Štyri stredomorské členské krajiny Európskej únie vyslovili znepokojenie nad tým, že ich návrhy na vylepšenie migračných pravidiel sa nestretli s pochopením u niektorých ďalších štátov „európskej dvadsaťsedmičky„.
Grécko, Taliansko, Malta a Španielsko, na ktorých územie počas ostatných piatich rokov prišli státisíce neoprávnených migrantov, v spoločnom dokumente uviedli, že povinné kvóty na rozdelenie osôb, ktoré majú nárok na štatút utečenca, musia podľa nich dodržiavať všetky štáty EÚ.
Tvrdý protimigračný postoj stredoeurópskych krajín
Stredoeurópske krajiny – Rakúsko, Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko – však takéto postupy odmietajú. Patová situácia by tak mohla ešte viac oddialiť dlho očakávanú azylovú reformu EÚ. „Členské krajiny v prvej línii nemôžu čeliť migračnému tlaku na celú Európsku úniu,“ uviedla štvorica stredomorských štátov v spoločnom stanovisku.
Detskí utečenci už v Grécku neskončia v policajnej cele, v pláne majú ďalšie legislatívne zmeny
Päť rokov po tom, ako „starý kontinent“ zachvátila migračná kríza, sa EÚ snaží zreformovať pravidlá v oblasti migrácie a azylu. Tie počítajú so zdieľanou zodpovednosťou členských krajín v týchto otázkach. Nový pakt o migrácii a azyle, ktorý podľa predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej ponúka Európe „nový štart„, by mal priniesť prísnejšie hraničné kontroly a zjednodušené postupy pri vyhostení odmietnutých žiadateľov.
Stredoeurópske krajiny však v tejto otázke zastávajú tvrdý protiimigračný postoj. Maďarský premiér Viktor Orbán sa ešte koncom septembra na stretnutí v Bruseli nechal počuť, že navrhované opatrenia nejdú dostatočne do hĺbky a preto podľa neho treba trvať na tom, aby utečenci boli podrobení dôslednej kontrole ešte v táboroch mimo Európy.
Migračné centrá mimo Európy
„Chceli by kontrolovať migráciu a nezastavovať migrantov,“ poznamenal Orbán, ktorému by sa však páčila realizácia tzv. vonkajších hotspotov, akýchsi skríningových migračných centier umiestnených mimo územia Európy.
V podobnom duchu sa vtedy vyjadril aj český premiér Andrej Babiš. „Mám s tým veľký problém. Na prvý pohľad sa zdá, že Európska komisia stále nepochopila, že na zastavenie nelegálnej migrácie musíme zabrániť nelegálnym migrantom, aby sa vôbec dostali na európsku pôdu,“ podotkol 66-ročný rodák z Bratislavy. Český premiér odmieta aj návrh, aby štáty, ktoré nie sú ochotné prijímať migrantov, zabezpečovali ich repatriáciu späť do vlasti. „Je to zásadný nezmysel, pretože nemôžeme vrátiť migrantov, ak ich neprijmeme,“ dodal Babiš.
