Progresívne Slovensko 6, Smer-SD 5, Republika 2, Hlas-SD a KDH po jednom. Takéto je rozdelenie mandátov vo voľbách do Európskeho parlamentu. Výsledky určite prekvapujúce, aj keď si dve najsilnejšie politické strany na Slovensku zachovali svoj primát. Svedomie si môžu spytovať SaS a predovšetkým Matovičovo hnutie Slovensko, ale tiež aj SNS. Spokojnosť určite nezavládla ani v Hlase.
Republika zvalcovala Dankovu SNS
O víťazstvo podľa očakávania bojovali smeráci a Progresívne Slovensko. Tentoraz sa progresívcom podarilo získať si primát a tak oplatili Smeru za porážku v slovenských parlamentných voľbách. Ten však tiež nemôže byť nespokojný, lebo si na rozdiel od predchádzajúcich eurovolieb polepšil o dvoch poslancov.
Oficiálne výsledky eurovolieb. Vyhralo Progresívne Slovensko, Hlas-SD je štvrtý a SaS aj Demokrati pod piatimi percentami (video)
Ak si niekto pomyslí, že je eurospekticizmus na Slovensku porazený, tak sa určite mýli, lebo treťou najúspešnejšou stranou je práve krajne pravicové hnutie Republika, ktoré získalo viac ako 12 percent hlasov a tým dosiahlo svoj historický úspech. Iste ho to naštartuje, aby sa aj na domácej politickej scéne pokúsilo o niečo podobné.
Ódor, Blaha, Uhrík, Lexmann aj Ondruš. Viete, kto sú 15 zvolení slovenskí europoslanci?
A čo stojí za úspechom Republiky? Predovšetkým všeobecná nálada v Európe, kde vo viacerých krajinách začala vystrkovať rožky krajná pravica, ktorá nesúhlasí so súčasným smerovaním Európskej únie.
Hnutiu, podobne ako aj Smeru, určite pomohla vojna na Ukrajine, kde sa snažia presvedčiť, že sa máme viac starať o vlastné záležitosti, ako pomáhať druhým. A práve v tejto oblasti sa najviac podobných správ objavuje na tzv. konšpiračných portáloch, ktoré krajná pravica vedela využiť. Líder hnutia Milan Uhrík je jedným z najsledovanejších politikov na sociálnych sieťach.
O voličov s podobným rozmýšľaním sa Republika pobila predovšetkým s vládnou Slovenskou národnou stranou. Tej sa nakoniec nepodarilo zúročiť svoje miesto vo vládnej koalícii, dokonca v eurovoľbách úplne stroskotala. Menej ako dve percentá určite nie je výsledok, s ktorým Andrej Danko počítal.
Pravdepodobne k tomu prispeli aj výstrely jeho ministrov, ktorí hneď na začiatku volebného obdobia svojimi návrhmi zákonov neprispeli k dobrej nálade vo vládnej koalícii. Zároveň v predvolebnej kampani iba opakovali to, čo hovoril premiér a neprichádzali s vlastnými názormi na fungovanie EÚ. Netreba sa preto diviť, že jej voličov prebral Smer a predovšetkým hnutie Republika.
Kto musí rozmýšľať, ako ďalej?
S výsledkom volieb určite nemôže byť spokojná ani ďalšia vládna strana, Hlas-SD. Po úspechu jej lídra v prezidentských voľbách akoby strana hľadala samú seba. Od zmierlivej sa posunula viacej k extrému, keď v kampaní začali hovoriť slovníkom, ktorý doteraz používali Fico, Danko a Uhrík.
Ak si v Hlase mysleli, že tadiaľto vedie cesta k úspechu, tak sa mýlili. Jej voliči opustili Smer-SD aj preto, že im bolo dosť tvrdých slov jeho lídra Roberta Fica. Zabojovať o ďalších voličov materskej strany určite nebude ľahké, o čom sa presvedčili aj v sobotňajších voľbách.
O tom, čo robiť ďalej budú musieť iste porozmýšľať aj Richard Sulík a predovšetkým Igor Matovič.
SaS sa do europarlamentu nedostala, chýbalo jej síce iba niečo viac ako tisíc hlasov, ale je to určite varovanie do budúcnosti. Voličov jej pravdepodobne prebralo Progresívne Slovensko, ktoré výraznejšie komunikovalo pozitívny vzťah k Európskej únii a SaS bude musieť presvedčiť občanov, že aj oni sú potrební na slovenskej politickej scéne.
Ešte väčší problém má Igor Matovič. Jeho neustále hádanie sa tak s koalíciou, ale aj opozíciou, mu ukázalo, že ak niečo nezmení môže v dohľadnej dobe zabudnúť na úspech. Zmena lídra by hnutiu iste neuškodila, ale dobre vieme, že v súčasnosti to nie je možné. Tak ako Matovič OĽaNO vytvoril, možno tak aj hnutie Slovensko pochová.
Na záver však treba dodať, že eurovoľby určite nie sú ukazovateľom, aký je pomer síl na slovenskej politickej scéne, ale predsa naznačujú kam sa spoločnosť uberá.
