Značka V4 sa zaužívala, ľudia vedia, že nejaká V4-ka existuje. Ale dotýka sa toto zoskupenie konkrétne ľudí?
Určite sa dotýka ľudí a myslím, že má význam, lebo v EÚ vždy budeme silnejší, keď budeme vytvárať koalície. Našou najprirodzenejšou koalíciou je stredoeurópske zoskupenie, teda V4. V4 má veľkú silu, ktorú niekedy aj nedoceňujeme, už len tým, že na Európskej rade hlas zástupcov z krajín V4 je rovnaký ako hlas Nemecka a Francúzska. Rovnako 58 hlasov majú Nemci a Francúzi spolu, tak ako krajiny V4.
Ale nebýva jednotný.
Práve preto má význam a preto o tom treba hovoriť. Som rád, že sa stalo takým nepísaným pravidlom, že zástupcovia V4 sa začínajú stretávať pred európskymi radami. Práve na poslednom stretnutí eurovýborov z krajín V4 v Prahe sme o tom hovorili a sám som navrhol, aby sme sa stretávali aj pred COSACOM. My máme koncom tohto mesiaca zasadnutie v Bruseli, zasadnutie všetkých európskych výborov, kde sa pripravujú dôležité témy, ktoré pôjdu potom na ďalšie európske inštitúcie a dohodli sme sa , aby sme sa krajiny V4 najskôr stretli, prerokovali témy, ktoré považujeme za dôležité a išli so spoločným stanoviskom. Určite to má význam a zaznie silnejšie, keď to hovoria štyri krajiny, ako keď to hovorí len jedna krajina.
Slovensku V4-ka pomohla v integrácii do EÚ. Mali sme čo dobiehať. Nám to veľmi pomohlo. Zdá sa mi, ako keby sme my boli práve motorom Visegrádskej spolupráce. Z iných krajín skôr zaznievali pochybovačné hlasy o budúcnosti V4-ky.
Áno. V4-ka mala taký kolísavý vývoj. Niekedy mala väčší význam, niekedy menší. Mám pocit, že v poslednom čase chápu najmä z Česka, Maďarska, ale cítim tie hlasy aj z Poľska, že je to silné zoskupenie. Pretože Poliaci sú najsilnejšia krajina a relatívne by sa dalo povedať, že to potrebujú najmenej. Ale zistili, že takisto je to potrebné zoskupenie. Z Česka a Maďarska sa ozývajú hlasy v poslednom čase viac v prospech V4 a v Bruseli počúvam čoraz viac a viac o V4-ke. Dokonca niekedy až sobavami, že čo povedia oni, veď sú ozaj silní. Je to prirodzené zoskupenie. Fungujú tak krajiny Beneluxu, fungujú tak krajiny Škandinávie, fungujú tak krajiny južnej Európy. Je to prirodzené, že krajiny v určitom geopriestore majú podobné radosti a starosti a je potrebné sa spájať preto, aby sme veci presadili. Presadili veci energetickej bezpečnosti, prepojenie zo severu na juh, ktoré je tak potrebné pre všetky krajiny kvôli diverzifikácii zdrojov, aby sme nezažili napr. to, čo sme zažili pred rokom a pol na Slovensku v súvislosti s plynom. Aby sme boli silnejší pri presadzovaní dopravných koridorov, ktoré sú takisto potrebné nielen pre krajiny V4, ale aj pre ostatné. Aby sme využívali spoločne niektoré európske štrukturálne fondy na projekty, ktoré sú užitočné pre všetky krajiny. Aby sme hovorili spoločne o názoroch na aktuálnejšie veci, ktoré v Európe súvisia s finančnou a ekonomickou situáciou. Veď len posledný príklad. Poliaci prišli s iniciatívou, aby sa náklady penzijnej reformy započítavali do deficitu. My sme sa k tomu pridali, pridali sa potom aj ďalšie krajiny a všetko nasvedčuje tomu, že táto iniciatíva bude úspešná. To je len jeden z mnohých príkladov, že keď sa spojíme, tak naozaj máme šancu na presadenie názorov, pretože v EÚ je 27 krajín a určite spoločne dokážeme viac, ako sami.
Na budúci rok bude EÚ predsedať najskôr Maďarsko a po ňom Poľsko. Máme my ciele, ako využiť toto maďarské a potom poľské predsedníctvo?
Áno, je to veľká šanca aj pre nás. Dovolím si pripomenúť, že Slovensko predsedá V4-ke práve druhý polrok tohto roka a prvý polrok budúceho roka, takže máme šancu nastoliť témy, ktoré sa potom budú presadzovať aj na európskej úrovni. V Európe už sa začína verejne hovoriť, že budúci rok bude rok strednej Európy, tým, že máme maďarské a poľské predsedníctvo. Vlastne celý budúci rok budú krajiny strednej Európy predsedať EÚ a budú viesť úniu, budú nastoľovať témy, ktoré sú dôležité. A hovorím aj s poľskými a maďarskými kolegami otvorene o týchto témach. Nedávno som tu prijal maďarských kolegov u nás a veľmi sa mi páčilo, že oni sami sa prišli opýtať, čo my považujeme za dôležité a čo si my myslíme, že by sa malo preberať. To isté sme hovorili s poľskými…
Čo ste im povedali?
Povedal som im o tom, čo ja považujem za najdôležitejšie v únii. Aby sme hovorili o tom, ako ďalej pri prekonávaní finančných a ekonomických problémov, pretože to sú najaktuálnejšie veci, ktoré sa dotýkajú kvality života ľudí na Slovensku, ale aj v celej únii. Musíme o tom hovoriť otvorene. Vidíme, že krajiny únie postupne prijímajú zásadné ekonomické balíčky, ktoré sa samozrejme pretavujú do úsporných opatrení, následne vidíme v mnohých krajinách nespokojnosť ľudí, ktorá sa prejavuje až v štrajkoch a musíme o tom otvorene hovoriť. Pretože veľa politikov sa snažilo prekonať krízu len plytvaním. Toto nie je cesta. My musíme zastaviť toto bezhraničné plytvanie peňazí ľudí a prijímať opatrenia, ktoré sú pre nich dôležité. Ale tie nie sú v plytvaní ich peňazí. Tie sú v zásadnom usporiadaní, inom usporiadaní ekonomických vzťahov – takom, aby sa naštartoval rozvoj. Aby sme mali menej administratívy, aby sme podporili vytváranie pracovných miest. To považujem za tému číslo jedna.
A čo otázka rozširovania únie?
To je otázka Chorvátska, to je otázka celého západného Balkánu, to je otázka východného partnerstva, na ktorom majú záujem nielen Slováci, ale samozrejme Poliaci aj Maďari. Som si istý, že aj o tomto sa bude hovoriť v únii. Teda ako ďalej smerom na východ. Takisto treba hovoriť o zásadných témach nielen krátkodobo, ale dlhodobo. Ako naštartovať rozvoj a lepšiu kvalitu života ľudí v únii. A tu považujem za kľúčový dokument Stratégia EÚ 2020, podľa mňa je to veľmi dobrý dokument. Ale aby sme ho naplnili, musíme k nemu zásadne postupovať inak, ako k Lisabonskej stratégii, ktorá hovorila, že tento rok budeme najkonkurencieschopnejší na celom svete a vidíme, kde sme. Ázia rastie a Európa sa potáca. Aby sme to zmenili. Aby sme skutočne naplnili ciele, o ktorých Stratégia Európy 2020, tak musíme robiť niečo aj na národnej úrovni. Nedá sa len čakať na dobrú stratégiu, ale musíme to prepojiť s národnou úrovňou. To sú práve veci, ktorými by som aj ja chcel prispieť troškou aj na pôde výboru pre európske záležitosti. Nedávno sme vytvorili osobitnú komisiu pre Stratégiu EÚ 2020, aby sme pomohli z legislatívneho hľadiska implementácii toho, čo príde z Bruselu, aj čo schváli vláda. To je o reformách, to je o budúcnosti, o vzdelaní, o vytváraní nových pracovných miest, o lepšie platenej práci a to je o tom, ako sa budeme mať v tomto priestore, v našej krajine o 10 rokov.
A je dnes únia, ale aj Visegrádska štvorka predovšetkým o ekonomike? Lebo to, čo ste vymenovali, skôr vyzerá, že ide o ekonomické záujmy.
Určite nie len o ekonomike, ale ja to považujem dnes za tému číslo jedna. Práve preto, že ešte stále doznievajú dozvuky ekonomickej a finančnej krízy, práve preto, že sme sa ešte stále nedostali na úroveň väčšiny krajín, na úroveň spred dvoch rokov, práve preto tie ekonomické témy sú dôležité. Pakt stability a rastu, ako sa bude dodržiavať, aké budú nástroje na jeho dodržiavanie, veď to je téma nielen na Ekofine, ale číslo jedna teraz aj na premiérskej rade.
Kritizovali ste plytvanie, ktoré doteraz bolo. Neobávate sa, že príde vlna násilia. A nie etnického, ako sme boli poslednú dobu svedkami v Európe, ale ekonomického?
Záleží to od schopnosti politikov, ako sú schopní a kompetentní vysvetliť to, čo robia svojim občanom. Aby ľudia pochopil, že to čo sa robí, nie je pre politikov, ale že je to pre občanov samotných. Že sú to užitočné opatrenia, ktoré do veľkej miery závisia od politickej vôle a od schopnosti politikov ich presadiť a vysvetliť. Ale záleží to veľmi aj od toho, či budeme mať Európu dvojrýchlostnú, či budeme stále mentálne rozdelení, alebo nie. Hovoril som to nedávno aj komisárovi Barnierovi, že pre budúcnosť Európy by sme mali prestať používať označenie staré členské krajiny, nové členské krajiny a aby to komisia zmazala z dokumentov. Aby sme to zmazali z našich myslí. Pretože sa obávam, že prekážka európskej integrácie, nášho budúceho vývoja, je dnes skôr v hlavách, v tých bariérach, ktoré sa dnes vytvárajú v tom, že sú staré a nové členské krajiny. Naša šanca je v tom, aby sme urobili pravidlá, ktoré budú dodržiavané bez výnimky všetkými. Aby sme mali pravidlá, ktoré nie sú len preto, aby boli na papieri, ale preto, aby sa dodržiavali a aby to boli nástroje pre náš rozvoj, pre rozvoj kvality života ľudí. A to sú primárne ekonomické pravidlá. Ale nie len ekonomické. Je to dodržiavanie ľudských práv, sú to veci, ktoré nás posunú ďalej v kultúre, vo vzdelávaní, vo všetkých aspektoch. Mne veľmi vadí, že máme spoločný európsky trh, najväčší trh na svete, podľa mňa úžasná myšlienka – najväčší spoločný trh na svete, ale ešte stále ho nevieme využívať. Ešte stále platia jedny pravidlá pre jedných a druhé pre druhých. Veď ešte stále nevyužívame voľný pohyb pracovných síl. Vieme, že niektoré krajiny sa tomu bránia. Ešte stále nemáme voľný pohyb služieb. Naše firmy – malé, aj veľké, majú problém sa presadiť vo verejnom obstarávaní v iných krajinách. Toto sú bariéry, o ktorých musíme hovoriť a ktoré musíme prekonať preto, aby spoločný trh, tú úžasnú myšlienku, sme aj dotiahli do konca. EK príde pravdepodobne už tento mesiac s novým Single Market Actdokumentom, ktorý by mal hovoriť práve o tom, ako čo najlepšie využívať myšlienku spoločného trhu. Komisár Barnier hovoril o 50 hlavných opatreniach. Ja som pripravený zapojiť nielen náš výbor, ale aj celý parlament do toho, aby sme spolupracovali na tejto iniciatíve, pretože to považujem takisto za veľmi dôležité. Aby sme spoločný trh využívali s rovnakými pravidlami a rovnakými príležitosťami pre všetkých. Toto je naša veľká šanca. Ak umožníme vytvárať nejaké bariéry pre jedných a druhých, to je veľké nebezpečie. Naša príležitosť je práve v dodržiavaní rovnakých pravidiel pre všetkých.
Ak dnes neuplatňujeme rovnaké podmienky, je zároveň čas krízy, je v súčasnosti čas na ďalšie rozširovanie EÚ? Rozširovať, keď ešte únia nedokázala stráviť nových členov z posledného rozširovania a sama sa borí s problémami?
To je pravda, aj inštitucionálne tu bola prekážka. Vieme, že zmluvy z Nice, z Amsterdamu a Maastrichtu boli nastavené v podstate na 27 krajín. Až Lisabonská zmluva to prekonala, takže svojím spôsobom ďalšie krajiny mali trošku smolu. Viac menej Bulhari a Rumuni ako poslední využili ešte staré zmluvy a aj dobrý čas na vstup. Pozorujem vo väčšine krajín, aj v Bruseli, obavu z ďalšieho rozširovania. Osobne si myslím, že nie je to celkom namieste a že máme ďalšie krajiny, ktoré do Európy patria a ktoré pomôžu aj stabilizovať priestor, ktorý je priestorom európskym. Konkrétne myslím západný Balkán, mám na mysli Chorvátsko. Ale mám na mysli aj ďalšie krajiny západného Balkánu – Macedónsko, aj Srbsko, aj Čiernu Horu. Som si istý, že to pomôže stabilizácii tohto priestoru.
Ale dnes, keď únia sa nevysporiadala sama so sebou?
Záleží to nielen od pripravenosti únie, ale od pripravenosti týchto krajín. Čiže je to individuálna otázka na jednotlivé krajiny. Pred dvoma týždňami som bol v Chorvátsku a myslím si, že je krajina, ktorá je pripravená na vstup do únie…
Mohla by byť asi prvá…
Veľmi pravdepodobne bude prvá a všetko tomu nasvedčuje. Všetko nasvedčuje tomu, že Chorváti budú tí najbližší, ktorí rozšíria úniu na 28 členov.
Čiže pôjde o osamotený vstup v podaní Chorvátska?
Veľmi pravdepodobne áno. A zrejme ten prístupový proces sa ukončí už za maďarského predsedníctva v prvom polroku 2011. Taký je cieľ aj maďarských kolegov na budúci rok. V roku 2011 by mohli ukončiť rokovania a mohli by dostať rok čas na vstup. To je zatiaľ veľmi otvorená otázka, nechcú o tom hovoriť ani Chorváti, ani ľudia v Bruseli, ani Maďari. Ale Maďari majú cieľ, aby počas svojho predsedníctva ukončili tieto rokovania a dali jasný rok, kedy Chorváti môžu vstúpiť. Nikto si netrúfa povedať, kedy to bude, ale mám pocit, že to bude už čoskoro.
Teda v roku 2012?
Je to stále pracovný termín.
A potom vstúpia ďalší?
Potom ďalší, ja osobne tam vidím ďalšie krajiny západného Balkánu. Tie, ktoré sú v prístupovom procese.
Srbsko má problém, lebo nemá vyjasnenú otázku ku Kosovu.
Áno. Srbsko je otvorená otázka, ale takisto Srbsko pokročilo. Stabilizačno-asociačnú dohodu predsa podpísalo tento rok, schválili sme ju nedávno v parlamente, je to ďalší krok, podstatný krok na ceste k európskej integrácii.
Je fér, aby sa podmieňovala integrácia Srbska do únie práve vzťahmi s Kosovom?
Všetky krajiny, ktoré sú v únii, nemajú záujem o to, aby vstupovali nejakí nestabilní partneri, ale aby to rozšírenie vždy bolo win-win. Aj pre tých, ktorí vstupujú, aj pre tých, ktorí už sú v klube a majú záujem na rozšírení. Z tohto hľadiska samozrejme je pochopiteľné, že nikto nechce partnera, ktorý by spôsoboval ďalšie problémy, to je úplne zrozumiteľné. To je tak napr. aj v otázke Chorvátska. Zdržanlivý postoj tam bol v otázke slovinsko-chorvátskeho sporu o pobrežie. Situácia okolo Kosova sa musí samozrejme nejakým spôsobom vyriešiť. Ale keď hovoríme na túto tému, ja som rád, že sme zaujali postoj, aký sme zaujali, že jednoducho my nemôžeme uznať štát, ktorý vznikne na teritoriálnom území štátu, ktorý je v Európe, bez súhlasu pôvodného štátu. Je to veľký precedens, aj rezolúcia OSN hovorí o vzniku Kosova sui generis, teda mimo medzinárodného práva. Pokiaľ sa táto situácia nevyrieši k spokojnosti nielen Srbov a obyvateľov Kosova, ale aj k spokojnosti európskych inštitúcií, tak sa samozrejme nedá očakávať nejaký skorý plnointegračný vstup Srbov. Je to otvorená otázka.
Môžu byť Srbi nejakým asociovaným členom únie?
Ja osobne si myslím, že Srbsko má na to, aby bolo plnoprávnym členom únie a to by mal byť cieľ.
V integračnom procese je dlhodobo Turecko.
Myslím, že by sme si mali zodpovedať základnú otázku- čo je únia. Či je to otázka len nejakého geopolitického zoskupenia, alebo ekonomického priestoru, alebo ozaj je to spoločenstvo, ktoré je založené na hodnotách. Spoločných hodnotách. Z môjho poznania toto spoločenstvo vzniklo na spoločnom ekonomickom priestore, ktorý sa rozširoval ďalej do ostatných sfér spoločnosti. Úspech únie spočíva v tom, že je založený na spoločenstve národných štátov, na spoločenstve krajín, ktoré zdieľajú určité hodnoty. A z tohto pohľadu mám stále otázniky okolo Turecka. Či tieto spoločné hodnoty sú občania Turecka schopní zdieľať alebo nie. Pretože keby sme sa pozreli na úniu len ako na geopolitický alebo na geografický priestor, no…
Tam by sme mohli mať pochybnosti.
Už máme krajinu, ktorá nepatrí geograficky do Európy – Cyprus. A keby sme sa pozreli z rôznych pohľadov, napríklad ekonomických, takisto môžeme mať pochybnosti, ale možno by sme našli viac plusov ako mínusov. Ale keď sa pozrieme na zdieľanie spoločných hodnôt, ja osobne tu mám stále pochybnosti, či to Turci sú schopní dosiahnuť. Skôr prevláda nie. Preto ten postoj. Francúzi napr. hovoria otvorene nie, v Nemecku začína prevažovať nie atď. Náš postoj je zatiaľ nemenný. A môj osobný postoj je blízky tomu, aký je oficiálny postoj SR. Na jednej strane Turecku treba dať šancu, aby sme ukázali, že máme záujem o spoluprácu aj s krajinami, ktoré susedia s úniou, čiže nehovoríme nie začatiu prístupových rokovaní, ale hovoríme to podmienečné ale, že vlastne je to jediná krajina, ktorá začala prístupové rokovania, ale… s otvoreným koncom. Aj keď splní kritériá, nikde nemá garantované, že do únie vstúpi. To je ten rozdiel…
Nebolo by úprimné Turecku povedať, že buď áno alebo nie. Ja viem, že je to možno podraz voči tým tureckým vládam, ktoré sa snažia zaviesť akési demokratické prvky v spoločnosti.
Myslím si, že naše „áno, ale“ je úprimné. Naše „áno, ale“ je vysvetliteľné v tom, že áno, chceme spolupracovať, chceme…
No ale spolupráca nemusí znamenať členstvo.
Presne tak. Chceme hovoriť vo všetkých oblastiach spoločenského života o spolupráci, ale to neznamená, že ten proces musí viesť k plnoprávnemu členstvu. Ja som za to, aby každá krajina dostala šancu. Ale či tie kritériá naplní, mám pochybnosti. Mám pochybnosti a skôr u mňa prevláda v súčasnosti nie práve na základe pochybností o zdieľaní spoločných hodnôt. Nielen na základe plnenia administratívnych kritérií, ale na základe toho, či Turci ozaj sú schopní s nami zdieľať spoločné hodnoty. No a ďalšia veľká otázka, je – vieme, ako funguje EÚ, že hlasy sú na základe počtu obyvateľov, no a počet obyvateľov Turecka je pre Európu problémom. V súčasnosti najmä pre najväčších hráčov.
Poďme k inej téme. Ako vnímate geopolitické postavenie Slovenska?
Naša geografická poloha nám dáva šancu k tomu, aby sa tu stretávali záujmy východu a západu. Svojím spôsobom to bol veľký signál, keď tu bol v r. 2005 summit Bush – Putin. Veľmi pozitívny signál nielen voči Slovensku, že požívajú dôveru amerického aj ruského prezidenta, ale to bol signál voči svetu, že chceme spájať. Táto šanca tu je. Nemyslím, že pani premiérka, alebo súčasná vláda hrá len na jednu stranu. Vôbec nie. Vidíme to v programovom vyhlásení vlády, vidíme to v praktickej politike. My chceme mať dobré vzťahy s každým. My máme veľmi konštruktívne vzťahy a musím povedať, že aj dobré vzťahy takisto s Ruskou federáciou. Je to náš významný obchodný partner najmä pri dodávke strategických surovín. Zároveň ale treba dodať jedným dychom, že našou politikou by mala byť snaha diverzifikovať energetické zdroje, dodávky energetických surovín, aby sme neboli tak odkázaní len na jedného partnera. Súčasná situácia je až nezdravá pre Slovensko, najmä v plyne a rope. Vždy je zlé, keď nemáme možnosť výberu a keď máme len jedného dodávateľa. Čiže malo by byť jednou zo základných politických úloh zväčšiť možnosť výberu a diverzifikovať naše dodávky.
Rusi robia všetko preto, aby zabezpečili dodávky surovín pre zvyšok Európy, stavajú obchvat Ukrajiny.
Áno. Aj oni sa snažia diverzifikovať riziko, pochopiteľne. Ale treba zas povedať, že takéto, snahy sú relatívne nebezpečné pre Slovensko, myslím na to hlavne kvôli plynovodu. Vieme koľko plynu ide cez Slovensko na západ a každé také odklonenie od tejto cesty môže znamenať menej príjmov pre Slovensko v budúcnosti. Čiže na jednej strane my chceme diverzifikovať, aby nám plyn išiel, ako minulý rok prvýkrát aj zo západu, aby tu bolo prepojenie aj sever – juh, ale na druhej strane zároveň si uvedomujeme, že všetky strategické posuny mimo Ukrajinu znamenajú aj posun mimo Slovenska. Šanca prepojenia sever – juh je stále reálna a aj potrebná pre nás, pre diverzifikáciu. My však nerobíme nejaké osobitné aktivity a netlačíme trebárs South Stream alebo ďalšie projekty, ktoré svojím spôsobom znamenajú nebezpečenstvo menšieho príjmu pre Slovensko. Strategicky máme záujem na dobrých vzťahoch s Ukrajinou aj Ruskom práve preto, že aj pre nás to znamená príjem, aj ďalšie obchodné príležitosti. Jedným aj druhým smerom.
Na Slovensko prichádzajú poslednú dobu investori z Taiwanu. Nemôže to naštrbiť vzťahy medzi Slovenskom a Čínou?
Som predseda Slovensko-taiwanskej skupiny priateľstva už niekoľko rokov. My samozrejme máme záujem na dobrých vzťahoch aj s Čínou, ale aj s Taiwanom. S Taiwanom nemáme diplomatické styky, ale Taiwan na Slovensku niekoľkonásobne viac investoval ako Čína. Je v našom záujme, našich občanov, aby sme urobili také podmienky, aby sme privítali všetkých serióznych investorov, ktorí dokážu vytvoriť pracovné príležitosti. Taiwan toto dokázal omnoho viac a omnoho lepšie. Treba povedať, že slovenský parlament a náš výbor bol prvý medzi krajinami schengenského priestoru, ktorý schválil podporu bezvízového režimu medzi Taiwanom a schengenskými krajinami. Veľmi pravdepodobne sa to naplní do konca roka, podlieha to ešte schváleniu Európskeho parlamentu. Po nás to prijali aj ostatné krajiny. Znamená to príležitosť, aby k nám prišlo takisto viac ľudí z tejto oblasti, aby sme mohli rozvíjať aj turistický ruch, aby sme mohli rozvíjať ďalšie projekty.
Má Taiwan záujem o takúto spoluprácu?
Má. Z môjho poznania, z mojich skúseností určite áno. Dokonca mám pocit, že Taiwan má záujem aj o užšie vzťahy so Slovenskom.
Prečo sme pre nich zaujímaví?
Predovšetkým pre geografickú polohu a preto, že Taiwan je jeden zo štyroch ázijských tigrov. Je krajinou, odkiaľ pochádza 80% IT produkcie a krajinou, ktorá bola obrovsky úspešná v znalostnej ekonomike. Naša inšpirácia by mala byť v takých krajinách ako Taiwan. Vedecko-technické parky, prepojenie vedy a výskumu s praxou. To sú úžasné veci, ktoré sa dajú odpozorovať a naučiť v takýchto krajinách. Ale Taiwan bol skôr orientovaný historicky najmä z druhej polovice 20. st. na USA a potom pochopiteľne na Čínu a ázijské trhy. S Čínou tam neexistuje jazykový rozdiel a je tam mentálna podobnosť, takže pochopiteľne Taiwanci sú veľmi úspešní v Číne. Pre nás práve by to mala byť šanca dostať sa do Číny cez túto krajinu. Pre Taiwan samozrejme je príležitosť EÚ ako taká, a preto potrebujú niekde začať. Z môjho pohľadu Slovensko je ideálna príležitosť pre to, aby tu bola svojím spôsobom ich základňa pre EÚ. Sme v schengenskom priestore, sme v únii, sme v európskej menovej únii, ako jediná krajina zo strednej Európy máme euro, tým poskytujeme stabilitu v menovej oblasti, čo nie je málo pre investorov. Tá predvídateľnosť, čo je jeden zo základných predpokladov investorov, keď sa rozhodujú kde a ako, je veľmi dôležitá. Pri tejto príležitostimi dovoľte upozorniť na skutočnosť, na ktorú by sme mali byť právom hrdí, že Slovensko je jediná krajina spoza bývalej železnej opony, ktorá je v OECD, NATO, EÚ a má zavedené aj euro. Sme jediní a to nám dáva príležitosť práve pre získanie takých investícií, ktoré idú napr. aj z krajín ako Taiwan.
Chystá Taiwan aj ďalšie investície na Slovensku?
Je tu príležitosť. Z Taiwanu prišli najväčšie investície v poslednom čase. Ich spoločnosť AUO pri Trenčíne bude zamestnávať cez 3000 ľudí, Foxconn kúpil Sony Nitru, ináč by Sony odišla zo Slovenska a zavrela závod. Foxconn to kúpil ako dodávateľ práve pre AUO a chystajú sa ďalší dodávatelia týchto firiem. Ale myslím si, že je potrebné hovoriť aj o budúcnosti, ktorá verím, že bude skoro a to sú spomínané vedecko-technické parky. Začali sa rozvíjať prvé kontakty na akademickej báze. Medzi výskumnými inštitúciami a National Research Center v Taipei, začali sa niektoré výmenné pobyty na univerzitách. To sú postupne malé, ale dôležité kroky k tomu, aby kontakty boli intenzívnejšie a aby to vyústilo do toho, čo by som si veľmi prial a čomu chcem aj zo svojej pozície pomôcť. To je k vybudovaniu vedecko-technického parku na Slovensku na základe taiwanských skúseností. V tom je Taiwan jedna z najlepších krajín na svete.
Vy ste boli úspešný manažér, ale vstúpili ste do politiky. Prestalo vás podnikanie baviť?
Nie celkom. Mal som vždy rád podnikanie, aj svoju pozíciu a nešiel som do politiky preto, lebo ma práca, ktorú som robil nebavila. Vôbec nie. Mal som z nej dobrý pocit, ale mal som pocit, že som určité veci už dosiahol a chcem skúsiť nové veci. Z tohto hľadiska politika dávala širší priestor ako podnikanie a vždy ma zaujímala preto, lebo dávala možnosť realizovať nápady do širšieho okruhu ako z hľadiska podnikania. Takže beriem to pre mňa ako novú skúsenosť, cez ktorú dokážem ľuďom pomôcť možno aj viac, ako len cez podnikanie. Moje politické pôsobenie je de facto piaty rok a tak vnútorne som si povedal, že minimálne dekádu vydržím. A keď ma budú ľudia akceptovať, tak potom môžem zhodnotiť, či to pôsobenie bolo úspešné alebo nie. Vnútorne sa potom rozhodnem, čo ďalej. Ale zatiaľ politika je pre mňa príležitosťou urobiť pre ľudí viac.
Mnohí vaši kolegovia, ktorí prišli do politiky, mali raketovú kariéru. Vy nie. Neuspeli ste ako kandidát na eurokomisára. Nešli ste do vlády. Baví vás to?
Ale áno. Treba si nájsť miesto a pozíciu, kde sa človek cíti prospešný a ja vyznávam vlastné presvedčenie, že dlhodobo sa všetko vráti, každá práca sa vráti. Je to aj o príležitosti v politike. Nominácia na eurokomisára bola dohoda koaličných partnerov. Ja som potom dostal inú príležitosť pracovať pre vtedajšiu vládu. Začínal som s krízovým manažmentom okolo Tatier. Mám doteraz dobrý pocit, že sme urobili veľa užitočných vecí po živelnej pohrome. Začínal som rozbiehať proces zavedenia eura, z ktorého mám dobrý pocit tiež, keď som bol ako prvý splnomocnenec pre zavedenie eura. Aj keď prišla ďalšia vláda, nezmenila na tom ani čiarku, na tom, čo sme urobili a len dokončila to, čo sa začalo, čo je fajn a mám z toho radosť. No a potom pôsobenie v parlamente v podstate začalo tak, ako pokračuje aj teraz- vo finančnom a európskom výbore. Venujem sastále svojim témam, ktoré súvisia s podnikateľským prostredím, s vytváraním nových pracovných miest. Európsky výbor, ktorému predsedám, má veľké kompetencie, ktoré chcem, aby využíval pri formulácii stanovísk, ktorými zaväzuje vládu na európskej úrovni. V politike je prvá línia vždy vláda. Ale pozícia, ktorú mám v súčasnosti, je veľmi dôležitá a rád ju využijem preto, aby sa u nás lepšie žilo. Čo bude do budúcna, uvidíme.
SDKÚ čaká kongres. Mal by aj naďalej stranu viesť Mikuláš Dzurinda? Ako vnímate dnes SDKÚ?
Viete, SDKÚ-DS je politická strana, ktorá zo všetkých najdlhšie viedla Slovensko. A dovolím si povedať, aj ho posunula najďalej. Bola vedúcou politickou stranou už v tretej vláde. A myslím si, že za ten čas je veľmi čitateľnou stranou, ktorá ako jedna z mála ponúka Slovensku riešenia a je ich schopná aj realizovať. Myslím si, že je stranou, ktorá má najschopnejších ľudí, ktorá dokáže ponúknuť riešenia, projekty, ale aj ľudí, ktorí sú ich schopní realizovať. Chcel by som, aby to pokračovalo v tomto duchu. Aby sa aj na kongrese ukázalo, že SDKÚ-DS na to má, aby posunula Slovensko ďalej, aby urobila čo najviac pre ľudí na Slovensku. Čo sa týka personálnych otázok, áno, aj tie budú predmetom na kongrese na ďalšie 4 roky, bude sa hovoriť o tom, kto bude viesť stranu nielen ako predseda, ale celé vedenie…
K tomu smerujem. Vaša politická ambícia končí členstvom v prezídiu?
Uvažujem, priznám sa, uvažujem o kandidovaní na niektorú z popredných pozícií.
Na podpredsedu…
Uvažujem o tom.
Dostali ste ponuku od predsedu strany? Alebo vás vyzýva členská základňa?
Otvorene o tom hovorím na rôznych úrovniach a rozmýšľam o tom, či môžem byť užitočnejší, keď budem hrať významnejšiu úlohu aj v SDKÚ-DS. Uvažujem o tom, že budem kandidovať na niektorú z pozícií, ktorá je takisto vo vedení. To ešte samozrejme podlieha tomu či bude vôľa členskej základne a či bude záujem využiť moje schopnosti. Som pripravený ich ponúknuť.
Mala by podpredsedníčkou ostať aj Iveta Radičová?
Ja si myslím, že áno.
Prečo?
Pre mňa je to dôležité preto, že je to symbol, že je súčasťou najužšieho vedenia.
Zhováral sa Radovan Pavlík
