Trinásty august 1961 drasticky zmenil Berlínčanom život

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Pred 50. rokmi postavili Berlínsky múr
Berlínsky múr sa v súčasnosti stal turistickou atrakciou. Foto: SITA/AP

BERLÍN 13. augusta (WEBNOVINY) – Život Berlínčanov dostal v noci z 12. na 13. augusta 1961 veľkú ranu. Múr postavený na príkaz sovietskeho predsedu rady ministrov Nikitu Chruščova rozdelil hlavné mesto Nemecka na západ a východ. Jeho výstavbu plánovalo vedenie Nemeckej demokratickej republiky (NDR) celé mesiace.

Na začatie výstavby však musel dostať generálny tajomník Zjednotenej socialistickej strany Nemecka Walter Ulbricht povolenie od Chruščova.

Trinásteho augusta presne o polnoci zablokovali východonemecké bezpečnostné jednotky hranice medzi východom a západom Berlína. Vopred vyznačili presnú trasu, potom natiahli ostnatý drôt a nakoniec začali budovať 45-kilometrový múr, ktorý až do 9. novembra 1989 bránil občanom NDR prejsť na západnú stranu ich hlavného mesta.

OBRAZOM: Berlínsky múr včera a dnes

Pred 50. rokmi postavili Berlínsky múr
Archívna snímka z výstavby Berlínskeho múru z 23 augusta 1961. Foto: SITA/AP

Foto: SITA/AP

Pred 50. rokmi postavili Berlínsky múr
Archívna snímka z výstavby Berlínskeho múru z 23 augusta 1961. Foto: SITA/AP

Foto: SITA/AP

Pred 50. rokmi postavili Berlínsky múr
Archívna snímka z výstavby Berlínskeho múru z 23 augusta 1961. Foto: SITA/AP

Foto: SITA/AP

Pred 50. rokmi postavili Berlínsky múr
Berlínsky múr sa stal symbol rozdelenia Európy počas Studenej vojny. Foto: SITA/AP

Foto: SITA/AP

Pred 50. rokmi postavili Berlínsky múr
Berlínsky múr sa stal symbol rozdelenia Európy počas Studenej vojny. Foto: SITA/AP

Foto: SITA/AP

https://www.youtube.com/watch?v=85xubRUaYSg

Predstaviteľov NDR už dlhší čas znepokojoval demografický problém. Len v roku 1960 opustilo Východné Nemecko 200 000 ľudí smerom na západ- boli to najmä mladí, vyučení ľudia. Medzi rokmi 1949 a 1961 odišlo do západnej časti Nemecka 2,7 milióna ľudí.

Berlín, hlavné mesto v druhej svetovej vojne porazeného Nemecka, si rozdelili víťazné mocnosti (Sovietsky zväz, Francúzsko, USA a Británia) tak, ako bolo rozdelené celé Nemecko. Berlín ležal v časti, ktorá pripadla Sovietskemu zväzu, no ostatné mocnosti sa odmietli z Berlína stiahnuť.
Pred 50. rokmi postavili Berlínsky múr
Foto: SITA/AP

Situáciu nevyriešilo ani stretnutie amerického prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho a predsedu Rady ministrov ZSSR Nikitu Chruščova vo Viedni v júni 1961. Vedenie NDR videlo jediné riešenie v rozdelení Berlína. Napätie medzi USA a ZSSR bolo veľké, a tak západné mocnosti budovaniu Berlínskeho múru nebránili.

Napriek takmer neprekonateľnej prekážke sa za takmer 30 rokov pokúsilo prejsť na západnú stranu Berlína takmer 5000 osôb, podľa oficiálnych štatistík zomrelo pri úteku cez Berlínsky múr 136 osôb, skutočný počet však môže byť až 700. Prvý človek, ktorého zabili pri pokuse 24. augusta 1961 prekonať Berlínsky múr, bol 24-ročný Günter Litfin, poslednou obeťou bol 20-ročný Chris Gueffroy, ktorého zastrelili v noci z 5. na 6. februára 1989. O deväť mesiacov padlo rozhodnutie múr zbúrať, na čom sa aktívne podieľali rozradostnení Berlínčania z jeho oboch strán.

Minúta ticha

Nemecko si v sobotu pripomína 50. výročie postavenia Berlínskeho múru. Bariéru, ktorá na vyše 28 rokov rozdelila Berlín na dve časti. Presne napoludnie si Nemci túto udalosť pripomenú minútou ticha, ktorou vzdajú úctu ľuďom zabitým pri pokuse dostať sa cez múr na západ. Na spomienkovej slávnosti sa zúčastňuje kancelárka Angela Merkelová, ktorá vyrastala vo Východnom Nemecku a prezident Christian Wülff.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Angela MerkelováChristian Wulff