Výkonná riaditeľka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgieva očakáva, že svetová ekonomika by mala v roku 2023 narásť o menej ako tri percentá, v porovnaní s 3,4 % v minulom roku, čo zvýši riziko hladu a chudoby na celom svete.
Georgieva sa tak vyjadrila vo štvrtok s tým, že vo fonde očakávajú, že rast sa udrží na úrovni približne troch percent počas nasledujúcich piatich rokov a označila to za ich „najnižšiu strednodobú prognózu rastu od roku 1990 a výrazne pod priemerom 3,8 % z posledných dvoch desaťročí“.
Nebezpečný trend
Spomalenie rastu by pritom podľa nej bolo „vážnou ranou“, ktorá by ešte viac zhoršila situáciu krajín s nízkymi príjmami. „Chudoba a hlad by sa mohli ďalej zvyšovať, čo je nebezpečný trend, ktorý sa začal covidovou krízou,“ povedala.
Európska komisia chce pod rúškom ochrany klímy obmedzovať slobodu podnikania, varuje Sulík
Vyjadrenia Georgievy odzneli na podujatí Meridian-Politico pred budúcotýždňovými jarnými zasadnutiami MMF a jeho sesterskej úverovej agentúry Svetovej banky vo Washingtone, kde sa zídu tvorcovia politík, aby diskutovali o najnaliehavejších otázkach svetovej ekonomiky.
Inflácia a dlhová kríza
Výročné stretnutie sa uskutoční v čase, keď centrálne banky na celom svete pokračujú vo zvyšovaní úrokových sadzieb s cieľom skrotiť pretrvávajúcu infláciu a zatiaľ čo pokračujúca dlhová kríza v rozvíjajúcich sa ekonomikách zvyšuje dlhové zaťaženie, ktoré bráni rastu krajín.
Šéfka MMF pritom upozornila, že pretrvávajúce vysoké úrokové sadzby, séria bankrotov bánk v USA a Európe a prehlbujúce sa geopolitické rozpory ohrozujú globálnu finančnú stabilitu.