WHISTLER 22. februára (WEBNOVINY) – Sedem plus tri sa rovná jeden. Týmto zdanlivo nelogickým súčtom sa Bode Miller prelyžoval k vytúženému olympijskému zlatu. Čakal naň osem rokov a cestou k nemu mu od Salt Lake City až po Whistler zavesili na krk trikrát striebro a raz bronz. V nedeľňajšej whistlerskej superkombinácii mu patrilo po zjazde 7. miesto, ale tretia najlepšia slalomová jazda ho posunula v súťaži zjazdárskej všestrannosti až na olympijský piedestál. Chorvátsky matador Ivica Kostelič zaostal na druhom mieste o 33 stotín a bronzový Švajčiar Silvan Zurbriggen o 40.
„Dal som do svojich jázd stopercentné srdce. Vôbec som sa nešetril. Až sa hrozím toho, že som to konečne dokázal. Spôsob, akým som dnes jazdil, akým som predstihol všetkých ostatných, to je niečo, na čo budem hrdý do konca svojho života,“ rozplýval sa po životných pretekoch svojej kariéry 32-ročný Američan, ktorý nie tak dávno uvažoval o ukončení kariéry. Miller. Zjazdár s nálepkou životnej kontroverznosti a lyžiarskej ľahkovážnosti sa v prípravnom období pred sezónou venoval tréningu slalomu len minimálne a priznal, že v slalomovom kole mal v závere už tuhé nohy. „Moje nohy boli zrazu vratké, necítil som žiadnu istotu. Ledva som sa vošiel do bránok, v závere som šiel už len na výpary,“ podotkol.
Muž, ktorý svojho času nepoznal limity v zábave a tvrdil, že na svahoch jazdí len tak pre zábavu, sa v poslednom čase znormalizoval. Prestal sa tváriť nedotknuteľne a indiferentne, pristal na kompromisy a pred sezónou sa bez veľkých rečí vrátil do reprezentačného tímu USA. V príprave podmienil všetko jednému cieľu – uspieť na olympiáde, kde chcel svoju medailovú zbierku rozšíriť minimálne o jeden cenný kov. Pred štyrmi rokmi v Turíne sa mu to nepodarilo. Svetové agentúry vtedy častejšie ako jeho zábery z pretekov prinášali Millerove fotografie z nočných barov a pubov, kde hral Bode pri konzumácii alkoholických nápojov jednu z hlavných úloh. Prešli však štyri roky a všetko je inak. Svoje ciele v olympijskom Whistleri už rodák z Eastonu v štáte New Hampshire niekoľkokrát a dokonca rekordne prekonal. So ziskom troch medailí je momentálne najúspešnejším alpským lyžiarom na ZOH 2010. S tromi cennými kovmi na jedných ZOH sa zaradil k legendárnym Tonimu Sailerovi (1956), Jeanovi-Claudovi Killymu (1968), Kjetilovi-Andremu Aamodtovi (1994) a Stephanovi Eberharterovi (2002). V historickej tabuľke mužov s najvyšším počtom olympijských medailí je Miller už druhý za Nórom Aamodtom (4 – 2 – 2), keď sa vyrovnal celkovo piatym kovom (1 – 3 – 1) taliansko-nórskej dvojici Alberto Tomba (3 – 2 – 0) a Lasse Kjus (1 – 3 – 1).
„Čo sa dialo v minulosti, ma emocionálne aj fyzicky dosť vyčerpávalo. Aj preto som zvažoval koniec, ale napokon som našiel v sebe vnútornú motiváciu pokračovať. Tou motiváciou boli olympijské hry a úspech na nich. Som rád, že sa mi to v značnej miere podarilo naplniť,“ komentoval Miller. Bývalý štvornásobný majster sveta a držiteľ dvoch veľkých krištáľových glóbusov za celkové prvenstvo vo Svetovom pohári podal ďalší dôkaz o svojej zmene na večernom slávnostnom ceremoniáli vo Whistleri. Keď dohrala americká hymna a on zišiel z pódia so zlatou medailou na krku, neutiahol sa do ústrania, ale svoj úspech šiel osláviť s ďalšími členmi amerického zjazdárskeho tímu. Žeby sa v 32 rokoch začala písať ďalšia kapitola pohnutého, ale úspešného lyžiarskeho života Bodeho Millera?
SITA, AP