Mnoho mladých ľudí rieši otázku „čo ďalej?“. Tá zvyčajne súvisí s výberom zamestnania alebo pre študentov posledných ročníkov s výberom strednej či vysokej školy. Zároveň je to pre mnohých stresujúce obdobie, keďže ide o prvý veľký krok smerom k budúcnosti. Ako hovorí psychológ a kariérny poradca Valery Senichev, dôležité je neustále na sebe pracovať. Disciplína a systematická práca môžu otvoriť dvere k vysnívanému povolaniu.
Rozhodnutie o budúcom povolaní počas posledného ročníka strednej školy alebo gymnázia dokáže výrazne ovplyvniť život. Často sa však stáva, že mladí ľudia nemajú dostatok informácií a skúsenosti s tým, ako daný odbor funguje, či sa k nim skutočne hodí a či vôbec chcú danú prácu robiť.
Kariérny poradca a psychológ Valery Senichev radí, ako sa možno uistiť o svojich kvalitách a zistiť, v čom sme dobrí:
- Dôležité je zapájať sa a pracovať na rôznych projektoch – môžu to byť olympiády, súťaže, ale môže to byť aj školský časopis, práca na nejakom diele
- Sleduj seba samého, ako sa správaš, aké situácia vyhľadávaš, napríklad aké knihy čítaš, aké témy ťa zaujímajú, k akým oblastiam inklinuješ. Zároveň funguje, keď získate pohľad aj niekoho, komu dôverujete a kto vás pozná.
- Je možné vyskúšať si testy talentu a silných stránok: s výsledkami testov je potrebné pracovať len ako s informáciami, v žiadnom prípade to nie je nálepka
- Treba mať na pamäti, že každý sa rozvíja dlhšie, časom a skúsenosťami každý z nás zistí o sebe ďalšie a ďalšie informácie, o ktorých možno ani netušil. Napríklad že mu niečo ide alebo že ho láka vyskúšať si niečo nové (podnikanie a iné aktivity).
Mimoškolské aktivity majú zmysel
Na aktuálnom pracovnom trhu môžu výrazne zavážiť aj mimoškolské aktivity študentov. „Veľké plus v životopise znamenajú vlastné projekty, dobrovoľníctvo, stáž, ale aj zmienka o samoštúdiu, ktoré priamo súvisí s pozíciou, o ktorú má človek záujem. Zamestnávateľov nezaujíma len dosiahnuté formálne vzdelanie, ale také to neformálne, ktoré o kandidátovi jasne hovorí, že je cieľavedomý, chce robiť niečo naviac v porovnaní s rovesníkmi a má chuť sa zlepšovať,“ objasňuje Lucie Mairychová, organizátorka projektu Samsung Tvoja šanca #futureskills, ktorého cieľom je pripraviť mladých ľudí na budúcnosť práce. „Študenti v našom 10-mesačnom programe napríklad trávia desiatky až stovky hodín mimoškolským vzdelávaním, ktorým systematicky zvyšujú svoju hodnotu na trhu prácu. Učia sa komunikovať, pracovať v skupine, orientovať sa v ponukách trhu, efektívne používať technológie. A okrem toho, získavajú aj potrebné sebavedomie, kontakty a praktické skúsenosti. Takéto portfólio dokáže firma oceniť viac ako obyčajný životopis v bodoch.“
Rodina môže zohrať dôležitú rolu
Smerovanie budúcnosti môže byť ovplyvnené rodinou – niekedy výraznejšie, inokedy menej intenzívne. V niektorých rodinách je úplne bežné, že deti pokračujú v kariére svojich rodičov alebo sa automaticky stanú súčasťou rodinného podniku. Treba mať však na pamäti, že pri rozhodovaní je nevyhnutná voľnosť. Lebo hoci sa hovorí, že jablko nepadá ďaleko od stromu, nie vždy je to na sto percent pravda.
„Vzory z rodiny sú dôležité, veľa sa dá v rodine odpozorovať. Dôležité však je rozprávať sa ako rovný s rovným o tom, čo robia, čo ich baví, v čom vidia prínosy pre svoje povolanie. V tomto prípade môže rodinný vzor veľmi dobre zafungovať. Osobne neodporúčam prístup, keď rodičia robia z detstva a dospievania svojich detí výcvikový tábor. Určite je lepšie vytvoriť priestor, aby sa dospievajúci mal možnosť zoznámiť s rôznymi stránkami daného povolania,“ pokračuje Valery Senichev, ktorý pracuje aj so študentmi v projekte Samsung Tvoja šanca #futureskills.
„Ale ja nemám talent na nič“
A hoci toto tvrdenie môžeme počuť z úst mladých ľudí, talentový poradca ma opačný názor. „Talent má každý človek, často o ňom však nevieme alebo nebola príležitosť sa s ním zoznámiť. Funguje princíp, že je dobré na sebe pracovať, či už si myslíme, že máme talent alebo nie. Časom zistíme, aké je naše nadanie a či máme k nejakej aktivite predpoklady. Disciplína a systematická práca môžu otvoriť dvere k povolaniu, ktoré chceme,“ zdôrazňuje.
Mnohé zamestnania sú veľmi flexibilné a nechávajú priestor na kreativitu, rozvíjanie sa či hľadanie vlastných projektov. Receptom na úspech môže byť práve vytváranie vlastných príležitostí. „Odporúčam hľadať spôsoby, ako si v rámci možností prispôsobiť prácu tomu, aby mi viac sedela. Napríklad ak sa s ľuďmi radi rozprávate, komunikujete a v práci zrovna nie je na to moc príležitostí, skúste si vytvoriť priestor, kde komunikáciu využijete. To vám zároveň môže priniesť ovocie. Je to niečo ako utiahnuť popruhy na batohu, aby vám viac sedel. Odborne sa tomu hovorí ´job crafting´.“
Motivácia. Kde ju (opäť) nájsť?
Stret s realitou však nemusí byť vždy príjemný. Najmä pre mladých ľudí. Často sa stáva, že po prvých týždňoch či mesiacoch na novej škole alebo v zamestnaní, vyprchá motivácia a odhodlanie. Faktorov, ktoré to spôsobujú, je viac. Nízke finančné ohodnotenie, nevyhovujúci kolektív ľudí, sklamanie z náplne práce či chýbajúca vidina pracovného posunu. „Stáva sa, že motivácia rýchlo pominie. Tu pomáha, ak si vopred zistíme, ako to v danom odbore funguje. Je potrebné povedať, že niektoré odbory sú dlhodobo podhodnotené na trhu práce z hľadiska výšky príjmu, napríklad práca sociálnych pracovníkov v neziskovom sektore. Tam s tým nič neurobíte, ale môžete si privyrábať ako hodnotiteľ projektu, mentor, mať podnikanie ako vedľajšiu činnosť.“
Čo však v prípade, že dostanete vysnívanú prácu, no chýba podpora od nadriadených alebo kolegov? „Najlepšie je, ak od začiatku neočakávate, že vás všetci budú podporovať a budú z vás prehnane nadšení. Aj keby ste boli najlepší študenti s ´áčkami´ na vysvedčení, tak v práci to nikoho väčšinou nezaujíma. Zamerajte sa na to, čo vás v danom odbore baví, je to radosť z dobre odvedenej práce? Alebo možnosť stretávať sa s inšpiratívnymi ľuďmi?“ pokračuje Valery Senichev.
Dôležitú úlohu v týchto situáciách zohráva aj okolie a jeho podpora. „Funguje, keď mimo práce máte pri sebe ľudí, ktorí vo vás veria a prajú vám úspech. Rýchly pokles motivácie môže súvisieť aj s tým, že nejaký prvok v práci, napríklad rozloženie pracovného času alebo typ klientov, s ktorými by ste mali pracovať, vám nesedí. Môže sa stať, že zistíte, že prácu robíte len zo zvyku. V tom prípade sa treba zamyslieť, prečo sa to deje. Či je to dlhodobý jav alebo skôr prechádzate náročným obdobím, kedy nemáte myšlienky a čas na nič iné,“ uzatvára Valery Senichev.
Informačný servis