BRATISLAVA 29. októbra (WebNoviny.sk) – Ústavný súd SR (ÚS) je jedinou inštitúciou v štáte, ktorá môže interpretovať ústavu v prípade sporov ústavných orgánov. To, že tak ÚS odmietol urobiť, považuje prezident Andrej Kiska „za veľmi vážnu situáciu“. Uvádza sa to vo vyhlásení prezidenta k rozhodnutiu Ústavného súdu SR, ktoré médiám poskytol hovorca prezidenta Roman Krpelan. Plénum ÚS v stredu uznesením odmietlo návrh prezidenta na začatie konania o výklad právomoci prezidenta v súvislosti s nevymenovaním kandidátov na sudcov ústavného súdu. „Podrobnejšie stanovisko a ďalšie kroky prezident oznámi po doručení písomného rozhodnutia Ústavného súdu SR a dôkladnom vyhodnotení tejto situácie,“ informoval ďalej Krpelan.
Prezident Kiska v podaní žiadal, aby plénum Ústavného súdu SR jasne, zrozumiteľne a bez akýchkoľvek pochybností potvrdilo alebo vysvetlilo, či a akým spôsobom sa ústavné právomoci prezidenta – vrátane výkladu ústavných právomocí prezidenta, aký urobilo plénum ÚS vo veci Čentéš – vzťahujú na kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR. Chcel, aby plénum ÚS svojím rozhodnutím raz a navždy odstránilo možné pochybnosti, ktoré vyvolalo konanie o nevymenovaných kandidátoch pred dvoma senátmi Ústavného súdu SR. Uviedol, že návrh na výklad ústavy má za cieľ vyjasniť obsah kompetencií prezidenta pri vymenúvaní sudcov ÚS, aby sa predišlo možným sporom v budúcnosti.
Ústavný súd SR dnes zverejnil odôvodnenie, prečo na neverejnom zasadnutí pléna odmietol návrh prezidenta. „Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania predmetný návrh navrhovateľa odmietol, keďže zistil, že návrh v časti nespĺňa zákonom predpísané náležitosti – neexistencia právne relevantného sporu medzi účastníkmi konania – v okolnostiach danej veci nie je spornosť vo veci daná a v časti je zjavne neopodstatnený,“ uvádza sa v uznesení ÚS. K rozhodnutiu sa pripájajú odlišné stanoviská sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcov Lajosa Mészárosa, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika, ktoré budú zverejnené bezprostredne po ich vyhotovení.
Ako v uznesení uvádza ÚS, jednou zo základných podmienok konania o výklad ústavných zákonov, ak je vec sporná, je existencia sporu, kde proti sebe stoja dve strany – štátne orgány s rozdielnym názorom na interpretáciu ústavnej normy. Prezident ako navrhovateľ vo svojom návrhu na začatie konania uviedol, že k sporu medzi ním a NR SR došlo v súvislosti s ním označenými ustanoveniami ústavy, pričom svoje tvrdenie o existencii sporu o výklad označených článkov ústavy odôvodňuje tým, že na rozdiel od názoru národnej rady podľa jeho názoru pri vymenúvaní sudcov ústavného súdu prezident musí prihliadať aj na to, či neexistuje „žiaden dôvod závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá relevantne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu sudcu ÚS spôsobom neznižujúcim vážnosť funkcie sudcu tohto súdu. Súčasne sa opieral o nález ÚS týkajúci sa nevymenovania generálneho prokurátora prezidentom. Podľa názoru navrhovateľa zastavením konania o ústavných sťažnostiach kandidátov na sudcov ústavného súdu Jána Bernáta a Imricha Volkaia zaniklo ich postavenie kandidátov na sudcov ústavného súdu, v dôsledku čoho v súčasnosti na dve voľné miesta sudcov ústavného súdu existujú len traja kandidáti Eva Fulcová, Miroslav Duriš a Juraj Sopoliga a preto je národná rada povinná zvoliť ešte jedného kandidáta na sudcu ústavného súdu.
Plénum ÚS v uznesení konštatuje, že neexistuje právne relevantný spor medzi národnou radou a navrhovateľom, a teda návrh navrhovateľa v tejto časti nespĺňa zásadnú náležitosť predpísanú zákonom na začatie konania o výklad ústavy a ústavných zákonov. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že otázka, s ktorou sa navrhovateľ obrátil na ústavný súd, už ústavný súd právoplatne vyriešil, a to nálezom tretieho senátu ÚS, že navrhovateľ aplikáciou presadzovaného výkladu porušil práva sťažovateľov. So sťažnosťou pre porušenie svojich práv sa na ÚS obrátili kandidáti na ústavných sudcov Eva Fulcová, Miroslav Duriš, Juraj Sopoliga a tretí senát rozhodol, že prezident svojím konaním porušil ich práva.
Medzi navrhovateľom a národnou radou existuje spor, keďže kým navrhovateľ sa domnieva, že v súčasnosti existujú len traja kandidáti na sudcu ústavného súdu, národná rada zastáva názor, že späťvzatím ústavných sťažností dvoch kandidátov nezaniká ich postavenie kandidáta na sudcu ústavného súdu a teda v súčasnosti existujú piati kandidáti na sudcu ústavného súdu. Ako však vyplýva z relevantných článkov ústavy ako aj príslušných ustanovení zákona o ústavnom súde, v prípade konania o výklad ústavy a ústavných zákonov nepostačuje, že medzi dvoma štátnymi orgánmi existuje akýkoľvek spor týkajúci sa výkladu konkrétneho ustanovenia. Ústavný súd môže interpretovať len to, čo tvorí súčasť ústavnej úpravy. Ak je potrebné riešiť otázku, ktorá nie je upravená ústavou, resp. ústavnými zákonmi, a teda ak daná otázka je súčasťou len zákonnej úpravy, nie je splnená nevyhnutná podmienka existencie relevantného (ústavného) sporu a takýto návrh na začatie konania o výklad je potrebné považovať za zjavne neopodstatnený.
V danom prípade je spornou otázka účinkov zastavenia konania o ústavných sťažnostiach kandidátov na sudcov ústavného súdu na ďalšie trvanie ich kandidatúry na sudcov ústavného súdu, resp. otázka, či a kedy môže zaniknúť kandidatúra na sudcu ústavného súdu. Ústavný súd v tejto súvislosti upozorňuje, že ústava len taxatívne stanovuje predpoklady, ktoré musí každý kandidát na sudcu ústavného súdu spĺňať, avšak ani len okrajovo neupravuje otázku vzniku či zániku kandidatúry na sudcu ústavného súdu. Právna úprava volieb kandidátov na funkciu sudcu ústavného súdu vrátane právnej úpravy vzniku kandidatúry na funkciu sudcu ústavného súdu je tak obsiahnutá len v zákonnej a podzákonnej právnej úprave. Ani otázka účinkov zastavenia konania o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v dôsledku späťvzatia ústavnej sťažnosti sťažovateľom nie je predmetom ústavnej úpravy.
Ústavný súd však v záujme právnej istoty nad rámec uvádza, že si je vedomý zdanlivého problému spočívajúceho v tom, že nálezom tretieho senátu ÚS zrušil rozhodnutia navrhovateľa o nevymenovaní len troch z piatich kandidátov na sudcov ústavného súdu a ďalší dvaja (Ján Bernát a Imrich Volkai), o ktorých ústavný súd konal v inom konaní, vzali svoje sťažnosti späť, čo nevyhnutne viedlo k zastaveniu konania ústavným súdom, a tým i k pretrvávajúcej existencii rozhodnutí navrhovateľa o ich nevymenovaní. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že je nepochybné, že skutková i právna situácia všetkých piatich nevymenovaných kandidátov na sudcov ústavného súdu je rovnaká, pričom z rozhodnutí navrhovateľa o ich nevymenovaní dosiaľ tretím osobám nevznikli žiadne práva ani povinnosti. Podľa názoru ústavného súdu by preto nebolo spravodlivé, aby dvom kandidátom na sudcov ústavného súdu, ktorí vzali svoje sťažnosti späť, bola rozhodnutiami navrhovateľa, ktoré sú podľa nálezu tretieho senátu ÚS zjavne protiústavné, odobratá šanca zostať kandidátmi na sudcu ústavného súdu.
„Z uvedeného vyplýva, že v okolnostiach daného prípadu navrhovateľ môže a má zrušiť dve predmetné rozhodnutia o nevymenovaní Jána Bernáta a Imricha Volkaia. Následne má vybrať dvoch sudcov ústavného súdu z piatich ostávajúcich kandidátov – Ján Bernát, Eva Fulcová, Miroslav Duriš, Juraj Sopoliga, Imrich Volkai, ktorí mu boli navrhnutí národnou radou. Týmto spôsobom podľa uznesenia ÚS navrhovateľ odstráni ním spôsobený protiústavný stav ako aj porušenie práv piatich kandidátov na sudcov ústavného súdu,“ konštatuje sa v uznesení pléna ÚS. Takýto postup prezidenta vyplývajúci z nálezu tretieho senátu ÚS zároveň odstráni rozpor s národnou radou, keďže tento vznikol práve v dôsledku krokov navrhovateľa.
