BRATISLAVA 28. apríla (WEBNOVINY) – Aktuálne spory o hľadanie riešenia pre veriteľov stavebnej spoločnosti Váhostav – SK, a.s. odkryli dlhoročný problém stavebníctva. Ako v utorok informovala slovenská dcéra spoločnosti Coface, zaoberajúcej sa manažovaním pohľadávok, potrebné je čo najskôr prijať legislatívne opatrenia, ktoré by pochybnému správaniu firiem v sektore zabránili.
„Vo verejnom sektore by mal byť stanovený presný rozpočet, respektíve cena za dielo, ktorá by bola referenčná, napríklad formou štátnych expertíz, a podozrivo nízke cenové ponuky by boli vyradené,“ tvrdí generálny riaditeľ Coface na Slovensku Juraj Janči.
Minimálna miera uspokojenia by mala byť tridsať percent
Všetci súťažiaci by zároveň boli povinní predkladať súbor činností, ktoré zabezpečujú vo vlastnej réžii a ktoré si riešia subdodávateľským spôsobom spolu s ich menným zoznamom.
„Takto by mohol verejný investor určiť kľúčových subdodávateľov, ktorým by v prípade neplatenia generálnym dodávateľom automaticky platil ich dodávky za tovar alebo uskutočnené služby,“ uviedol. Minimálna miera uspokojenia veriteľov v reštrukturalizácii by podľa neho mala byť aspoň 30 – 40 percent.
Kiska podpísal smerácke riešenie problémov Váhostavu
Neplatiace firmy by nemali ísť do tendrov, ukázal prieskum
Banky sa bránia, ich odvody nemajú splácať dlhy firiem
Použiť bankový odvod pre Váhostav je nemožné, oponuje Kollár
Na základe dlhoročného monitoringu vývoja stavebného sektora a skúseností firmy z tohto sektora vyplýva, že problém väčšinou nastáva, ak generálny dodávateľ diela alebo zhotoviteľ si neplní svoje povinnosti. Či už vplyvom druhotnej platobnej neschopnosti alebo zámernou špekuláciou nízkej ponúkanej ceny.
„Generálny dodávateľ ide do súťaže s vopred naplánovanou stratou, či dokonca tým, že nezaplatí subdodávateľom. Následne vzniká reťazová reakcia, kde sa neplatenie šíri celým spektrom subdodávateľských spoločností,“ upozornil Janči.
Dopyt po poistení firiem sa zvýšil
Prvotná príčina vzniká nesprávnou kalkuláciou nákladov, cenovou vojnou alebo nepredvídateľnými okolnosťami. „Aktuálna situácia učí firmy v tomto sektore, že je dobré mať preverených odberateľov už pred začatím obchodného vzťahu a rovnako zaznamenávame od konca minulého roka aj zvýšený dopyt po poistení,“ dodal.
Splatnosť faktúr v stavebníctve pri štandardných platobných podmienkach dosahuje 60 až 120 dní a pri mimoriadnych do 180 dní. Pre tento sektor je špecifické uplatnenie zádržného. „Zádržné je zmluvne dohodnutá čiastka z hodnoty všetkých faktúr, čo je približne päť až 15 percent. Uplatňuje sa jednorazovo, ako samostatná faktúra s dlhou lehotou splatnosti, alebo už spomenutá percentuálna výška aplikovaná na každú faktúru,“ priblížil Janči.
Suma sa zadrží až po uplynutí určitej lehoty po odovzdaní diela, pokiaľ sa neuplatňujú žiadne reklamácie Zádržné je väčšinou na šesť mesiacov až päť rokov.
