V júni 2019 vystúpila koalícia PS/Spolu na 17,8 percenta. Vtedy ešte nikto netušil, že je to začiatok jej konca. Začal sa bolestný pád, ktorý vie naplno precítiť hádam len doteraz najväčší tragéd slovenskej volebnej histórie, vysmievaný „gazda pravice“ Radoslav Procházka. Ten môže mať radosť z toho, že v análoch prihlúpleho namysleného politického marketingu už nebude sám.
Online (minúta po minúte): Parlamentné voľby 2020 na Slovensku
Volebný zisk PS/Spolu tesne pod 7-percentnou hranicou, ktorá im stála v ceste do parlamentu, je veľmi smutnou správou o mentálnom nastavení tých, ktorí v PS/Spolu riadili ich predvolebné kroky. Bez ohľadu na to, či vystavovali svoje tváre v médiách, alebo potichúčky ťahali špagátiky z pozadia.
Človek asi nemusí byť guru politického marketingu, aby dokázal definovať dôvody, prečo PS/Spolu dopadli tak biedne.
1 – Protipól Čaputovej
Kampanieri PS/Spolu nielenže opustili štýl, ktorým v prezidentských voľbách tak presvedčivo zažiarila Zuzana Čaputová, oni vsadili na presný opak. Voliči prezidentky, ktorí logicky inklinovali k jej materskej strane, tak museli ostať zaskočení konfrontačným tónom, ktorý dvojkoalícia nasadila.
Kompletné výsledky volieb: OĽaNO vyhralo, PS/Spolu a KDH neprešli (parlamentné voľby 2020 na Slovensku)
Rozbehli akcie, o ktorých sa v očarení samými sebou samoľúbo domnievali, že sú ich svätým právom. Zabudli sa sami seba spýtať, ako by zareagovali, keby sa úlohy vymenili a Kotlebovci by rušili ich zhromaždenia, alebo si na bilboardy šupli slogan „Poďme do nich.“ To by bolo kriku, čo si to dovoľujú, všakže?
Tesne pred voľbami, keď už vychádzalo najavo, že novým lídrom opozície bude Igor Matovič, sa práve on najlepšie vžil do úlohy Čaputovej v gatiach. Začal hovoriť zmierlivo a uvážlivo. V paľbe povolebných tlačoviek sa ani uprostred noci nenechal nachytať na novinárske provokácie o rečiach Richarda Sulíka, ktoré dostal úplne vytrhnuté z kontextu.
2 – Úbohý líder
Stávka na Michala Trubana bola naozaj nesprávna. Fakt si niekto myslel, že prihlúple videá o drogách ostanú niekde zabudnuté? Alebo ich nový líder zatajil a volebný tím o nich nič nevedel? Je to možné, keďže po ich zverejnení ostali v PS zjavne zaskočení a v podstate nikdy nedali adekvátne vysvetlenie.
Keď sa k tomu prirátajú slabé vyjadrovacie schopnosti a príliš sebavedomé reči o tom, ako to „péeska“ zvalcuje a všetkým ukáže či infantilné videá, v ktorých „herec“ Truban akože vtipne rieši svoje poklesky, tak si fanúšikovia PS museli len neveriacky klopať na čelo.
To všetko vytvorilo o Trubanovi veľmi nelichotivý obraz (čoho zrkadlom je aj nízky počet preferenčných hlasov) a každý, kto sa pokúsil predstaviť si ho ako premiéra, mohol len smutne pokrútiť hlavou na znak nesúhlasu.
3 – Hra na Matoviča
Zablokovanie poslednej parlamentnej schôdze a pokus o jej znemožnenie bolo ďalším klincom do rakvy PS/Spolu. Keď necháme bokom otázku, či schôdza bola legitímna a pokus o jej blokovanie úplne demokratický, stále ostáva na očiach to zúfalstvo, akým si chcela PS/Spolu nahrabať lacné politické body. Veď Matovičovi sa to predsa tak ľahko podarilo!
Lenže… Igor Matovič je vo svojich bláznivých akciách konzistentný. Ukazuje nám ich už dlhé roky a všetci vieme, čo od neho čakať.
Hra PS/Spolu bola len neúprimným kalkulom. A to ich potenciálni voliči so svojím nadpriemerným IQ ľahko prekukli. A hádam ich to aj trochu urazilo.
4 – S bubnom na zajace
Neuveriteľná ľahkosť a istota, s akou Pééskári hovorili o nových daniach, ktoré zavedú, aby potrestali zlých majiteľov starých áut či milovníkov junk foodu, mnohých racionálne rozmýšľajúcich ľudí vydesila. K tomu obdivné obkukávanie európskej minimálnej mzdy či iných socialistických výdobytkov, a už sa nám z toho krútila hlava.
Pritom majú medzi sebou množstvo skutočných odborníkov (napríklad Jarku Lukačovičovú), ktorí naplno chápu štruktúru ekonomiky aj s celou jej zložitosťou a náchylnosťou na nekoncepčné triky. V porovnaní s ich gerilovými akciami však odborníci postupne prichádzali na svetlo sveta čoraz menej, až sa v podstate úplne vytratili.
5 – Samoľúbosť
Samoľúbosť je naozaj mrzká vlastnosť. V podaní PS/Spolu sme si jej užili vskutku dosť. Svoje by o tom mohol rozprávať najmä Andrej Kiska. Neskutočná a nevídaná drzosť, s akou sa na jeho zakladajúci snem votrel Beblavý, aby členom Kiskovej strany názorne ukázal, akí sú nemožní, keď váhajú pristúpiť k ich paktu, nemala v krátkych dejinách Slovenskej republiky obdoby. Také niečo nespravil ani Mečiar, ani Ľupták, ani Rusko.
A čo všetko si musel o sebe v straníckych novinách PS-ka prečítať, keď vstup do koalície definitívne odmietol? Lebo keď máte patent na rozum a jedinú pravdu, ľahko sa píše hoc aj proti najbližšiemu politickému spojencovi. A dupľom vtedy, keď neskáče a neskáče podľa toho, ako mu pískate. Lenže… kde by asi tak Kiska dnes bol, keby tejto kampani podľahol? Presne tam, kde je PS/Spolu.
Truban aj Beblavý ešte skôr, ako vedeli definitívny výsledok ich trápenia, vyhlásili, že to nevzdajú a idú ďalej. Uvidí sa, či sú schopní reflexie, alebo len budú hádzať vinu za svoj kolosálny neúspech na ramená iných.
Parlamentné voľby 2020 na Slovensku
Všetky správy
Online (minúta po minúte) z priebehu volieb
Kandidátky a kandidáti
Kompletné výsledky
Zvolení poslanci
Preferenčné hlasy
