Slovenský futbalista Tomáš Suslov sa aktuálne lieči zo zranenia kolena. Okrem jeho geniality na trávniku však jeho kariéru okorenili aj menšie kontroverzie.
V rozhovore pre web tvnoviny.sk povedal viac o správaní, premene, viere či návrate na ihrisko. „Na tele ma vytetovaný krížik i spojené ruky – vždy veril, Bohu aj sebe. Bol v Bayerne Mníchov, v devätnástich rokoch kapitánom tímu v holandskej lige a podľa šéfa zväzu Jána Kováčika má sebavedomie ako José Mourinho,“ opísala ho spomenutá webstránka.
„Ale nie aroganciu. Keď som v Groningene trochu vystrájal, niekomu to padlo vhod. Ale moja hlúposť, mal som vedieť, ako to v dnešnej dobe chodí. Nie som ľahká povaha, bývam prchký a keď sa mi čosi nepáči, je problém ma udržať. Niekedy som narozprával veci, aké som asi povedať nemal a možno vyzneli arogantne. No dokážem sa za seba obzrieť a uznať, že som niečo urobil zle,“ prezradil rodák zo Spišskej Novej Vsi.
Tréner Weiss na reprezentačné zápasy z istých príčin nechodí. Táto generácia si podľa neho postup na MS zaslúži - VIDEO
Bol lídrom
„V pondelok 15. decembra prešli od môjho zranenia, na deň presne štyri mesiace. Najhoršie mám za sebou, dostávam sa do poslednej fázy. Čaká ma kondičná príprava a pomaly azda aj nejaké veci s loptou. Rekonvalescencia konečne smeruje bližšie k futbalu,“ povedal s tým že dátum návratu odhadnúť nevie.
Reprezentáciu do 21 rokov preskočil, pred ME tejto kategórie na Slovensku za ňu odohral len štyri zápasy, kým za „áčko“ už takmer štyridsať.
„Bol to dôležitý turnaj pre celé Slovensko. A tak som sa k tomu aj postavil. Ak by som v hlave nebol nastavený, že na šampionáte chcem pomôcť a odovzdať maximum, radšej by som tam ani nešiel. No od začiatku, odkedy sme sa o tom s trénerom Jaroslavom Kentošom začali baviť, som bol presvedčený, že sú pred nami úspešné majstrovstvá. A, úprimne, čakal som od toho viac. Totiž, veril som, že na postup zo skupiny máme dostatočnú kvalitu. Z tohto pohľadu je to pre mňa trošku neúspech. Z herného hľadiska sa nám turnaj vydaril. Myslím, že na seba môžeme byť hrdí,“ myslí si 23-ročný stredopoliar.
Uvedomuje si svoj potenciál
Rýchly prechod do seniorského futbalu bol pre neho náročný. „Mládežnícke kopačky mi veľmi rýchlo boli malé. Do Holandska som prichádzal v šestnástich rokoch, odkrútil sezónu za U17, získali sme titul a o sezónu a pol neskôr som už pravidelne hrával v prvom tíme. V reprezentácii detto. Bol som na jednom zraze s osemnástkou, rovnako na jednom s devätnástkou, na jednom pri dvadsaťjednotke a hneď ma nominovali do áčka. Veľmi rýchly spád, ktorý so mnou určite trochu zamával. No myslím, že v takom veku je to normálne. Už som dospel, uvedomil si isté veci a vrátil sa späť na svoj chodník. Pevne verím, že momentálne som nastavený správne. A že moja kariéra bude smerovať len vyššie,“ dúfa Suslov.
V súčasnej dobe sociálnych sietí a médií sa ľahko dokáže opantať hlava a zmýšľanie mladíka, ktorý hráva tento šport. Ale aj iné. „Ja som si svoje chyby uvedomil, to otvorene priznávam. A v kariére mi to extrémne pomohlo.“
Doteraz mu pomáha aj sebavedomie. „Akurát ho viem trochu lepšie kontrolovať. Ale verím si, to platí stále. Pretože, na druhej strane, dobre viem, aký obrovský je môj potenciál. A tiež to, že som ho ešte ani zďaleka nenaplnil tak, ako by som mohol a mal. Svoju kvalitu si veľmi dobre uvedomujem, ale tiež vidím ten hlboký priestor, ktorý ma delí od maxima mojich možností.“
Calzona vyzýva na omladenie kádra reprezentácie. Je čas na novú cestu, vraví Talian
Chce sa zlepšovať
Uvedomuje si, že nie všetko, čo odznelo v médiách, bolo pravdivé. „Ja sa však nepotrebujem obhajovať, ani snažiť sa o to, aby ma každý miloval. Stačí, že najbližší okolo mňa vedia, aký som človek, to je najdôležitejšie. Keď aj niekto napíše čosi nepravdivé, nechcem si okamžite pýtať vyjadrenie a uvádzať tvrdenia na pravú mieru. Čím známejší ste, tým väčšiu špinu sa na vás niektorí pokúšajú hodiť. Aj to patrí k našej práci.“
Futbal nie je pre Suslova len práca, ale aj celý život. „Stále som mladý hráč, ale nie až extrémne, veď na ihrisku stretávam oveľa mladších. Dovolím si tvrdiť, že na svoj vek som odohral až príliš, nejaké skúseností som už pozbieral, hoci priestor na zlepšenie vidím stále obrovský. Viem, kde sú moje limity. Potrebujem veľa pracovať, aby som sa dostal na maximum svojich možností,“ uviedol s tým, že je silno veriaci a snaží sa vo voľnom čase chodiť do kostola, keďže je to pre neho dôležité.
Dúfa, že v jarnej časti sezóny stihne aspoň záver talianskej súťaže za jeho klub Hellas Verona. Rád by si však zahral ešte marcovú baráž o svetový šampionát vo futbale. Slováci sa postavia proti Kosovu, v prípade triumfu ešte jednému z dvojice Turecko a Rumunsko.
