Dohoda o Fonde obnovy ekonomík Európskej únie po koronakríze je dobrá správa, jej výsledná podoba ale znamená prehru európskych inštitúcií. Vyhlásil to v utorok europoslanec Robert Hajšel.
Za jediných skutočných víťazov označil skupinu tzv. šetrných štátov – Holandsko, Dánsko, Rakúsko a Švédsko, ktoré „dostali všetko, čo chceli“.
Viac o téme: Ekonomické dopady koronavírusu
Konkrétne sa im oproti návrhu EK podarilo znížiť celkovú sumu na sedemročný rozpočet, ako aj pomer grantov k pôžičkám vo Fonde obnovy a zvyšovania odolnosti (Fond), spresnil europoslanec zvolený na kandidátke strany Smer-SD.
Systém čerpania bude jednoduchší
Presadili tiež skrátenie dotácií na viacero programov a vybojovali si aj zľavu zo svojich príspevkov do rozpočtu EÚ. Slovensko naopak podľa Hajšela dostane približne o pol miliardy eur menej, ako navrhovala Európska komisia.
Lídri EÚ sa dohodli na fonde obnovy po koronakríze, celková suma presiahla 1,8 bilióna eur
Dohoda má „zásadné nedostatky, ale je omnoho lepšia, než by sme si pred pár mesiacmi dokázali predstaviť”, uviedol slovenský europoslanec a podpredseda Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka.
Koľko miliárd eur bude mať Slovensko k dispozícii z Európskej únie na obnovu po koronakríze?
Zdôraznil, že systém čerpania týchto peňazí bude omnoho jednoduchší, ako pri klasických eurofondoch. Slovensko tak dostáva „neopakovateľnú šancu na modernizáciu a prechod od montážnych hál k inovatívnej a zelenej ekonomike. Je povinnosťou vlády sa jej chopiť,” dodal europoslanec.
Odmietli myšlienku spoločných dlhov
Fond obnovy ekonomík Európskej únie po koronakríze bude zložený z grantov v objeme 390 mld. eur a úverov v sume 360 mld. eur.
Odsúhlasili to v utorok ráno na samite v Bruseli lídri EÚ, ktorí sa dohodli, že členské krajiny si na to v reakcii na pandémiu koronavírusu spoločne požičajú 750 mld. eur. Rokovania však boli poznačené ostrými nezhodami, predovšetkým o to, akú časť fondu obnovy budú tvoriť granty.
Francúzsko a Nemecko ešte v máji navrhli program grantov v sume 500 mld. eur, ktorý Európska komisia schválila. Niektoré krajiny, predovšetkým skupina štyroch takzvaných šetrných štátov, Holandsko, Rakúsko, Švédsko a Dánsko, však na samite rozhodne odmietali myšlienku spoločných dlhov, aby sa mohli poskytovať granty.