MADRID 11. októbra (WebNoviny.sk) – Španielska vláda odmietla deklaráciu nezávislosti Katalánska, ktorú v utorok podpísali jej lídri, no neuviedli ju do platnosti. Regionálny prezident Carles Puigdemont tento krok odôvodnil tým, že chce dať priestor „rozumnému dialógu a rokovaniam“ so Španielskom. Podľa podpredsedníčky španielskej vlády Soraye Sáenz de Santamaría však Puigdemont len nevie čo robiť.
Španielsko zasadilo úder katalánskej vláde, firmy sa ľahšie môžu presunúť mimo Katalánsko
„Prezidentov príhovor, ktorý dal, patril osobe, ktorá nevie, kde je, kam ide a s kým chce ísť. Po tom, ako prišiel tak ďaleko a priviedol Katalánsko na najvyššiu úroveň napätia v jeho histórii, uvalil prezident Puigdemont jeho autonómny región do najväčšej neistoty,“ uviedla a dodala, že nikto ani on sám si nemôže nárokovať sprostredkované rokovania.
Vyhlásenie odložené
Puigdemont v utorok vyhlásil, že výsledky referenda o nezávislosti Katalánska, ktoré sa konalo 1. októbra, ho síce k vyhláseniu samostatnosti oprávňujú, ale napriek tomu to zatiaľ nespraví.
„Odkladáme vyhlásenie nezávislosti o niekoľko týždňov, pretože chceme rozumný dialóg a vyjednávanie so španielskym štátom. Nie sme blázni, nie sme rebeli, sme len normálni ľudia, ktorí chcú hlasovať,“ uviedol počas zasadnutia parlamentu, na ktorom podpísali deklaráciu nezávislosti. Zatiaľ nie je jasné, či má dokument akékoľvek právne postavenie. Pred zasadnutím parlamentu viacerí politickí predstavitelia vrátane predsedu Európskej rady Donalda Tuska vyzvali Puigdemonta, aby nezávislosť nevyhlásil.
Mimoriadne zasadnutie vlády
V súvislosti s katalánskou nezávislosťou zvolal premiér Mariano Rajoy na stredu mimoriadne zasadnutie vlády, aby prediskutovala svoje ďalšie kroky.
V referende o nezávislosti Katalánska sa 1. októbra vyslovilo za nezávislosť 92 percent Kataláncov, hoci účasť bola len 43-percentná. Španielska centrálna vláda, ktorá ho považuje za nelegálne, sa snažila jeho konaniu všemožne zabrániť. Proti Kataláncom vyslala policajtov a pri brutálnych policajných zásahoch v deň referenda utrpelo zranenia takmer tisíc ľudí.