HAAG 25. marca (WEBNOVINY) – Ukrajinský parlament v utorok prijal rezignáciu ministra obrany Ihora Teňucha v čase, keď sa začali tisíce vojakov sťahovať z Krymu kontrolovaného Ruskom.
—>TU.
Admirál zastupujúci v kabinete Arsenija Jaceňuka nacionalistickú stranu Svoboda vo svojom vystúpení pred zákonodarcami poprel, že by v súvislosti s Krymom nevydal jasné pokyny, vyhradil si však právo na odstúpenie, čo parlament nakoniec odsúhlasil.
Už majú náhradu
Väčšina jeho členov následne podporila návrh, aby Teňucha nahradil generálplukovník Michajlo Kovaľ. Podľa správy tlačovej agentúry Interfax-Ukrajina parlament v utorok hlasoval aj o vyslovení nedôvery svojmu predsedovi Oleksandrovi Turčynovovi, ktorý plní úlohu dočasného prezidenta, návrh však podporili len dvaja z 289 prítomných poslancov.
—-> TU.
Turčynov nariadil v pondelok všetkým vojakom slúžiacim na Kryme, aby územie anektované minulý týždeň Ruskom opustili. Reagoval tak na množiace sa prípady útokov na tamojšie ukrajinské základne. Podľa Teňucha však záujem odsťahovať sa z Krymu a „naďalej slúžiť v ozbrojených silách Ukrajiny“ prejavilo iba 6 500 z 18 800 vojakov a rodinných príslušníkov.
Ruské vojsko na Kryme v pondelok údajne prevzalo kontrolu nad v poradí už treťou ukrajinskou základňou. Námorná základňa vo Feodosiji bola pritom jednou z posledných, ktoré zostávali verné veleniu v Kyjeve.
Ministri rokovali
Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov rokoval so svojím ukrajinským kolegom Andrijom Deščycjom, informuje spravodajský portál stanice BBC. Stalo sa tak vôbec po prvýkrát, odkedy ruské akcie na Kryme viedli k diplomatickej kríze.
Lavrov sa s Deščycjom stretol v pondelok na summite o jadrovej bezpečnosti v Haagu. Ruský minister na tlačovej konferencii uviedol, že spolu diskutovali „o vízii založenia prospešného národného dialógu týkajúceho sa všetkých obyvateľov Ukrajiny„.
Lavrov tiež povedal, že vylúčenie Ruska spomedzi skupiny najvyspelejších krajín G8 pre anexiu Krymu nie je „žiadna veľká tragédia„. „Ak si naši západní partneri myslia, že tento formát je zastaraný, nech je tak. Koniec koncov, my na tomto formáte nelipneme,“ vyhlásil.
Britský premiér David Cameron v pondelok potvrdil, že plánovaný júnový summit krajín G8 sa v ruskom letovisku Soči neuskutoční.
Cameron po narýchlo zvolanom stretnutí lídrov zoskupenia ôsmich najvyspelejších krajín sveta s výnimkou Ruska v holandskom Haagu uviedol, že tento krok „je absolútne jasný“ v dôsledku konania Rusov smerom k Ukrajine. Sedem krajín už dávnejšie pozastavilo prípravy na summit v Soči. Summit lídrov G7 sa namiesto toho uskutoční v rovnakom čase v Bruseli.
—-> TU.
S Lavrovom sa v pondelok stretol aj šéf americkej diplomacie John Kerry, ktorý vyjadril „veľké znepokojenie“ nad zhromažďovaním ruských síl na ukrajinskej hranici.
Pozastavené členstvo v G8
Západné krajiny a Japonsko v pondelok pozastavili Rusku členstvo v skupine G8. Šéfovia štátov a vlád najrozvinutejších ekonomík zároveň na krízovom stretnutí v Haagu zrušili júnový summit, ktorý sa mal za účasti Ruska uskutočniť v ruskom letovisku Soči.
Vo formáte G7 plánujú v rovnakom termíne stretnutie v Bruseli. Cieľom je izolovať Moskvu po ovládnutí ukrajinského regiónu Krym. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov uviedol, že zrušenie summitu pre jeho krajinu nepredstavuje problém.
Skupina G7 vyzvala Rusko, aby rešpektovalo územnú celistvosť Ukrajiny a umožnilo medzinárodným sprostredkovateľom a pozorovateľom účasť na riešení krízy. Členmi G7 sú USA, Kanada, Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Japonsko.
Hrozia sprísnením sankcií
Vláda v Moskve po referende z 21. marca vyhlásila Krym za súčasť Ruskej federácie, čo Západ označuje za porušenie medzinárodného práva. V prípade, že Rusko bude stupňovať napätie, hrozí G7 sprísnením sankcií.
Tie by sa mohli zamerať na konkrétne odvetvia s cieľom vystupňovať negatívne dopady na ruskú ekonomiku. Európska únia a USA už zablokovali účty a zaviedli cestovné obmedzenie voči osobám z najbližšieho okolia ruského prezidenta Vladimira Putina, k plošným hospodárskym sankciám však zatiaľ nepristúpili.
Obama varoval Rusko pred vstupom na ďalšie územia
Prezident USA Barack Obama počas utorňajšieho vystúpenia v Holandsku vyjadril obavy Washingtonu z prenikania Ruska do ďalších častí Ukrajiny po tom, ako prevzalo kontrolu nad odštiepeneckým Krymom. Ruského náprotivka Vladimira Putina upozornil, že by to bola „zlá voľba“, a zopakoval, že USA neuznávajú minulotýždňové pričlenenie Krymu k Rusku.
Na druhej strane však podľa vlastných slov neočakáva, že sa ruské sily podarilo z Krymu vytlačiť silou. Obama sa tak vyjadril na spoločnej tlačovej konferencii s holandským premiérom Markom Ruttem v Haagu, kde sa okrem iného zúčastnil na summite o jadrovej bezpečnosti. Išlo pritom o jeho prvé vystúpenie pred novinármi po formálnom vyhlásení Krymu za súčasť Ruska.
„Neuznávame, čo sa deje na Kryme,“ povedal Obama s tým, že „nedbalo zorganizované“ referendum na polostrove nemôže byť považované za platné. Pre terajší stav podľa neexistuje žiadne „jednoduché riešenie“, zatiaľ čo samotné pripojenie ukrajinského územia k Rusku nevníma ako „hotovú vec“, keďže takýto krok si vyžaduje uznanie zo strany medzinárodného spoločenstva.
Svetoví lídri by teraz mali vyvíjať na Moskvu nátlak pomocou právnych, diplomatických a politických nástrojov, myslí si Obama. Dodal, že v prípade prenikania Ruska do ďalších častí Ukrajiny majú pripravený rámec pre dodatočné sankcie.
Bývalá ukrajinská premiérka Julija Tymošenková v utorok spochybnila znenie medializovanej nahrávky, kde sa v súvislosti so stratou Krymu vyjadruje o Rusoch obzvlášť hanlivým spôsobom a vyzýva na ich vyhladenie.
V reakcii zverejnenej na portáli britského denníka The Telegraph politička tvrdí, že záznam odvysielaný ruskou štátnou televíziou naozaj zachytáva jej telefonát s poslancom ukrajinského parlamentu Nestorom Šufryčom, daná časť však bola podľa nej účelovo zostrihaná. Odpočutie hovoru a následné zverejnenie jeho „zostrihu“ pritom pripisuje ruskej Federálnej bezpečnostnej službe.
„Toto skutočne prekračuje všetky hranice… Treba sa chopiť zbraní a ísť vyhladiť týchto prekliatych kacapov spolu s ich vodcom,“ hovorí Tymošenkovej hlas na zázname, ktorý sa medzičasom objavil aj na videportáli YouTube. Pod výrazom „vodca“ je podľa ruských a zahraničných médiá myslený ruský prezident Vladimir Putin, zatiaľ čo „kacap“ je hanlivé slovo používané Ukrajincami na označenie Rusov.
Samotný rozhovor je však v ruštine, hoci na verejnosti sa Tymošenková snaží používať výhradne ukrajinčinu. Líderka ukrajinskej strany Baťkivščyna (Vlasť), ktorá počas vládnutia jej politických protivníkov strávila tri roky vo väzení, tiež podľa zverejneného znenia vyjadruje ľútosť nad tým, že nie je pri moci a nemohla tak Rusom zabrániť v prevzatí Krymu pod vlastnú kontrolu.
„Našla by som spôsob, ako skoncovať s týmito hajzlami,“ povedala údajne Tymošenková s tým, že proti osemmiliónovej ruskej menšine na Ukrajine by použila „jadrové zbrane“.