné komunikačné a výučbové priestory. „Na túto os sme nadviazali systém pavlačí, galérií a átrium cez celú výšku budovy. Vytvárajú vzdušný a rôznorodo presvetlený priestor. Jeho postupným a hierarchickým radením sme sa snažili o vizuálnu interakciu medzi rôznymi úrovňami a priestormi,“ dopĺňa architekt Lučan. V strede tejto línie sú nad sebou dve poschodia prednáškových sál, každá s kapacitou do 150 miest. V objeme budovy sú priznané ako tmavosivé vysunuté kubusy. V interiéri tvoria auly uzavreté ostrovy prístupné cez lávky ponad veľkorysý vestibul. Akoby to bol mozog pospájaný s ostatnými funkčnými celkami cez nervové vlákna. Tento dojem je podčiarknutý priznanou oceľovou stropnou konštrukciou. V rozpočte neboli peniaze na jej zakrytie sadrokartónovým podhľadom a práve toto úsporné opatrenie má svoje originálne čaro.
Detaily robia celok
Ďalšie prednáškové a seminárne miestnosti v bloku F sú rozmiestnené okolo veľkého chodbového zrkadla, ktoré je otvorené cez všetky podlažia budovy. Denné svetlo sa po chodbách rozlieva z otvorenej stropnej konštrukcie. Tenká membrána z lexanu príjemne rozptyľuje slnečné lúče, v horúcich letných dňoch je však na najvyššom podlaží poriadne horúco a nepomáhajú ani ventilátory.
Celý článok si môžete prečítať tu.