Katolícka cirkev 1. novembra slávi slávnosť Všetkých svätých, na ktorý 2. novembra nadväzuje deň Spomienky na všetkých verných zosnulých, ľudovo nazývaný Dušičky. Prečo cirkev slávi sviatok Všetkých svätých?
Je to sviatok, ktorý človeku pripomína, že smrťou nič nekončí. Vzkriesenie Ježiša Krista dáva nádej každému z nás, že smrť nie je koncom, ale iba bránou do večnosti. Sviatok Všetkých svätých nám pripomína ľudí, ktorí touto bránou už prešli a teraz žijú s Bohom. Teda nielen tých svätých, ktorých máme v cirkevnom kalendári, ale úplne
všetkých, našich predkov, známych aj neznámych ľudí, ktorí po skončení statočného života na zemi prišli do neba.
Koho považuje katolícka cirkev za svätého?
Podľa katolíckej viery existujú po smrti tri “destinácie”: nebeské kráľovstvo, očistec a večné zatratenie. Za svätého v zmysle sviatku Všetkých svätých možno pokladať toho, kto sa dostal do neba. Teda ľudí, ktorí sú s Bohom v nebeskom kráľovstve, voláme svätými. Cirkev to o niektorých verejne vyhlásila, máme ich v tzv. cirkevnom kalendári, avšak to je len malá časť “Všetkých svätých”, čiže ľudí prežívajúcich večnú radosť s Bohom v nebi. V širšom slova zmysle, ak nepozeráme len na tých, ktorí už zomreli, možno za svätého označiť každého človeka naplno žijúceho v posväcujúcej milosti.
Dejny katolíckej cirkvi majú dlhoročnú históriu. Odkedy sa tento sviatok slávi?
Začiatky slávenia sviatku Všetkých svätých nás vedú až do 4. storočia po Kristovi. Svätý Efrém Sýrsky (306 – 373) a sv. Ján Zlatoústy (354 – 407) už poznajú sviatok všetkých svätých mučeníkov, ktorý sa slávil 13. mája,
prípadne na prvú nedeľu po Turícach. Ešte aj v dnešnom gréckom kalendári sa táto nedeľa volá Nedeľa svätých. Slávnosť Všetkých svätých sa prvýkrát slávila v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, tzv. Pantheon a zasvätil ho Preblahoslavenej Panne Márii a všetkým svätým mučeníkov. Pápež Gregor III. (731-741) zmenil slávenie Všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých.
Pre mnohých je slovo očistec veľkou neznámou, mohli by ste o ňom povedať viac? Kto je verný zosnulý?
Ako sme už povedali, podľa katolíckej viery existujú pre človeka po smrti tri rozličné cesty. Okrem neba a pekla je tu ešte tzv. očistec. Ten je obrazne povedané “predsieňou neba”: tam čakajú na vstup do Božieho kráľovstva ľudia, ktorí nezomreli s odmietnutím Boha, ale potrebujú sa ešte očistiť od dôsledkov zlých skutkov, ktorých sa v
živote dopustili. To sú tzv. verní zosnulí – inými slovami, duše v očistci.
Sviatok Všetkých svätých si veľa veriacich, ale aj neveriacich spája s návštevou cintorínov a zapálením sviečok na hrobe zosnulého. Má tento zvyk historické symbolické, alebo obetné korene?
Cirkev veriacich povzbudzuje k modlitbe za zosnulých práve preto, že pre všetky duše v očistci na začiatku novembra možno získať tzv. odpustky. Prostredníctvom odpustkov, tohto “duchovného daru” posielaného našim
zosnulým, sa duše v očistci oslobodzujú od dôsledkov hriechu, ktoré spáchali počas pozemského života. Veriaci prichádzajú modliť sa na hroby, lebo je to jedna z možných podmienok pre získanie odpustkov (okrem spovede, modlitby a svätého prijímania). Sviečky na hroboch sú potom symbolickým vyjadrením ich modlitby a duchovného daru. Tiež pripomínajú život, ktorý vydáva svetlo a teplo, avšak zároveň sa pomíňa. Sú aj obrazom vzkriesenia, lebo kresťania veria, že opravdivým Svetlom sveta je Zmŕtvychvstalý Kristus.
Pripravila Ema Sečová