Aké ekonomické výsledky dosiahol Nitriansky samosprávny kraj za uplynulé štyri roky? V akej kondícii sa v súčasnosti nachádza?
Pre priblíženie situácie by som najprv stručne zhrnul predošlé volebné obdobia. Prvé obdobie sa vyznačovalo tým, že v kraji boli ohromné turbulencie. Mnohí si ešte pamätajú, že tu boli snahy poslancov, najmä za SMK, siahnuť na majetok kraja. Pre mňa to bolo veľmi zložité obdobie, pretože som sa musel postaviť voči týmto snahám a čelil som rôznym obvineniam. Druhé volebné obdobie bolo obdobím stabilizácie, kedy sme začali konsolidovať financie a naprávať chyby z prvého obdobia. V treťom volebnom období sa už skončila etapa stabilizácie, avšak po roku 2008 nastúpila svetová hospodárska kríza. Bola tu obava, že všetko to, čo sme stabilizovali, sa znova zvráti. Treba však povedať, že aj napriek tomu, že sme pre krízu museli v mnohých veciach meniť filozofiu, sme ako kraj obstáli počas celých štyroch rokov veľmi dobre, dokonca si dovolím povedať, že najlepšie na Slovensku.
V poslednom prieskume Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy – INEKO ale Prešovský samosprávny kraj predbehol Nitriansky samosprávny kraj, ktorý skončil na druhom mieste…
Dlhé roky som robil vo finančnom sektore a objektívne faktory potvrdzujú, že procesy, ktoré prebiehali v našom kraji, boli najlepšie na Slovensku. V prvom rade sme jediný kraj na Slovensku, ktorý sa zo skupiny štyroch historicky zaostalejších krajov dostal v oblasti nezamestnanosti na pozíciu, ktorá je lepšia ako priemer Slovenska. Toto je, myslím, najhodnotnejší výsledok, pretože toto ľudí najviac trápi. Kým v prvých etapách vývoja kraja sa nezamestnanosť v niektorých oblastiach dotýkala až hranice 30 percent, dnes je nezamestnanosť v kraji mierne nad 13-timi percentami. My sme už pri prvých signáloch krízy veľmi skoro zareagovali a začali proces úspor, čo sa nám vyplatilo. Počas celých týchto štyroch rokov sme nasadili model prebytkového rozpočtu a prísne sme strážili výdavky. Za toto obdobie sme vytvorili rezervy, ktoré presahujú 10 miliónov eur, čo bol jednoznačne najlepší výsledok na Slovensku. Tretí faktor je, že máme najnižší dlh zo všetkých krajov na Slovensku, dlhovú službu máme na úrovni zhruba 25 percent. My sme si dokonca tento rok, keď je ťažká situácia, dovolili splatiť úver za približne 3,3 milióna eur. Čiže toto sú argumenty, ktoré to potvrdzujú, to nie je nejaká propaganda.
Čo sa vám podarilo splniť z volebného programu za uplynulé štyri roky?
V predvolebnom čase často počúvam, že „chceme zmeny.“ Ja sa pýtam: zmeny k čomu – k horšiemu? Keď sme v takomto ťažkom období dosiahli špicu Slovenska, tak načo to niekto chce zmeniť? Vrátiť sa do prvého volebného obdobia a rozhajdákať majetok, ktorý sme tu nahonobili? Poviem ešte jedno číslo: za posledné štyri roky sme majetok kraja zvýšili o 20 miliónov eur. Chcem poukázať na to, že napriek tomu, že sme šetrili a máme veľmi dobré hospodárske výsledky, sme veľmi seriózne pristupovali k riešeniu jednotlivých oblastí, ktoré nám prislúchajú zo zákona a ktoré sme si na začiatku volebného obdobia aj dali na papier. Pozitívne výsledky boli aj v čerpaní európskych peňazí, za toto volebné obdobie sa napríklad podarilo zrevitalizovať 110 obcí.
Môžete povedať aj konkrétne výsledky v jednotlivých oblastiach? Zoberme si napríklad oblasť školstva.
V školstve sme v prvom rade chceli reagovať na populačný vývoj, ktorý má klesajúcu tendenciu. Ošetriť sme museli majetok v oblasti školstva. Museli sme vyhlasovať súťaže na predaj majetku, aby sme ho nemuseli sanovať z tých peňazí, ktoré by mohli ísť do rozvoja školstva. Oveľa závažnejším problémom však bolo to, že sme museli reagovať na aktuálnu situáciu a dopyt a tomu prispôsobovať študijné odbory. Ak by sme sa netrafili, maríme tým aj potenciálne investície, ktoré by potenciálne mohli do kraja prísť. Počas posledných rokov museli vyradiť 300 študijných programov, ktoré už nereagovali na potreby súčasnosti. Zároveň sme zaviedli 60 nových ako odpoveď na výzvu doby. Zo 112 stredných škôl, ktoré sme dostali od štátu a ktoré produkovali aj nepoužiteľné profily, sme doteraz za existenciu kraja zlučovaním dosiahli 68. Ušetrili sme tým ohromné prevádzkové náklady.
Pokračoval kraj v zlučovaní škôl aj v tomto volebnom období?
Áno, zlúčili sme asi osem alebo deväť škôl. Naďalej pokračujeme aj v procese prispôsobovania študijných odborov novým investíciám a do budúcna je našou výzvou pokračovať v budovaní centier odbornej prípravy a vzdelávania.
Koľko ciest opravil kraj v tomto volebnom období?
Náš kraj spravuje 2 040 kilometrov ciest druhej a tretej triedy. Počas uplynulých štyroch rokov sme opravili 130 kilometrov ciest a 1 150 metrov štvorcových mostov. Naviac sme docielili tlakom na spoločnosť Granvia, že nám opravila ďalších 40 kilometrov ciest (po výstavbe rýchlostnej cesty R1, pozn. Webnovín). Opravy sa robia podľa kategórie ciest a intenzity dopravy na daných úsekoch. Vedeli by sme si predstaviť opraviť prioritne aj iné úseky, ako sa robili v tomto období. Je tam ale jeden veľmi vážny problém, a to je nevysporiadanosť vlastníctva pôdy pod komunikáciami. Štát na nás hodil ťažké bremeno.
Akého percenta ciest sa to týka?
Až 80 percent pozemkov pod cestami druhej a tretej triedy nie je vysporiadaných. My máme okolo 14 miliónov štvorcových metrov ciest, z toho je okolo 12 miliónov pôdy pod nimi nevysporiadaných. Dnes sme konfrontovaní s tým, že niektoré skupiny obyvateľov sa špekulatívnym spôsobom zmocňujú tohto majetku a my už v niektorých prípadoch dokonca platíme prenájom vlastníkovi pôdy pod cestou. To je nehoráznosť, ktorá neviem, kde skončí v tomto štáte.
V roku 2010 prešli nemocnice v Topoľčanoch a v Leviciach pod správu krajskej neziskovky Nemocnice s poliklinikami. V akej ekonomickej kondícii sú momentálne?
Nemocnice sme dostali do pozície, že sú dokonca v prebytkovom hospodárení. Z prebytku môžu kupovať nové prístroje. Dlhy slovenských nemocníc voči Sociálnej poisťovni sú veľké, no my nemáme ani cent dlhu.
Čo sa Vám z volebného programu nepodarilo splniť a prečo?
Pochopiteľne, že rozvoj z hľadiska investícií by sme si vedeli predstaviť aj oveľa dynamickejší. Sme však skutočne v hraniciach globálnej hospodárskej krízy. Raz musí byť ale týmto procesom koniec, pretože sa nemôžeme „ušetriť k smrti.“ Nepodarilo sa teda to, v čom nám zabránil makroekonomický rozvoj. Okrem toho sa ešte nepodarilo doriešiť všetky súdne spory z prvého volebného obdobia, ktoré stále doznievajú – napríklad ohľadom nemocníc alebo súdny spor, ktorý vznikol neoprávneným podpísaním zmlúv pri kúpe budovy pre sídlo kraja vtedajším podpredsedom kraja. Keby sa tieto nedoriešené veci z minulosti pripočítali k nášmu hospodáreniu, máme o ďalších 3,3 milióna eur viac.
Nepodarila sa doriešiť otázka výstavby ipeľských mostov na juhu Slovenska, ktorá sa pripravuje spolu s Maďarskom. Kedy sa ich teda obyvatelia dočkajú?
V projekte ipeľských mostov jednoznačne zlyhala maďarská strana, čo si aj priznali. Ja som od začiatku od nich požadoval, aby podpísali partnerskú zmluvu, kde by boli napísané pravidlá hry. My sme mali ísť do tohto projektu s piatimi miliónmi eur. Ale bez zmluvy? To som jednoducho nemohol podpísať. To, že zlyhali aj niektorí naši úradníci, je ďalšia vec. Čas mi dal teraz za pravdu, pretože Európska únia zastavila v Maďarsku čerpanie eurofondov tak, že z 15 projektov 13 nesmú čerpať, medzi nimi aj tento. Čiže čo by bolo dnes? Slovensko by platilo za chyby, ktoré urobili oni. Dnes by tí istí vykrikovali spoza rečníckych pultov, že sme prišli o päť miliónov eur. Správna cesta je tá, ktorú sme my presadili a ktorá sa aj zrealizovala. Boli sme s premiérom Ficom v Budapešti, on podpísal s Orbánom medzinárodnú zmluvu a my sme s regiónmi podpísali regionálne zmluvy. Teraz je už na stole čisté víno a môžeme jedna aj druhá strana z neho piť – pokiaľ, samozrejme, Brusel schváli financie.
Už od prvého volebného obdobia zostáva nedoriešená otázka výstavby budovy pre úrad samosprávneho kraja. Aj počas uplynulých štyroch rokoch ste sa týmto problémom zaoberali. Aká je teda momentálne situácia? Vaše posledné vyjadrenia v tomto smere boli, že kraj nakoniec stavať svoje sídlo zrejme ani nebude…
Problém umiestnenia pracovníkov postupne riešime, stále je tam viacero možností. Ak odídeme z prenajatej budovy na Rázusovej ulici, máme už pripravené priestory na Kupeckej ulici, rekonštrukcia je tesne pred ukončením. Ďalšia várka investície čaká Župný dom. Do tejto vzácnej kultúrnej pamiatky by sme museli investovať tak či tak. A keď ju ešte využijime tým, že sem umiestníme niektoré odbory, tak zabijeme dve muchy jednou ranou. Týmto pádom by všetci úradníci boli koncentrovaní na dvoch miestach, ktoré sú neďaleko seba. Ja však nie som ani totálnym odporcom výstavby nového sídla, lebo nevieme, čo ešte čas prinesie, už sa hovorí o integrácii regiónov a Nitra je tu na západnom Slovensku najväčšie krajské mesto po Bratislave.
V tomto volebnom období sa Nitrianskemu samosprávnemu kraju vyhli kauzy a škandály, s výnimkou kauzy ohľadom verejných obstarávaní súvisiacich práve s výstavbou budovy župného úradu. Minulosťou sú už turbulentné časy sporov s poslancami, situácia sa upokojila. Ako hodnotíte momentálnu atmosféru na kraji a spoluprácu s opozičnými poslancami za SMK?
Veľmi dobrá otázka, tiež som sa chcel tejto témy dotknúť. V prvom volebnom období som istotne nepodpísal viac ako sto uznesení. Aj občania maďarskej národnosti však pochopili, že to, čo sa tu robilo, nebolo v poriadku, čo sa odrazilo aj vo voľbách. V druhom období ešte nejaké tie roztržky doznievali ako odozva na situáciu v prvom období. O tom, že v tomto období sme sa dostali do pokojnejšej atmosféry, svedčí aj to, že všetky rozpočty počas štyroch rokov sa schvaľovali bez jediného hlasu proti. Samozrejme, niekto sa zdržal, ale nikto nebol proti. Je to preto, že sme spravodlivo rozdeľovali rozpočtové prostriedky do jednotlivých okresov. Poslanci pochopili princíp, ktorý som vyhlásil, a to, že rozdeľujme peniaze po okresoch podľa počtu obyvateľov, čiže na hlavu. My by sme sa veľmi ľahko mohli hrať na nejakých veľkých víťazov a potláčať poslancov za SMK, ale štyri roky sme to nerobili. Ja si vážim poslancov za SMK, ktorí sú momentálne v zastupiteľstve. Nemáme tam ani jediného z tých, ktorí sa podpísali pod negatívny vývoj v kraji v prvom volebnom období.
Pravica v kraji nominovala ako Vášho vyzývateľa do novembrových volieb bývalého poslanca parlamentu za SDKÚ-DS Tomáša Galbavého. Ten sa v médiách vyjadril, že podporu zo strany SMK pokladá za veľký krok, pretože po prvý raz v histórii Nitrianskeho samosprávneho kraja Maďari podporujú v slovenského kandidáta, doteraz stavali vlastných a slovenské a maďarské strany sa prvý raz spojili…
…To vôbec nie je pravda. Prvý raz sa spojili, keď SMK stiahla svojho kandidáta, bývalého ministra školstva Lászlóa Szigetiho a postavili sa za kandidáta slovenskej národnosti Jána Grešša.
Ak sa vo volebnej kampani objaví tzv. „maďarská karta“, budete na to reagovať?
Ja som nikdy nerobil negatívnu kampaň a nakoniec sa ukázalo, že to je asi jediná správna cesta. Ľudia nechcú nejaké býčie zápasy. Ich zaujíma to, či budú mať prácu, či ekonomika kraja bude fungovať, či sa budú opravovať cesty a tak ďalej. Ja nebudem mať záujem vyvolávať nejakého ducha konfrontácie. Pána Galbavého trošku poznám a myslí si, že ani on sám nebude mať o to záujem, ale nie je vylúčené, že ľudia okolo neho vyvolajú nejakú takúto atmosféru. Čiže reagovať, prirodzene, budeme, ale v žiadnom prípade nevystrelíme zo zákopov ako prví.
Zhovárala sa Mária Pietová
