BRATISLAVA 17. novembra (WEBNOVINY) – Nežná revolúcia z novembra 1989 netrvala niekoľko týždňov, ale 42 rokov a nebola nežná, ale veľmi krutá, myslí si spisovateľ a jeden z aktérov novembrových udalostí Ľubomír Feldek. Skutočnými tvárami revolúcie sú podľa neho práve nevinne odsúdení, v mene ktorých sa revolúcia konala.
„Ja sa na to pozerám z pohľadu svojho otca, mukla, ktorý sa jej nedožil. Doplatil na svoje starosti a na väzenie zdravím a zomrel mladý. Ten by nemal nijaký problém prijať revolúciu nie že v roku 1989, ale nemal by nijaký problém prijímať ju aj dnes. Stále by vedel, v čom je ten rozdiel medzi jeho životom a životom, ktorý sa žije od roku 1989,“ uviedol pre agentúru SITA Feldek.
Nežnú revolúciu chápe ako revolúciu odsúdených ľudí
František Mikloško v knihe Nebudete ich môcť rozvrátiť podľa Feldeka zrátal, že nevinne odsúdení ľudia za obdobia komunizmu na Slovensku boli odsúdení spolu na 83 tisícročí a veľa si z toho aj odsedeli. „Takže títo ľudia poznajú rozdiel, čo bolo predtým a čo bolo po roku 1989. A ja tú nežnú revolúciu chápem ako revolúciu týchto ľudí, nie revolúciu ľudí, ktorí sa stali jej tvárami v novembri ´89. Pri všetkej úcte k Havlovi, Kňažkovi alebo trebárs aj sebe. To bola len posledná kvapka,“ konštatoval Feldek. Práve k všetkým postihnutým totalitou prechováva ostych a úctu.
„Nepodceňoval by som ani tú verejnosť, pretože v každej rodine bol mukel, nepoznám slovenskú rodinu, v ktorej by nebol. Takže nech si nikto nemyslí, že národ je sklamaný tým, čo prišlo. Áno, národ nadáva, že sa kradne, a toto a hento, ale v zásade tou zmenou národ sklamaný nie je. To si myslím aj ja, za ten kolektív, aj za seba,“ dodal spisovateľ. Ako príklad spomenul spisovateľa Rudolfa Dobiáša, ktorý pôsobí v Konfederácii politických väzňov, je šéfredaktorom časopisu Svedectvo a vydal štyri zväzky príbehov ľudí, ktorí si za socializmu odtrpeli svoje.
Dobiáša v päťdesiatych rokoch ako 19-ročného odsúdili na 18 rokov väzenia, a to za karikatúru Gottwalda a Stalina, ako sa škvaria v pekle v jednom kotle. Odsedel si takmer osem rokov. Neskôr bol robotník, baník, keď sa prepracovával do literatúry, tak len cez detskú literatúru.
Sloboda prejavu je jedným z najvzácnejších výdobytkov novembra
„Pomaličky, až v roku 1977, vydal prvú zbierku básní, zhodou okolností v mojej redakcii, bol som vtedy v slovenskom spisovateľovi vedúcim redaktorom poézie, a odvtedy sa datuje naše priateľstvo. A preto mám tak trochu právo citovať jeho najtajnejšie myšlienky, lebo ich poznám. Jeho najtajnejšia krásna politická myšlienka je, že sa na jeho názore na nežnú revolúciu za 25 rokov nezmenilo nič. Tak sa to učme od neho. Hovorí, že keď bola nežná revolúcia, on plakal. Bodaj by neplakal niekto, komu socializmus ukradol v Jáchymove kus života,“ vraví Feldek. Dobiáš je podľa jeho slov rovnako dojatý aj dnes, nežnú považuje za najšťastnejšiu chvíľu vo svojom živote a trvá to dodnes.
„Človek, ktorý takto vníma minulosť, toho nemôže sklamať prítomnosť. Nech je aj ohrozovaná sloboda prejavu, nielen skupovaním médií finančnými skupinami, ale aj píplmetrami, drobnými redaktormi, ktorí majú svoje záujmy, niekoho pustia do tlače, niekoho nie, tá sloboda prejavu je vždy ohrozovaná, ale v zásade ohrozená nie je. Ona stále platí. Dobiáš hovorí, že sloboda prejavu je jedným z najvzácnejších výdobytkov novembra a demokracie, že mohol vyrozprávať, čo zažil on a ďalšie tisíce iných muklov, že to je veľmi dôležité pre nich a ich rodiny,“ vysvetlil Feldek.
Za najväčšie plus novembra považuje spisovateľ okrem pádu monopolu komunistickej strany práve slobodu prejavu. „Sloboda prejavu je základ všetkých ostatných slobôd aj právneho štátu. Bez slobody prejavu niet právneho štátu. Môžeme si myslieť, že štát nie je taký, aký by mal byť, čo sa fungovanie právneho systému týka, ale kým trvá sloboda prejavu, dovtedy je vždy nádej, že čo sa pokazilo, to sa napraví. Keby sa malo stať niečo hrozné, že by napríklad prepukla vojna, tak je po všetkom, môžeme začať znova. Dúfajme, že sa to nestane,“ poznamenal Feldek.
Východoeurópske krajiny potrebujú vybudovať právny systém
Ako príklad uviedol televízny šot o nákupe CT prístroja piešťanskou nemocnicou, za ktorý dala namiesto 500-tisíc eur až 1,6 milióna eur. „Ten lekár, ktorý to tvrdí, sa nebojí predstúpiť pred kameru, naplno využíva slobodu prejavu, pretože keby klamal, je žalovateľný,“ upozornil spisovateľ.
Najväčšie mínus posledného štvrťstoročia sformuloval podľa Feldeka anglonemecký politológ Ralph Gustav Dahrendorf. Ten počas spoločenských zmien koncom osemdesiatych rokov v postsocialistických krajinách napísal, že východoeurópske krajiny potrebujú iné poradie, než sa zdá. „Nie najprv obnoviť demokraciu a potom právny systém, ale najprv vybudovať právny systém a potom do neho vsunúť demokraciu. Lebo naopak to nebude fungovať. Lebo ak sa demokracia nastolí v právnej divočine, už to nikto nedá do poriadku. Tak v tom žijeme. Ale kým je sloboda prejavu, je nádej, že sa to predsa len do poriadku dá,“ konštatuje Feldek.
Spisovateľ zdôraznil, že občianska spoločnosť nie je hlúpa. „Veľa kritiky sa povedalo na margo slovenského voliča, ale veď bez toho voliča by sa to nepohlo z miesta, to volič hýbe spoločnosťou. Niekedy sa pomýli, ale niekedy volič robí väčšie zázraky ako politické špičky. Ako sme sa zbavili mečiarizmu? No vďaka voličom. Nie je dôležité, či Dzurinda voľby vyhral alebo prehral. Volebný systém plus volič a krásne to o chlp vyšlo. Niekedy ten chlp je strašne dôležitý, bodaj by fungoval aj ďalej,“ uzavrel Feldek.
Slováci zabúdajú na to, kto boli lídri novembrovej revolúcie
Kiska prijal Porošenka, Slovensko trvá na integrite Ukrajiny
Cirkev vyzýva ľudí, aby nezabúdali na obete komunizmu
Novembrové udalosti vnímame menej pozitívne, ukázal prieskum
So slobodou nevieme nakladať, tvrdí aktér novembra '89
V Bratislave stále chýba centrálny pamätník k novembru '89
Psychiater Pavel Černák: Štvrťstoročie od novembra ´89 strácame hodnoty
Slováci si od nežnej revolúcie polepšili, rástli im aj platy
