>>> Všetky aktuálne správy zo ZOH 2026
Taliansko chcelo počas zimnej olympiády ukázať svetu to najlepšie zo seba, a to, prečo krajinu navštevujú ľudia z celého sveta. Je to práve umenie, kultúra, móda a tradície.
Odborník na taliansku kultúru Ľubomír Švorca v rozhovore Štúdia SITA priblížil, že už naprieč celým otváracím ceremoniálom olympiády sa niesla téma harmónie, či už ide o harmóniu medzi mestami Miláno a Cortina d’Ampezzo, či vnútornú harmóniu, ktorú v sebe Taliani majú, a prejavuje sa životným štýlom „Dolce Vita“.
Zimnú olympiádu zahájil veľkolepý otvárací ceremoniál, oheň horí pri Oblúku mieru aj v Cortine - FOTO
Švorca podotkol, že aj samotný film Dolce Vita, z ktorého vzniklo toto pomenovanie, vlastne hovorí o tom, že taliansky život nie je len sladký. Skutočný život v Taliansku je podľa slov odborníka na taliansku kultúru iný, než ten, ktorý zažijete ako turista. Realita je podľa neho iná – aj drsná.
Taliansky trh práce je jeden z najtvrdších v Európe
To čo je podľa slov odborníka na Taliansko naozaj drsné, je práve trh práce. „22 percent mladých ľudí je v Taliansku nezamestnaných, a to je taliansky priemer. Na juhu je to oveľa horšie,“ uviedol odborník.
Švorca v Taliansku študoval aj učil na univerzite. „Nemal som ani 30 rokov. Išiel som do baru a obsluhovali ma štyridsiatnici, čo ešte žili doma s mamou. Prišla reč na to, kto čo robí. Mne nikto neveril, že som učiteľ na univerzite. Hovorili, že to nie je možné. Jeden z nich tiež vyštudoval univerzitu a hovoril, že je vďačný za to, že tu môže robiť kávu,“ uviedol Švorca.
Podotkol, že Taliani pre tvrdý pracovný trh často emigrujú, či už vnútorne smerom na sever Talianska, alebo do iných štátov. „Preto aj my tu na Slovensku máme veľa Talianov. Netvárme sa, samozrejme, že sme pre nich nejakou lákavou destináciou, ale v tom bare alebo celkovo na juhu Talianska človek zarobí cca 800 eur mesačne, čo je oveľa menej ako tu,“ doplnil Švorca.
Prekvitá šedá ekonomika
Ďalším problémom je podľa jeho slov aj „lavoro frammentato“. To znamená, že človek musí mať niekoľko zamestnaní na to, aby vôbec prežil. „Ľudia majú aj tri práce. Niektoré načierno. V Taliansku pomerne prekvitá šedá ekonomika,“ doplnil Švorca. Priblížil, že v Taliansku sú preferované dočasné pracovné pomery. Tie trvalé sú totiž niečo, čo si musí človek zaslúžiť, napríklad tým, že robí mesiace nad plán. Odmenou sa teda stáva garantovanie niečoho, čo by malo byť životnou istotou.
Odborník na taliansku kultúru súčasne potvrdil, že Taliansko je veľmi byrokratická krajina. „Jediným pracovným miestom, ktoré je v Taliansku naozaj isté, je štátna správa. Už Talleyrand hovoril, že v štátnej správe je miesto skôr obsadené ako uvoľnené. Čiže sa mení až generačne. Je to tam teda skrátka historicky dané,“ doplnil Švorca, ktorý si taliansku byrokraciu užil aj na vlastnej koži.
Autenticita a silné emócie
Aj napriek starostiam, ktoré sa nesú na pozadí „Dolce Vita“, sa Taliansko zhostilo organizácie zimnej olympiády a otváracieho ceremoniálu veľkolepo. „Organizátori už dávno predtým deklarovali, že tento ceremoniál bude vysoko analógový. Ale preložme to do zrozumiteľnej reči – vysoko ľudský, a teda založený na tom, čo v skutočnosti kultúra je, a to, čo robí človeka človekom,“ povedal Švorca.
Otvárací ceremoniál bol tak plný umenia a symbolov. Taliani sa podľa odborníka odprezentovali autenticky, boli sami sebou a na nič sa nehrali. „Keď sme videli prichádzať taliansku výpravu v jednoduchom bielom oblečení, ktoré mimochodom navrhoval tesne pred smrťou Giorgio Armani, tak bolo vidieť, že už len tou jednoduchosťou povedia mnohé,“ doplnil italianista.
Biela síce nie je úplne talianskou farbou, ale poukazovala práve na Dolomity, čistotu hôr a čistotu olympijských hodnôt. Ako podotkol, olympijské hry vždy so sebou nesú posolstvo mieru. „Aj keby však bol v Taliansku najdokonalejší program na svete, nezmení to to, čo sa deje vo svete. Rozhodnutia sa dejú niekde inde,“ dodal Švorca.
Taliani každopádne svetu ukázali prierez celou svojou kultúrou, od opery až po kinematografiu. V čase revolúcie AI či dronových vysoko technologických show tak taliani podľa odborníka priniesli autenticitu a návrat k ľudskej podstate a silným emóciám a „Prinútili nás opäť začať sa zamýšľať aj nad symbolikou,“ uzavrel Švorca.
V rozhovore sa ďalej dozviete:
- ako odborník hodnotí otvárací ceremoniál ZOH 2026 Miláno/Cortina
- s akou symbolikou Taliani pracovali, a čo z toho bolo skutočné Taliansko
- akú úlohu v rámci atmosféry olympiády zohráva taliansky jazyk
- či sú typické talianske gestá mýtus alebo skutočnosť
- aké šialené konšpirácie sa vynorili o zimnej olympiáde
- či sú Miláno a Cortina d’Ampezzo dva odlišné svety
- ako to počas olympiády vyzerá s cenami a ubytovaním
- prečo je talianska móda viac kultúrnym vyjadrením než priemyslom
