WASHINGTON 23. apríla (WEBNOVINY) – Proruskí ozbrojenci na východe Ukrajiny v stredu priznali, že zadržiavajú amerického novinára, ktorého podozrievajú z bližšie nešpecifikovaných „nekalých aktivít“.
Simon Ostrovsky, reportér spravodajskej stanice Vice News, je nezvestný od utorka rána. Ostrovsky celé týždne pokrýval krízu na Ukrajine a informoval o skupinách maskovaných ozbrojencov obsadzujúcich vládne budovy v mestách na východe krajiny.
Tony Blair ostro kritizoval Západ pre Ukrajinu a Sýriu
Medzi Ruskom a Ukrajinou nič nehrozí, myslí si Gašparovič
Hovorkyňa ozbrojencov v meste Slovjansk Stella Choroševová v stredu potvrdila, že Ostrovského proruské sily zadržiavajú v miestnej pobočke ukrajinskej tajnej služby, ktorej sa zmocnili pred vyše týždňom. „Je s nami. Má sa dobre,“ povedala hovorkyňa pre tlačovú agentúru The Associated Press. Dôvod odmietla špecifikovať a dodala, že ozbrojenci uskutočňujú v jeho prípade vlastné „vyšetrovanie“.
Po Veľkej noci sa ukončilo prímerie
Ukrajinská vláda formálne ukončila prímerie so separatistami na východe krajiny, ktoré vyhlásila počas Veľkej noci, a obnovuje „aktívnu fázu“ vojenskej „protiteroristickej operácie“.
Prvý vicepremiér Vitalij Jarema, ktorý sa zaoberá bezpečnostnými záležitosťami, to potvrdil na okraj stredajšej pravidelnej vládnej schôdze. Obnovenie operácie v utorok nariadil dočasný prezident Oleksandr Turčynov, podľa Jaremu však armáda nové akcie zatiaľ nezačala. „V blízkej budúcnosti budú prijaté náležité opatrenia a vy uvidíte výsledky,“ povedal pred novinármi v Kyjeve.
—-> TU.
Jarema v tejto súvislosti hovorí o ubezpečení zo strany USA, že Ukrajincov „nenechajú osamote s agresorom“. „Dúfame, že v prípade ruskej agresie bude táto pomoc podstatnejšia,“ povedal deň po vystúpení amerického viceprezidenta Joa Bidena v Kyjeve, kde ohlásil dodatočnú pomoc zo strany Washingtonu vrátane „nesmrtiaceho“ výstroja pre ukrajinskú armádu.
Ak ohrozia naše záujmy, zaútočíme ako v Južnom Osetsku
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu varoval, že ruská armáda bude „s určitosťou“ reagovať v prípade „priameho ohrozenia legitímnych ruských záujmov“ na Ukrajine.
Šéf ruskej diplomacie v stredu zverejnenom rozhovore pre štátnu televíziu RT poukázal na príklad Južného Osetska spred takmer šiestich rokov, kedy Gruzínsko napadlo tamojších separatistov a Rusi tvrdo odpovedali. Podľa jeho slov však bude „nevyhnutná odpoveď Moskvy v súlade s medzinárodným právom“.
Dlhoročný minister vládu v Kyjeve zároveň obvinil z nedodržiavania dohody uzavretej pred týždňom na konferencii v Ženeve. Kritikou nešetril ani USA, ktoré podľa neho priamo kontrolujú činnosť novej prozápadnej ukrajinskej vlády. Tá podľa neho navyše obnovila vojenské operácie proti separatistom na východe krajiny počas včerajšej prítomnosti amerického viceprezidenta Joa Bidena v Kyjeve.
„Útok na ruských občanov je útokom na Ruskú federáciu. Nič z vecí, ktoré boli dohodnuté v Ženeve a ktoré úrady v Kyjeve mali povinnosť vykonať, sa nerealizovalo,“ povedal Lavrov v publikovaných úryvkoch rozhovoru pre RT, ktorý v plnom znení zverejnia v stredu večer. Ako dodal, „nemáme dôvod neveriť, že Američania to tým najpriamejším spôsobom celé neorganizujú“.
Predstavitelia Ukrajiny, Ruska, EÚ a USA sa minulý štvrtok dohodli na krokoch smerujúcich k uvoľneniu napätia na východe Ukrajiny, situácia sa však odvtedy výraznejšie nezmenila a Kyjev s Moskvou sa vzájomne obviňujú z nezáujmu splniť svoje záväzky.
USA tlačia na Rusko
Minister zahraničných vecí USA John Kerry sa v utorok telefonicky spojil s ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom, pričom vyjadril obavy z prístupu Rusov k situácii na východe Ukrajiny, kde podľa neho nepodnikajú pozitívne kroky smerujúce k upokojeniu.
Poukázal tiež na informácie, podľa ktorých východoukrajinskí separatisti obsadzujú stále ďalšie budovy a zajímajú novinárov ako aj iných civilistov.
Ministerstvo zahraničia vo Washingtone uviedlo, že Kerry vyzýva Moskvu na zmiernenie svojej rétoriky a diplomatické angažovanie sa na Ukrajine v spolupráci s tamojšou vládou a Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Americký minister tiež požaduje, aby Rusko vyzvalo skupiny okupujúce budovy na ich uvoľnenie a odovzdanie zbraní výmenou za amnestiu.
—>TU.
Viceprezident USA Joe Biden počas utorňajšieho vystúpenia v Kyjeve odkázal Rusku, že „je načase prestať rečniť a začať konať“. Dočasný ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov krátko na to nariadil armáde pokračovať v „protiteroristickej operácii“ na východe krajiny, odkiaľ hlásili „umučenie“ dvoch ľudí vrátane miestneho politika, ktorých údajne uniesli proruskí vzbúrenci, a ostreľovanie vojenského lietadla. Dohoda z minulotýždňových štvorstranných rokovaní v Ženeve pritom požaduje od všetkých zúčastnených strán, aby sa zdržali násilia.
Favoritom prezidentských volieb je miliardár Porošenko
Hlavným favoritom v nadchádzajúcich prezidentských voľbách na Ukrajine je aj naďalej miliardár Petro Porošenko. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu verejnej mienky zverejneného v stredu. Podnikateľ prezývaný aj „čokoládový kráľ“ by podľa neho v prvom kole získal až 48-percentnú podporu.
Ak by získal ešte o dve percentá viac, nemuselo by sa konať ani druhé kolo. Druhá by skončila expremiérka Julija Tymošenková, ktorej by dalo hlas 14 percent Ukrajincov. Porošenkovi pred mesiacom namerali 36-percentnú podporu. Nárast jeho preferencií vysvetľujú odstúpením boxerského šampióna Vitalija Klička, ktorý Porošenka verejne podporil.
Prieskum uskutočnili na vzorke 6200 ľudí od 9. do 16. apríla a podieľali sa na ňom štyri agentúry. Prvé kolo volieb je naplánované na 25. mája a prípadné druhé na 15. júna. Celkovo chce o najvyšší post v krajine zabojovať 23 kandidátov.
Rusko v súvislosti s napätím okolo krízy na Ukrajine vyhostilo vysokopostaveného kanadského diplomata pôsobiaceho na veľvyslanectve v Moskve, čo malo byť odvetou za podobný krok zo strany Ottawy.
V utorok o tom informovali nemenovaní predstavitelia kanadskej vlády, podľa ktorých musí z moskovskej ambasády odísť prvý tajomník imigračného oddelenia, zatiaľ čo Kanada tento mesiac vyhostila ruského vojenského atašé.
Krajina javorového listu na Rusko uvalila sankcie za jeho kroky proti Ukrajine, ktoré premiér Stephen Harper zhodnotil ako „agresívne, militaristické a imperialistické“. Konanie Rusov pritom označil za najvýznamnejšiu hrozbu pre mier a stabilitu vo svete od skončenia druhej svetovej vojny.
Ruský veľvyslanec v Ottawe Georgij Mamedov následne obvinil Kanadu z rozpútania „sankčnej vojny“, na druhej strane však tvrdí, že prijaté opatrenia nemajú väčší účinok.
Kanadský minister zahraničných vecí John Baird počas utorňajšej návštevy Prahy vyjadril podporu východným členom NATO, ktorí podľa neho čelia „agresii“. Kanada ešte minulý týždeň oznámila, že poskytne šesť stíhačiek pre hliadkovaciu misiu NATO so základňou v Poľsku. Kanada je domovom vyše milióna ľudí ukrajinského pôvodu.
