Po 18 rokoch odchádzate z funkcie predsedu ZMOS. Čím to je, že ste na čele organizácie stáli tak dlho?
Vykonával som funkciu v oblasti, ktorej rozumiem a využil som aj svoje povahové vlastnosti, nekonečnú trpezlivosť a neúnavnosť. Dlhodobo som mal dôveru svojich kolegov, ktorí podporovali moju filozofiu smerovania ZMOS. Pri každej voľbe vždy z viacerých kandidátov ocenili činnosť, ktorú som vykonal. Na druhej strane musím povedať, že dlhoročné vedenie nášho združenia bolo aj zrkadlom vzájomnej inšpirácie, motivácie a spoločného pohľadu na rozvoj miest a obcí. Preto ani nemám pocit, že ZMOS som viedol výnimočne dlho. Za zásadnú hodnotu som považoval zachovanie dodržiavania zásad nadstraníckosti alebo výstižnejšie povedané nestraníckosti, korektnosti a vecnosti a udržiavanie dobrých vzťahov s našimi partnermi. Formu dialógu som preferoval ako najlepší prostriedok na presadenie našich záujmov. ZMOS je významná a dôveryhodná organizácia. Má kredit vo svojej stabilnej členskej základni, ktorá dlhodobo vykazuje 95 % členov z 2 930 miest, mestských častí Bratislavy, Košíc a obcí.
Ak sa obzriete, aké roky to boli pre samosprávu?
Dvadsať rokov bolo obdobím reforiem, posilňovania kompetenciami, partnerstva a aj stabilizácie. Dnes sa smelo môžeme pozrieť do minulosti a hrdo do budúcnosti. Miestna samospráva je symbolom úspešného príbehu, ktorý sa udial po celospoločenských zmenách v roku 1990. Teraz vstupujeme do tretej dekády samosprávy. V nej sa od nás po stabilizácii a rozvoji očakáva rast a modernizácia. Vkročila do nej stabilná a dôveryhodná, zrelá a skúsená, pripravená na nové podnety i na zachovanie kontinuity. Aj naďalej máme ambíciu byť jedným z pilierov demokracie na Slovensku.
Čo je dnes najväčší problém pre mestá a obce?
Nedostatok finančných prostriedkov, tých nie je nikdy dosť. Mestám a obciam robia obrovské vrásky na čele aj účelové zmeny pravidiel. Viackrát sa na nás presúvali kompetencie bez toho, aby s nimi prichádzalo aj primerané finančné krytie. Problémom sú eurofondy, ich čerpanie, administratívna byrokracia. Tých, aktuálnych problémov je naozaj veľa.
V čase krízy samosprávy začali šetriť omnoho skôr a viac ako štát.Michal Sýkora
Často ste kritizovali, že štát presunul na mestá a obce kompetencie, ale nie peniaze. Treba zmeniť spôsob financovania?
Spôsob financovania nastavený fiškálnou reformou je dobrý a sme za jeho zachovanie. Fiškálna reforma stanovila jasné pravidlá, podľa zákonných kritérií dostávajú samosprávy finančné prostriedky na zabezpečenie života v mestách a obciach. Problémom ostáva to, že s novými kompetenciami neprichádzajú mestám a obciam aj potrebné financie a tiež v tom, že zníženie tempa ekonomického života spôsobilo rast nezamestnanosti a nám cez výnos dane z príjmov fyzických osôb prináša menej peňazí. Financie potrebujeme aj na rozvoj či spolufinancovanie eurofondov, ale hlavne na poskytovanie základných úloh napríklad v sociálnej oblasti, v školstve, alebo aj na ostatné činnosti, ktoré zabezpečujeme pre našich obyvateľov.
Na druhej strane samosprávy často peniazmi plytvali. Vysoké odmeny pre primátorov a starostov, ale aj nevhodné šafárenie s majetkom, ktorý samosprávam patril. Dokážu byť mestá a obce dobrými hospodármi?
V čase krízy samosprávy začali šetriť omnoho skôr a viac ako štát. Dokazujú to úpravy rozpočtov, škrtanie vo výdavkoch. Otázka platov a odmien je vecou reálnych finančných možností každej obecnej pokladnice a tiež zrkadlom vôle poslancov v zastupiteľstvách. Odmietame zovšeobecňovanie na základe správania sa niekoľkých jednotlivcov. Je to ich vec a zodpovednosť. Aj o tom je samospráva a demokracia. V každom prípade platí, že samospráva vie omnoho lepšie riešiť vecí verejné ako štát. Ak by tomu tak nebolo, tak by mestá a obce nevykonávali viac ako 4 500 rôznych kompetencií.
Je reforma verejnej správy dokončená, alebo dnes už potrebujeme reformu reformy?
Reforma verejnej správy nikdy nekončí. Decentralizácia bola kapitolou, po ktorej zákonite prichádza potreba zhodnotenia jej dopadov, najmä odstránenie duplicít a neefektívnosti. Po dvadsiatich rokoch fungovania miestnej samosprávy a desiatich rokoch pôsobenia regionálnej samosprávy je možno doba na čiastočnú inventúru, nie revíziu. Viac musíme hovoriť aj o pozitívach.
Na Slovensku máme množstvo malých obcí. Je to v poriadku?
Na Slovensku žije v obciach pod 2 000 obyvateľov takmer 1, 7 milióna obyvateľov. Títo ľudia majú právo na určitý životný štandard, dostupnosť služieb, vodovod, kanalizáciu, ale aj pravidelný odvoz komunálneho odpadu. Nezabúdajme, že tieto obce sú bohaté na kultúrne dedičstvo, prírodné krásy, tradície a folklór. Ak chceme hovoriť o komunálnej reforme, najskôr musíme hľadať odpoveď na otázku, kto by dôstojne plnil ich funkcie. Na komunálnu reformu sa netreba prioritne pozerať cez výdavky na chod obecného úradu, ale práve cez optiku nenahraditeľných úloh.
Niektorí označujú ZMOS za najsilnejšiu lobistickú skupinu. Súhlasíte? Častokrát ste dokázali presadiť svoje záujmy.
Bez demokracie niet samosprávy. Z tohto pohľadu sme organizáciou, bez ktorej by bola otázna aj kvalita demokracie. Činnosť našej organizácie je o otvorenom, nie skrytom obhajovaní a presadzovaní oprávnených záujmov miestnej samosprávy. Sme vytrvalí pri presviedčaní o správnosti našich postojov. Ak sa nám to darí, niekedy viac úspešne, niekedy menej, je to nielen o sile našich argumentov, ale aj o našich partneroch. Bolo našou snahou udržiavať korektné partnerstvo medzi centrálnou a miestnou úrovňou. Udržať nestranícky a vyvážený charakter združenia a rovnocenné kontakty so všetkými subjektmi politického života, počas zložitých, v niektorých prípadoch aj zlomových vnútropolitických situáciách bolo a je mimoriadne zložité.
Po dvadsiatich rokoch fungovania miestnej samosprávy a desiatich rokoch pôsobenia regionálnej samosprávy je možno doba na čiastočnú inventúru reformy verejnej správy, nie revíziu.Michal Sýkora
Má teda ZMOS vplyv na prijímané zákony?
Združenie miest a obcí Slovenska je povinný pripomienkujúci subjekt. Aktívne sa zapájame do tvorby legislatívy a prípravy významných plánovacích dokumentov. S každou vládou cez diskusiu a vecné argumenty hľadáme priestor pre podporu princípov efektívnej správy, transparentného rozhodovania, zveľaďovania majetku a presadzovania národnoštátnych záujmov. Neustále zdôrazňujeme, že so štátnou správou musíme byť zodpovední partneri, lebo občania Slovenskej republiky sú obyvateľmi našich miest a obcí. Takže, pokiaľ ide o tvorbu legislatívy, štandardným postupom od ministerstva cez vládu a parlament, ju dokážeme vecnými argumentmi väčšinou ovplyvniť. Ak sa deje spôsobom „o nás, bez nás“, a to najmä v prípade poslaneckých iniciatív, tak takýto „neštandardný“ postup spôsobuje v samospráve viacero problémov.
Zhováral sa Radovan Pavlík
