BRATISLAVA 28. novembra (WebNoviny.sk) – Najtransparentnejším slovenským mestom je podľa Transparency International Slovensko (TIS) Vranov nad Topľou. Na druhom mieste je mesto Martin, tretia je Rožňava, nasleduje Banská Bystrica a prvú päticu uzatvára mesto Partizánske. Vyplýva to z rebríčka transparentnosti sto najväčších miest na Slovensku za tento rok, ktorý predstavili Michal Piško a Gabriel Šípoš z Transparency International Slovensko.
Skokanmi Sabinov a Nové Zámky
V poradí štvrtý rebríček nemeral korupciu, ale iba otvorenosť zverejňovania informácií a nastavené pravidlá. Vysoká transparentnosť teda podľa Piška však neznamená, že v samospráve nie je priestor na korupciu. V prvej desiatke úspešných samospráv sú aj bratislavské mestské časti Nové Mesto a Petržalka, nasledujú mestá Prievidza, Žilina a prvú desiatku uzatvára mesto Pezinok.
Vlaňajším víťazom rebríčka bolo mesto Martin, Vranov nad Topľou s 23-tisícmi obyvateľov sa pred štyrmi rokmi delilo o poslednú 99. priečku s mestom Bytča. Rožňava obsadila tretie miesto aj vlani. Výsledok Rožňavy je podľa TIS pozoruhodný najmä preto, že jej skóre otvorenosti sa vymyká štandardom pre mestá s porovnateľnou veľkosťou. Kým podobné mestá pod 20-tisíc obyvateľov dosiahli v priemere 48 percent, Rožňava ich má 75.
Skokanmi rebríčka sú mestá Sabinov na 13. mieste a Nové Zámky na 34. miesto. Naopak, zhoršenie TIS zaznamenal pri mestách Kolárovo a Tvrdošín.
Celkovo najhoršiu otvorenosť má v tomto roku mesto Veľký Meder, ktoré sa umiestnilo na poslednom mieste. Posledných desať miest v rebríčku obsadili okrem Veľkého Medera mestá Štúrovo, Rimavská Sobota, Šamorín, samospráva Košice – Sever, Veľké Kapušany, Košice – Sídlisko Ťahanovce, Veľký Krtíš, Košice – Nad jazerom, Nová Dubnica a predposledné sú Šurany.
Samosprávy hodnotili v 11 oblastiach
TIS hodnotila samosprávy v jedenástich oblastiach, patria medzi ne napríklad prístup k informáciám, personálna politika, dotácia a granty, predaj a prenájom majetku i obecné podniky a investície. Zamerali sa aj na etiku a konflikt záujmov, účasť verejnosti na rozhodovaní i územné plánovanie a stavebný úrad. Pri meraní vychádzali z piatich rôznych zdrojov, používali webové stránky miest, radniciam poslali dotazníky a údaje čerpali aj na Elektronickom kontraktačnom systéme.
Pri hodnotení zistili napríklad to, že počet samospráv, ktoré zverejňujú video alebo zvukové záznamy zo zastupiteľstva, narástol za dva roky zo 41 na 59. Zlepšenie zaznamenávajú aj v tom, že 62 zo 100 samospráv umožňuje občanom nahlásiť problém cez internet. TIS za stagnáciu uvádza to, že stále iba šesť zo sto primátorov zverejňuje na webovej stránke mesta svoje majetkové priznanie. Novými zisteniami sú aj informácie o tom, že nástroje participatívneho rozpočtu využíva jedna z desiatich samospráv.
Meranie transparenstnosti považuje TIS za účinný nástroj na ceste ku kvalitnejšej verejnej kontrole, ktorá môže zúžiť priestor pre korupciu a klientelizmus. Viac informácií nájdu záujemcovia na stránke
