BRATISLAVA 13. september (WebNoviny.sk) – Predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík podporil v Európskom parlamente takzvaný Istanbulský dohovor, ktorý zakazuje páchať násilie voči ženám. Agentúru SITA o tom informovala hovorkyňa liberálov Katarína Svrčeková.
Výzva liberálov Ficovej vláde
Liberáli pripomenuli, že Istanbulský dohovor podporujú a vyzvali vládu Roberta Fica, ktorá sa podľa SaS verbálne hlási k európskym hodnotám, aby ich príklad nasledovala.
„Ochranu žien pred násilím považujem za celoeurópsku tému, za tému s dosahom na ochranu západnej civilizácie, ktorá ženám priznáva rovnaké práva a slobody ako mužom,“ uviedol europoslanec Sulík.
Sulíkovci vyzývajú premiéra Fica, aby odvolal z funkcie ministra Kaliňáka
Líder liberálov svoj hlas za Istanbulský dohovor opiera napríklad o zákaz nútených manželstiev, zákaz manželstiev detí a zákaz mrzačenia ženských pohlavných orgánov.
„Voči týmto cudzím kultúrnym vplyvom, ktoré sa dostávajú do Európy prostredníctvom migrácie, musí západná civilizácia bojovať ako celok,“ povedal Richard Sulík a dodal, že na otázky rodovej rovnosti sa nedá pozerať len očami kresťansko-katolíckej tradície, pretože nereflektuje realitu v dostatočnej miere.
Za dohovor hlasovala aj Monika Beňová
Poslanci Európskeho parlamentu v utorok schválili pristúpenie k Istanbulskému dohovoru, ktorý sa týka predchádzania násiliu páchaného na ženách, domáceho násilia a bojom proti nemu.
Okrem Sulíka hlasovala za prijatie Dohovoru aj europoslankyňa Monika Beňová (Smer-SD), ktorá upozornila na to, že Slovensko podpísalo dohovor medzi prvými ešte v roku 2011, no vláda ho doteraz neprerokovala a parlament neprijal. „Podstata dohovoru pritom spočíva v úcte k rovnocennému postaveniu žien a ich právam na ochranu, bezpečný a dôstojný život,“ uviedla Monika Beňová a pripomenula, že kritici dohovoru vyčítajú najmä nejednoznačné formulácie a podsúvanie takzvanej rodovej ideológie.
„Ide skutočne o zástupné témy, ktoré nie sú podstatou tohto dokumentu. Násilie páchané na ženách má cezhraničný charakter, no v EÚ nie je ani len minimálna miera harmonizácie, ktorá by nám pomohla v boji proti tomuto zlu,“ uviedla europoslankyňa.
Istanbulský dohovor podľa nej ponúka aspoň čiastočný rámec, vďaka ktorému sa možno tejto forme násilia spoločne postaviť. „Pristúpenie EÚ k nemu môže byť podľa mňa motivačné pre krajiny, ktoré tak ešte neurobili,“ zdôraznila Beňová.
Škripek a Záborská dohovor nepodporili
Iní zo slovenských europoslancov, Anna Záborská (KDH) a Branislav Škripek (OĽaNO), s prijatím Dohovoru nesúhlasili.
„Ak chceme, aby sa už žiadna žena nestala obeťou násilia, musíme sa zamerať na výchovu k rešpektovaniu dôstojnosti každého človeka, presadzovať nulovú toleranciu k páchateľom násilia a účinne pomáhať jeho obetiam. Európska únia nemá v týchto oblastiach žiadne kompetencie, je to zodpovednosť členských štátov,“ uviedla Anna Záborská.
Škripek na pôde výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci viackrát voči tomuto návrhu vystúpil.
„V žiadnom prípade neschvaľujem násilie páchané na ženách. Avšak spomínaný dokument v mene boja proti takémuto násiliu zasahuje hrubým spôsobom do kompetencií členských štátov. Dosiahnutie dobrej veci, akou pomoc týraným ženám bezpochyby je, sa nikdy nedá dosiahnuť pošliapavaním právomocí národných štátov,” uviedol Branislav Škripek.
Z uznesenia vlády Slovenskej republiky zo 4. mája 2011 však vláda v júli tohto roka vypustila termín plnenia úlohy, pretože podľa rezortu spravodlivosti v danej situácii nie je reálne stanoviť presný dátum, kedy Slovensko k dohovoru pristúpi. Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu podpísalo 44 zo 47 krajín Rady Európy.
Ratifikovalo ho doteraz 23 z nich. Medzi krajiny, ktoré Dohovor podpísali a zatiaľ neratifikovali, je napríklad aj Veľká Británia a Nemecko. Konzervatívne skupiny majú s dohovorom dlhodobo problém, vyčítajú mu predovšetkým, že zavádza do medzinárodného práva rodovú ideológiu.
