BRATISLAVA 28. októbra (WebNoviny.sk) – Hoci je politik a generál Milan Rastislav Štefánik považovaný za jedného zo zakladateľov Československej republiky, on sám bol istý čas prívržencom monarchistického zriadenia. Ako pre agentúru SITA povedal historik Tomáš Jahelka z Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity, panovníkom Čechov a Slovákov po rozpade Rakúsko-Uhorska mal byť podľa vtedajších monarchistov príslušník ruského rodu Romanovovcov.
„Monarchistické usporiadanie nového československého štátu presadzoval predovšetkým český politik a účastník domáceho odboja Karel Kramář, ktorý sa stal po vojne prvým predsedom vlády ČSR,“ povedal Jahelka. Ideu podporoval aj Štefánik, pričom ďalší dvaja významní predstavitelia zahraničného odboja Tomáš Garrigue Masaryk a Edvard Beneš boli prívrženci republiky. Monarchisti podľa Jahelku myšlienku monarchie zavrhli po vypuknutí revolúcie v Rusku v roku 1917.
Československá republika bola vyspelou demokraciou
Po svojom vzniku v roku 1918 bola podľa historika Československá republika na rozdiel od svojich susedov vyspelou demokraciou. Všetci občania vrátane žien totiž disponovali všeobecným, rovným, priamym a tajným volebným právom do oboch komôr vtedajšieho zákonodarného zboru a mohli si slobodne vyberať spomedzi politických strán. „Pre porovnanie, ženy mohli voliť v USA od roku 1920, teda približne rovnako ako v ČSR, v Británii mali rovnoprávne volebné právo s mužmi od roku 1928, vo Francúzsku mohli voliť od roku 1945, vo Švajčiarsku od roku 1971. Štát zaručoval v ústave práva a slobody pre všetkých občanov bez rozdielu. Svoje práva mali aj národnostné menšiny,“ uviedol Jahelka.
Pre Slovákov znamenal podľa historika vznik republiky všestranný rozvoj. „Vzniklo slovenské školstvo od základných cez stredné školy až po univerzitu. Postavili sa moderné školské budovy, odstránil sa vo veľkej miere rozšírený analfabetizmus, v mnohých obciach sa zriadili verejné knižnice. Nový štát umožnil slobodné združovanie do rôznych spolkov a organizácií, od politických, kultúrnych až po telovýchovné,“ povedal Jahelka.
Myšlienka autonómie nemala na Slovensku medzi obyvateľstvom väčšinovú podporu
Slovenský jazyk bol spolu s češtinou v novej republike štátnym jazykom. Hoci najsilnejšou politickou stranou na Slovensku bola dlhodobo Slovenská ľudová strana (neskôr Hlinkova slovenská ľudová strana), ktorá presadzovala ideu autonómie, podľa Jahelku túto myšlienku podporovala približne len jedna tretina slovenských voličov. „Myšlienka autonómie nemala na Slovensku medzi obyvateľstvom väčšinovú podporu. Presadila sa až 6. októbra 1938 Žilinskou dohodou po oslabení centrálnej československej vlády Mníchovskou dohodou z konca septembra 1938. Moc prešla do rúk HSĽS a nastal koniec politického pluralizmu na Slovensku,“ dodal historik.
Založenie Československej republiky vyhlásili predstavitelia českého politického života v Prahe 28. októbra 1918. Slovenskí predstavitelia sa k nim pridali Martinskou deklaráciou 30. októbra 1918.
Pripravujú odhalenie tabule v ruskom Jekaterinburgu
V ruskom Jekaterinburgu by mala byť odhalená pamätná tabuľa generálovi Štefánikovi. O umiestnenie pamätnej dosky v Jekaterinburgu sa snaží Nadácia M. R. Štefánika v Bratislave, ktorá stojí aj za postavením obnoveného pomníka Štefánika pri Dunaji. Ako povedal pre agentúru SITA historik Ferdinand Vrábel, nadácia už oslovila vedenie mesta. Štefánik totiž v roku 1918 v Jekaterinburgu navštívil československých legionárov, ktorí tam bojovali.
Československé légie boli jednotkami československého zahraničného odboja počas prvej svetovej vojny. Išlo najmä o dobrovoľníkov. Do konca roku 1918 vstúpilo do česko-slovenských légií v Rusku približne 61-tisíc vojakov. Z nich padlo približne 4100.
Nadácia vydala tri publikácie o Štefánikovi, ďalšie pripravuje. Momentálne je organizátorom výstavy, ktorá je inštalovaná v kultúrnom dome v Dunajskej Lužnej „Roky bojov, obetí a nádejí“, ktorá zachytáva udalosti 1. svetovej vojny, formovanie československých légií, účasť Slovákov na politickom a aj bojovom zápase za oslobodenie a aj o M. R. Štefánikovi.