Ako ste sa dostali k sfilmovaniu knihy Doktor od jezera hrochů?
Mne to ponúklo vedenie vydavateľstva XYZ, ktoré vydáva Švandrlíkove knihy. Prišli s tým, či by som nechcel nakrútiť knihu Doktor od jezera hrochů. Táto kniha vyšla v roku 1980. Na prekvapenie do dnešných dní sa jej predalo vyše milión výtlačkov. To je veľký úspech a hlavne chcem povedať, že je to kniha veľmi obľúbená a ľudia ju poznajú a tešia sa z nej. Spojili sa práve s pánom Veselickým (producent filmu, pozn. red.) a Farbykou tu z Bratislavy a vyzvali ma, aby som napísal scenár, prvú verziu, druhú verziu, potom sme to krátili, aby to nebolo dlhé. No a nakoniec došlo k nakrúcaniu a film ide do kín.
Autor rovnomennej knihy, zosnulý Miloslav Švandrlík vraj vyslovene chcel, aby ste túto knihu sfilmovali vy. Je to pravda?
My sme sa poznali s pánom Švadrlíkom roky a on vždy chcel, aby som nakrútil niečo z jeho tvorby. Ja si pamätám, ako dieťa som miloval Neuvěřitelné příhody žáků Kopyta a Mňouka – to boli niečo ako Pat a Mat. To boli takí dvaja chlapci, ktorí robia samé vylomeniny. Mnohokrát sme sa stretli s pánom Švandrlíkom a hovorili sme o tom, no a keď to prišlo k tomu, že by sme teda nakrútili Doktora od jezera hrochů, tak bol veľmi rád. Bol veľmi potešený.
Takže prvotnú iniciatívu malo vydavateľstvo, nie Miloslav Švandrlík.
Presne tak.
Na scenári ste spolupracovali aj s Miloslavom Švandrlíkom?
Pán Švandrlík si prečítal prvú verziu scenára a povedal, že k tomu nemá vôbec žiadnu pripomienku, že sa mu to páči. Takže som mal úplne voľnú ruku a myslím si, že sme sa snažili, aby film bol verným prepisom knihy. Samozrejme, posunuli sme to z doby sedemdesiatych rokov minulého storočia do súčasnosti, ale snažil som sa, aby úsmevný nadhľad veselohry tam stále bol.
Bolo ťažké preniesť príbeh z knihy do filmu?
Nie, nebolo. Bolo tam jedno úskalie – tá knižka je v podstate anekdota. To je veľmi jednoduchý príbeh, nemá v sebe žiadne dramatické zvraty, je tam len asi jeden. Ale je to „konverzačka“, konverzačná komédia a je postavená na typoch – na typických českých typoch – ako napríklad hádavá svokra. Myslím si, že mnoho ľudí sa v tom spozná, alebo spoznajú svojich rodinných príslušníkoc,h alebo susedov. Ale je to stále vedené v tom nadhľade úsmevnej, príjemnej veselohry.
Ako sa vám spolupracovalo s producentom filmu Marekom Veselickým?
Dobre. Pán Veselický je mladý chlapec, je plný skvelých plánov, odvážny. Pracovalo sa veľmi dobre. Mali takú predstavu, že by sa do filmu mohol pridať komediálny aspekt a ja som hovoril, že nechcem kaziť čistú linku príbehu pána Švandrlíka. A oni na to pristúpili. Povedali, máte pravdu, príbeh pána Švandrlíka je tak čistučký a priezračný, milý, že by nemalo cenu to nejako komplikovať.
Marek Veselický zasiahol do nakrúcania aj tak, že presadil istých ľudí v štábe. Ako ste to vnímali?
Toto je môj osemnásty celovečerný film. Ja už mám svoj štáb, svojich ľudí, s ktorými som tak prepojený, že stačí, keď sa na seba pozrieme a vieme čo a ako. Mám svojich kameramanov, kostymérov, ďalších a ďalších. Mal som tam teda kameramana Asena Šopova, toho poznám, s ním som už spolupracoval. Potom sa Veslickému zdalo, že môj kostymér je taký usadnutejší pán a že by mladí ľudia mali byť oblečení moderne. Tak ja toho zástancom nie som. Takže tam bola jedna slečna, ale ženskej móde veľmi nerozumiem, je mi to jedno.
Hovorí sa, že ani Vy, ani producent Marek Veselický ste nechceli nakrútiť ďalší Kameňák. Je to tak?
Mamička zakázala (smiech). Mamička povedala: „Prestaň nakrúcať takéto sprosťárny. To mám počúvať v kostole, že čo ti dovolím nakrúcať? Opováž sa ešte raz.“ Takže ako dobrý syn svojej matky som musel poslúchnuť (smeje sa). Ale vážne. Pozrite sa, Slunce, sena boli tri, Kameňáky boli tiež tri. Ja hovorím, do tretice stačilo dobrého aj zlého, ďalšie komédie budú iné. Samozrejme, ľudia ma zastavujú stále: „Nakrúťte ďalšie Kameňáky. Nech sa máme na čom smiať, život je ťažký, čím ďalej tým viac. My prídeme domov a chceme zabudnúť na tie problémy, čo máme v práci. My sa už nechceme pozerať na tie americké filmy, kde sa stále strieľa a stále sa bije a stále je tam agresia a napätie.“ Zastavujú ma ženy a hovoria: „Pán Troška, ja keď žehlím, tak si dám tú dosku pred televíziu, pustím si Kameňáky a smejem sa pri tom.“ Takže o tom to je.
Ako si spomínate na nakrúcanie Doktora od jezera hrochů?
Mali sme nakrúcať na Slovensku, nakoniec z toho vzišlo. My sme tu mali nakrúcať nemocnicu a nejakým spôsobom to nešlo. Vďaka tomu, že sme práve zistili, že v Prahe, v motolskej nemocnici prerábajú jedno celé poschodie, tak na týždeň nás tam pustili. Menili tam podlahy a maľovali. Oni vysťahovali pacientov, my sme si tam dali svojich, teda komparz a týždeň sme nakrúcali tam. Pochopiteľne, tá stredná časť je nakrúcaná v Afrike. Ani hada sme však nevideli, a to sme boli v džungli, kde nám ukazovali tabule, že je tam 27 druhov jedovatých hadov, všetky možné mamby a kobry a neviem čo ešte. Nevideli sme nič, žiadneho hada. Samozrejme tam skákali opice, kradli jedlo. Naozaj platí príslovie drzý ako opica. Navyše sme mali so sebou ozbrojený sprievod. Vojaci vždy miesto, ktoré sme si vybrali na nakrúcanie, obišli niekoľkokrát a vyplašili ten dobytok a my sme mohli v pokoji nakrúcať.
Na základe čoho ste obsadzovali jednotlivé postavy?
Keď píšete scenár, máte určité predstavy o type. A tvoríte páry, kombinujete, hovoríte si kto by sa ku komu hodil. Urobíte si dvojice. A potom, povedzme, zistíte, že žiaľ, jeden z tých hercov je už zmluvne viazaný k inému filmu, tak hľadáte náhradu a stále kombinujete. Ale stále máte napríklad päť herečiek, o ktorých viete, že by to zahrali perfektne, všetky inak, ale perfektne.
Režisér Fero Fenič, hovorí, že ak by sa mala trpezlivosť merať nejakou jednotkou, tak je to jeden troška. Je to pravda, ja som pokojný človek, mňa nerozhádže nič.Zdeněk Troška
Vo filme hrá aj Edita Brychtová, pôvodom Češka, ktorá však hrá väčšinou v Hollywoode. Ako ste ju dostali do snímky?
Ona bola známa s pánmi z vydavateľstva XYZ. Prišla z Los Angeles domov a zoznámili sme sa. Bola veľmi milá a príjemná. Bola to taká skvelá ženská. Tak sme to nakoniec urobili tak, že tam má malú roličku, objaví sa tam asi v troch záberoch. V knihe je doktor Homola, tak sme z neho urobili doktorku Homolovú. Ak budem mať v ďalších filmoch nejakú rolu, tak ju obsadím.
Marek Veselický na Vás prezradil, že ste veľmi pohodový režisér. Vraj ste na pľaci vytvárali pohodu, že sa tešíte z každého nakrúcania. Čím je pre Vás nakrúcanie filmov?
Je to práca a práca sa stala koníčkom a koníček prácou. Prial by som všetkým mladým ľuďom, aby dosiahli práve toto – aby bola práca zábavou a zábava prácou. Ja môžem povedať, že si pri nakrúcaní neuveriteľne oddýchnem. Ja som ako na dovolenke. Mňa to veľmi baví, je to moja radosť a okolo seba mám veľmi fajn ľudí. Ja si vyberám naozaj pohodových ľudí, nejakého frfloša alebo nejakú protivnú primadonu by som si do filmu nezobral – ani pred kameru, ani za kameru. Štáb má takú náladu, s akou príde ráno režisér na pľac. Keď je nervózny a protivný a kričí, tým sa nakazí celý štáb. Prečo ja mám zaťažovať ľudí, že som sa zle vyspal, alebo s nejakými inými súkromnými záležitosťami? Oni za to nemôžu. To nechávam doma, vystúpim z auta s úsmevom a hovorím ´jéj, ahoj´, pobozkáme sa všetci a už je tam dobrá nálada.
Čo je teda pre Vás to ťažké na filme – písanie scenára alebo postprodukcia?
Ono to má všetko svoje pre a proti. Prvá etapa je, keď to píšete. Máte svoju víziu, ako to bude vyzerať. Druhá etapa, to nakrúcanie, a tretia etapa je strih, dokončovanie filmu. Je to stále živý materiál, s ktorým môžete pracovať do posledného momentu – niečo prehodíte, skrátite. To je naozaj práca, ktorá vyžaduje obrovskú pozornosť a trpezlivosť. Ja si myslím, že trpezlivý som. Dokonca môj kolega, režisér Fero Fenič, hovorí, že ak by sa mala trpezlivosť merať nejakou jednotkou, tak je to jeden troška. Je to pravda, ja som pokojný človek, mňa nerozhádže nič. Nakrútil som 18 celovečerných filmov a za celú tú dobu som vyhodil dvoch ľudí. Jedného pána a jednu pani, ktorí to flákali, nerobili prácu, za ktorú boli dobre platení a nerobili ju tak, ako mali. Ja si tých ľudí zoberiem na bok, medzi štyrmi očami im poviem, čo sa mi nezdá, nepáči. A to urobím trikrát, na štvrtý raz zastavím nakrúcanie a musia ísť okamžite preč.
Nakrúcam rozprávku od Boženy Němcovej, ale keďže som vystúpil verejne proti radaru, bol som potrestaný tým, že som nedostal peniaze.Zdeněk Troška
Na čom v súčasnosti pracujete?
Nakrúcam rozprávku od Boženy Němcovej, ale keďže som vystúpil verejne proti radaru, bol som potrestaný tým, že som nedostal peniaze. Rozprávka je inak pripravená na 90 percent, všetko máme pripravené. Je to rozprávka, ktorá sa volá Čertova nevesta. Je na motívy dvoch rozprávok Boženy Némcovej. Zasahuje do úsmevnej roviny. Mala by to byť klasická česká rozprávka nakrútená v štýle Márie Antoinetty v štýle rokoko. Budeme nakrúcať v južných Čechách, na Morave na zámku Buchlovice. Budú tam úžasné kostýmy. Bude tam hrať František Neměc, Sabina Laurinová. Na hlavných hrdinoch – princa a princeznú – ešte budem robiť výber. Chcel by som Vojtecha Dyka a k nemu nejakú princeznú, mám nejaké tri dievčatá. Okrem toho som dostal ponuku na televízny seriál – historický, pretože je veľa seriálov zo súčasnosti, všetko je to stále to isté. Ja som si znova pozrel Elisu z Rivombrosy – hneď vedľa Angeliky vo svojom žánri najlepšia vec. Teraz si čítam materiály, aby som postavil príbeh, ktorý by bol plný intríg, žiarlivosti, nenávisti a lásky. Unesú dieťa, falošná matka, ktorá je pochovaná zaživa. Bude to romantický dobrodružný príbeh – červená knižnica. Príbeh sa bude odohrávať v roku 1880.
Zhovárala sa Barbora Zahoranská
