Už 32. krát si pripomíname výročie Slovenského národného povstania (SNP) ako štátny sviatok. Patrí k najväčším okamihom môjho pôsobenia v politike, že som bol 29. septembra 1992 spolupredkladateľom tohto zákona v Slovenskej národnej rade, priamej pokračovateľke povstaleckej SNR.
V jeho preambule sa uvádza, že SNR sa uzniesla na tomto zákone „vedomá si významu SNP, v ktorom slovenský národ 29. augusta povstal do boja proti totalite, útlaku, rasizmu, fašizmu, potlačovaniu ľudských a občianskych práv a nehľadiac na obete prejavil túžbu žiť slobodne a hlásiac sa k odkazu celého antifašistického odboja“. Teda k tradícii nielen národnej, ale aj univerzálnej, ktorá patrí k základom veľkého mierového projektu európskej integrácie.
To, že sa 29. august stal štátnym sviatkom demokratickej Slovenskej republiky, bola jasná politická odpoveď na pokus ľudáckej emigrácie, ktorá sa vrátila na Slovensko, a jej domácich spojencov znehodnotiť odkaz SNP, rehabilitovať vojnový Slovenský štát, ospravedlňovať ba až glorifikovať jeho prezidenta Jozefa Tisa, prihlásiť sa k 14. marcu ako slávnej historickej udalosti.
Veď práve SNP bolo tou spontánnou odpoveďou Slovákov na odiózny charakter totalitného ľudáckeho režimu, na jeho vazalský a kolaborantský vzťah k nacistickému Nemecku, na prenasledovanie slovenských Židov, ktoré prezident Tiso v roku 1942 označil za kresťanské a ľudské, na deportácie 70-tisíc z nich do nacistických koncentrákov na základe slovenskej vylepšenej verzie norimberskej rasovej legislatívy, na represívne vyčíňanie Hlinkovej gardy a Úradu štátnej bezpečnosti, na systematické potláčanie demokracie a ľudských a občianskych práv, na nadradenosť katolíckej viery nad všetkými inými vierovyznaniami a svetonázormi, na priame ideologické a mocenské prepojenie štátu s katolíckym klérom.
Dehumanizujúce útoky
Dominik Tatarka nie náhodou dal knihe zobrazujúcej pomery na začiatku Slovenského štátu názov Farská republika. A nie náhodou je vo Vianočnej dohode z roku 1943, ktorá založila SNR a spustila prípravy povstania, formulácia: „Zachovaná má byť sloboda náboženských vyznaní, vylúčený má byť však vplyv cirkvi na smer a vedenie štátu.“
Slovenské národné povstanie vypuklo pred 81 rokmi, začalo sa rozkazom Začnite s vysťahovaním!
Keď sa Tisov režim začal rúcať pod tlakom rastúcej opozície a vývoja na frontoch II. svetovej vojny, zavolal na svoju podporu hitlerovské vojsko. A po vojenskom potlačení SNP s vďakou vyznamenával esesákov.
To všetko si musíme pripomínať aj 81 rokov po vypuknutí SNP a nedovoliť, aby sa značkou tejto rozhodujúcej udalosti našich moderných dejín maskovali ľudia, ktorí ešte nedávno v rámci Kotlebovej fašistickej ĽSNS v Banskej Bystrici vyvesovali 29. augusta čiernu zástavu. Neskôr ich ako posilu, ako „správnych chlapov“ privítalo vedenie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a jeho šéf Viliam Longauer.
Nesmieme dovoliť, aby sa značkou SNP maskovali politici krajnej pravice, ktorí svojimi dehumanizujúcimi útokmi z príslušníkov LGBTI+ komunity vyrábajú Židov 21. storočia, ktorí z ich existencie robia hrozbu pre bielu rasu, ktorí pri každej príležitosti varujú pred komplotom Chazarov, ktorí delia ľudí na normálnych a nenormálnych a osobujú si právo určovať, kto je aký. Veď to sme už na Slovensku mali!
Trestne stíhaný Daniel Bombic
Je priam politickou paródiou, keď si vyššie uvedené odkazy SNP na oficiálnych oslavách pripomína vládnuca politická garnitúra, ktorá využívala služby trestne stíhaného neonacistu, extrémistu, antisemitu a internetového agresora Daniela Bombica. V záujme oslovenia zradikalizovaného krajne pravicového voliča na diskusie k nemu chodili súčasný premiér, podpredseda vlády a minister obrany, minister vnútra, šéf zboru poradcov premiéra a ďalší dnešní vládni politici.
SNP bolo druhé najväčšie protifašistické ozbrojené vystúpenie, pripomína Vojenský historický ústav
Bombic sa preslávil hajlovaním, opakovaným používaním symbolu Whit Power, anisemitskými rečami, šírením nenávisti a surovými útokmi na novinárky a novinárov, aktivistov neziskoviek. Po voľbách ho predstavitelia vlády legitimizovali tým, že z Londýna ho na vydanie k trestnému stíhaniu priviezol vládny špeciál, jeho advokátom sa stal premiérov poradca a zamestnanec právnickej kancelárie vlastnenej ministrom obrany. Vybavili mu a platia byt.
Vládnuci Smer ho demonštratívne vzal ako podporovateľa do televíznej diskusie. Zúčastnil sa oficiálnych osláv oslobodenia na Slavíne. Keď sa rozhodovalo jeho väzobnom stíhaní, verejne sa ho v mene slobody slova zastávali Úrad vlády SR, podpredseda a ďalší politici Smeru. Napokon bola na Bombica generálnou prokuratúrou podaná obžaloba pre extrémistickú trestnú činnosť za 26 útokov opísaných v 12 bodoch.
Vo svojej čerstvej správe z väzby žiada tento neonacista, extrémista a antisemita predstaviteľov Smeru, aby v jeho prípade konali. Prináša konšpiračnú teóriu o nadvláde sionistov, ktorí podľa neho ovládajú niektorých súčasných politikov. Seba vydáva za „obeť sionistického kolosu.“ Podpredseda Smeru a šéf zboru poradcov premiéra v televíznej diskusii na to reagoval slovami „asi na tom niečo bude.“ V čase výročia SNP sa tak vrátili staré dobré ľudácke protižidovské reči.
Novela ústavy
So spomienkou na charakter ľudáckeho režimu nemôžeme dovoliť, aby nám tu náboženskí a ideologickí fanatici, ktorí sú súčasťou vlády organizujúcej oslavy SNP, predpisovali, čo je a čo nie je správne umenie.
Aby sa na označenie umenia, ktoré nezodpovedá ich obmedzenému vkusu ľudí nevzdelaných v umení, používal prívlastok zvrhlé či dekadentné, ako sa to robievalo v 30. rokoch počas nástupu nacizmu. Aby nám tu vznikali nejaké samozvané gardy mravnostnej polície z krajne pravicových strán, ktoré budú vtrhávať na univerzity, kultúrne podujatia, do múzeí a inde a prikazovať ľuďom, čo smú a čo nesmú vidieť a pripomínať si.
Nemôžeme tolerovať útoky výkonnej moci, ktorá sa hlási k odkazu SNP, na pluralitu politických ideológií a ich slobodnú súťaž pod nálepkou, že štandardný európsky politický prúd je jed či rakovina, a jej vyhrážky, že bude potlačený na základe zmien ústavy.
Keďže prvý článok našej ústavy, ktorý zovšeobecňuje negatívne skúsenosti z čierneho i červeného totalitného režimu, keď sa predpisovalo, aký má byť správny svetonázor či viera, hovorí, že „Slovenská republika sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo“, je trúfalé označovať „kresťanstvo za niečo, čo dáva tejto spoločnosti normálny rozmer.“ Akoby ľudia bez vyznania či ľudia inej viery neboli normálni.
Nemôžeme pripustiť, aby nám vládnuci politici, ktorí hrdo oslavujú výročie SNP, v mene svojho národno-konzervatívneho videnia sveta určovali, čo má a čo nemá byť predmetom vyučovania v štátnych a verejných školách. Aby sa nám vyhrážali, že učiť sa bude len to, čo povolí nimi pripravovaná novela ústavy v mene obmedzujúceho definovania „národnej identity“ v konzervatívno-katolíckom zmysle, navyše, ako na to opakovane upozorňuje Boris Zala, „prebratých z tých najspiatočníckejších, poblúdených a importovaných od ultra-konzervatívnych fanatických amerických evanjelikánskych cirkví.“
To slovenskú „národnú identitu“ ideologizuje, respektíve religionizuje v priamom rozpore s citovaným prvým článkom ústavy. Zato však napĺňa pýchou slovenských biskupov. Tí privítali „potvrdenie suverenity Slovenska v kultúrno-etických otázkach“. Aby bolo všetkým jasné, že to nové v ústave, čo vítajú ako ochranu človeka, podporu ľudskej dôstojnosti a kultúrno-duchovného dedičstva, je záležitosť katolíckej vierouky, napísali:
„Z pozície kresťanskej tradície a evanjeliového postoja k životu vnímame človeka v kontexte božieho stvorenia. Preto pokladáme manželstvo za zväzok muža a ženy, rodinu za základnú bunku spoločnosti so zreteľom na otca, matku a deti. Tento náš postoj vnímame ako ontologickú pravdu, ktorej sme verní.“ A dodali, že tento apel robia z pozície božieho zjavenia.
Konzervatívno-nábožensky definovaný prístup k sexuálnemu životu, reprodukčnému správaniu sa, utváraniu a fungovaniu partnerských vzťahov a dodajme, že aj k takému vznešenému citu, akým je láska, sa stáva tým hlavným, čo má Slovenky a Slovákov odlišovať od iných národov!
To je jasný dôkaz, že novela ústavy, o ktorej sa má čoskoro hlasovať, je postavená na náboženskom základe a otvorene búra laický charakter Slovenskej republiky. Navyše predseda Konferencie biskupov Slovenska dal nedávno najavo, že katolícka cirkev má stále veľký problém vyrovnať sa s dedičstvom totalitného ľudáckeho Slovenského štátu, na čele ktorého stál katolícky kňaz Jozef Tiso.
„Hovoríme o prvom prezidentovi ako o človeku, ktorý sa spreneveril určitým veciam, ale nie je tu a nemôže sa brániť,“ povedal Bernard Bober. Tvrdil, že pravdivé, objektívne historické hodnotenie Tisovho účinkovania doteraz nemáme. Podľa neho vraj dodnes prevláda v tejto debate dogmatický výklad zdedený po komunizme.
Samozrejme, po novembroví slovenskí historici odmietli tieto tvrdenia ako zavádzajúce. Ale sú svedectvom, že významná časť katolíckej cirkvi aj 81 rokov po povstaní proti ľudáckemu štátu založenému na politickom katolicizme k nemu stále vzhliada.
Ďalším alarmujúcim momentom je, že kým v roku 2018 Jozefa Tisa ako kladnú postavu vnímalo už len deväť percent populácie, podľa prieskumu agentúry NMS Market Research Slovakia z marca 2025 dnes má k nemu sympatie už pätina populácie.
Vojnový Slovenský štát vníma pozitívne 28 percent respondentov, najviac z radov mladých ľudí vo veku od 18 až 24 rokov. Znepokojujúce je aj to, že až 45 percent nevie vyjadriť svoj názor na Slovenský štát z rokov 1939 až 1945, čo dáva priestor na šírenie nostalgie a mýtov o ľudáckom režime.
V deň osláv SNP je na mieste otázka, či sa tu nevytvára politické, ideové a právne podhubie pre návrat k odkazu Tisovej ľudáckej Farskej republiky. V každom prípade treba s trpkosťou konštatovať, že reči a skutky predstaviteľov vládnej moci spochybňujú ich vernosť odkazu SNP.
