- aktualizované, 18. júna, 15:14
Súdna rada SR v utorok zvolila za kandidátov na post sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva doterajšieho ad hoc sudcu daného súdu Ondreja Laciaka, žilinskú sudkyňu Marcelu Dolníkovú Žabkovú aj právnika a bývalého politika Radoslava Procházku.
Rozhodnutie musí ešte odobriť vláda, pričom jedného sudcu spomedzi kandidátov nakoniec zvolí Parlamentné zhromaždenie Rady Európy.
Zvolení kandidáti
Procházka v minulosti mimo iného pôsobil ako zástupca SR pred súdmi Európskej únie či ako spolupredseda Pracovnej skupiny pre spravodlivosť a vnútro v rámci Národného konventu SR o Európskej únii. Procházku za kandidáta navrhlo Združenie sudcov Slovenska a Slovenská advokátska komora.
Proces s bývalým riaditeľom SIS Pčolinským sa vo štvrtok nezačne, súd určil nový termín na júl
Ondreja Laciaka nominovala Notárska komora SR, Združenie sudcov Slovenska a Slovenská advokátska komora. Od roku 2016 pôsobí na ESĽP ako ad hoc sudca. Zároveň je, okrem iného, aj predsedom Výboru pre trestné právo v Rade Európskych advokátskych komôr.
Marcela Dolníková Žabková aktuálne pôsobí ako sudkyňa Okresného súdu Žilina a absolvovala študijný pobyt priamo na danom súde so sídlom v Štrasburgu. Na post sudkyne ESĽP ju navrhol člen súdnej rady Peter Šamko.
Rodovo vyvážený zoznam kandidátov
„Je dôležité z môjho pohľadu, že súčasťou kandidátky je aj žena,“ povedala po hlasovaní pre médiá šéfka súdnej rady Marcela Kosová s tým, že aj samotný ESĽP si zakladá na tom, aby bol zaslaný zoznam kandidátov rodovo vyvážený.
Špecializované právne inštitúcie majú svoj význam, tvrdí Bradáčová
Ako doplnila, kompetenciu vyjadriť sa ku kandidátom má teraz vláda. Kosová dodala, že pevne verí, že jeden z kandidátov na sudcov európskeho súdu bude nakoniec úspešný.
ESĽP je inštitúciou Rady Európy, pričom je zložený z toľkých sudcov, koľko je členských štátov Rady Európy. Na súd sa môže obrátiť každý jednotlivec, mimovládna organizácia, alebo skupina osôb, ktorá sa domnieva, že niektorý z členských štátov RE porušil jeho práva zaručené Európskym dohovorom o ľudských právach (EDĽP) alebo dodatkovými protokolmi k EDĽP.
