Ste predsedom poslaneckého klubu. Most-Híd má prvýkrát v histórii slovenského parlamentu svojich poslancov. Teda majú za sebou prvý rok. Ako by ste zhodnotil pôsobenie poslancov strany v parlamente?
Celý rok bol pre nás ťažký. Rok po vzniku strany sme sa dostali do parlamentu a aj do vlády. To znamená, že sme museli bojovať na viacerých frontoch naraz. Niektorí naši poslanci boli skúsení a máme aj takých, ktorí prvýkrát zasadli do parlamentu. Takže niektorí sa museli takpovediac oťukať. Na to, že sme v Národnej rade SR prvý rok, tak klub fungoval dobre, aj keď medzi nami sú poslanci, ktorí sú členmi inej strany. Ale fungovali sme jednotne. Ako strana sme sa snažili držať toho, na čom sme sa dohodli na začiatku, teda, že mali by sme sa najprv dohodnúť na veciach a potom komunikovať na verejnosti. Niektorí to robia inak. To vidím ako problém, ktorý by sme mali riešiť. Keďže koalícia je zložená zo štyroch strán, tak je veľa diskusií, veľa rokovaní a myslím, že takto to zostane aj v budúcnosti.
Vravíte, že klub postupoval jednotne, ale práve niektorí poslanci Mostu-Híd boli obviňovaní pri hlasovaní o generálnom prokurátorovi, že nedali hlas dohodnutému koaličnému kandidátovi.
Ja našim poslancom úplne dôverujem. Som si istý, že naši poslanci hlasovali tak, ako sme sa dohodli na Koaličnej rade na koaličnom kandidátovi. Šumy by som nerád komentoval. My sme naše dohody držali a to nielen vtedy.
Ak boli vzájomné obviňovania v koalícii pri voľbe generálneho prokurátora, nemyslíte si, že môžu byť opäť?
Koalícia je zložená zo štyroch strán. Okrem toho sú medzi nami a v SaS poslanci, ktorí sú z iných strán, takže koalícia je naozaj zložitá. Môžu preto vzniknúť v určitých oblastiach nezhody. Preto by som minulý rok nazval rokom maratónov rokovaní, a to bude určite pokračovať ďalej. To znamená rokovať, rokovať, rokovať a dospieť k dohodám. Ale je to stále lepšie, ako keď je jedna strana dominantná a dvaja by tam boli len ako poskokovia. V takom prípade sa problémy veľakrát nevydiskutujú. To, že hovoríme o veciach a že o nich diskutujeme prospeje veci. Problém je skôr v tom, že mali by sme dávať signál von vtedy a o tých veciach, na ktorých sme sa dohodli.
Ako je možné, že to nefunguje? Toto totiž hovoria všetci koaliční politici.
Neviem. Niektorí politici to potrebujú, alebo to nevedia dodržať a potrebujú sa zviditeľniť, alebo majú prehnané osobné ambície a to treba tlmiť. Nemali by skúšať získavať si body pre vlastnú stranu. Táto koalícia musí vyhrať spolu, alebo potom spolu prehráme.
Myslíte, že to môže takto vydržať štyri roky?
Môže. Musíme sa vyvarovať chýb, ktoré sme robili prvý rok. To je veľmi dôležité. Keď chceme ísť ďalej, vieme sa vyvarovať chýb. My sa určite budeme držať toho, čoho sme sa držali doteraz. Hrať v tíme, byť dobrým hráčom v tíme, lebo ten tím, buď spoločne vyhráva alebo prehráva.
Ale aj vy ste si vedeli postaviť hlavu. Napríklad, keď sa rokovalo o jazykoch národnostných menšín. Tam už ste tímovo nevystupovali, tam to bolo v koalícii 3:1.
Národnostná téma je špecifická. Keďže Most –Híd má ako jediná strana v parlamente a koalícii v programe obšírnejšie obsiahnutú národnostnú problematiku, tak diskusia vyzerá tak, že diskutujeme s našimi koaličnými partnermi a my sme na jednej strane a oni sú niekde vedľa nás. Museli sme sa dohodnúť v koalícii na nejakom kompromise, ale je to v Programovom vyhlásení vlády. Takže požiadavka našej strany bola legitímna. Diskusie boli ťažké, dlhé, ale nakoniec sme dospeli k výsledku.
Vy ste potrebovali tento bod splniť aj kvôli SMK …
My sme potrebovali tento bod splniť hlavne kvôli sebe a našim voličom. Ja som tiež príslušník menšiny, takže to vnímam osobne. Viem, o čom sme hovorili, o čom je ten zákon. Viem, ako menšina žije, ako to prežíva, aké má problémy, ako vníma určité veci. Zákon bol potrebný. Mali sme to v programe.
Neprežila by maďarská menšina bez úpravy toho zákona?
Človek by prežil aj na kuse chleba za deň a na vode. To znamená, že prežiť sa dá všelijako a všetko, ale tu nejde o to, prežiť. Samozrejme, že by prežila, ale jednoducho my tu chceme žiť v komforte, my sa tu chceme cítiť doma, ako rovnocenní občania s tými právami, ktoré si myslíme, že nám prislúchajú. Neprišli sme na lodiach a na vlaku, ale jednoducho máme tu korene, tu žijú naši predkovia, žili tu stáročia. Treba vytvoriť pre všetkých také podmienky, aby spoločnosť a každý jeden človek v spoločnosti si vedel nájsť svoje miesto, aby sa ľudia cítili komfortne a doma. Takto treba na to pozerať. Empatia nám trošku chýba, aj z jednej aj z druhej strany. Teda zo strany väčšinového národa, aj zo strany menšiny. Občas sa treba vžiť do myšlienok alebo do stavu toho druhého, aby sme vedeli pochopiť reakcie a pochopiť ich myšlienky. To je veľmi dôležité pre celú spoločnosť aj pre politikov.
Mnohí sa obávajú, že zvyšovanie štandardu pre menšiny a hlavne pre maďarskú menšinu ako keby odpútavalo Maďarov žijúcich na Slovensku od Slovenska, od domova, o ktorom aj vy hovoríte a skôr ich pripútavalo alebo spájalo s našim južným susedom.
To je tá empatia, ktorá chýba. To je neznalosť. Nepoznáme sa. Veľakrát takí, ktorí nepoznajú situáciu, nepoznajú ako to funguje v realite, riešia veci nevhodným spôsobom. Žijeme v 21. storočí, žijeme v EÚ, v schengenskom priestore, nemáme hranice. Niekde sme postúpili. Treba v tomto priestore vytvoriť také podmienky a taký život pre každého jedného, aby sa cítil komfortne. Vždy sa nájdu extrémisti aj na jednej aj na druhej strane, ktorí nevedia ísť dopredu. Je len na nás ako nastavíme spoločnosť, ako budeme spolunažívať. Musíme si priznať, že žije tu 15% občanov, ktorí sa hlásia k rôznym menšinám. Maďarská menšina je najpočetnejšia, ale to je jednoducho fakt. Je veľa príkladov z Európy, že dá sa vzťahy usporiadať tak, aby problémy boli čo najmenšie.
Nemyslíte si, že problém v spolunažívaní medzi Slovákmi a Maďarmi medzi ľuďmi neexistuje a skôr keď, tak je vždy v hlavách alebo v ústach politikov?
Menšinový problém neexistuje do vtedy, kým sa menšina neohlási o svoje práva. Neviem, prečo je problém, keď nejaký obchod má vypísané dvojjazyčné informácie. Slovák to má po slovensky, prečo mu vadí, že je to tam aj po maďarsky? Vadí to, preto sú problémy. Keby to nevadilo, tak by takéto napätie nebolo. Ale dovtedy, kým tu ticho žijeme, tak nás majú radi, keď náhodou sa hlásime o nejaké práva, tak je problém. Preto hovorím, že empatia chýba.
Občianstvo, to tiež bolo v programe strany Most-Híd pred voľbami. Nová úprava štátneho občianstva sa dostala aj do programu vlády. Toto však do dnes nie je doriešené.
My nepodporíme žiadny taký návrh, ktorý by pripustil, že občan SR, keď príjme občianstvo iného štátu, by za to mohol stratiť slovenské občianstvo bez toho, aby on o to občianstvo chcel prísť. To znamená, že by oň prišiel proti svojej vôli.
Argumentom „slovenských politických strán“ je použiť pri tomto zákone európske štandardy a teda viazanosť občana k tej krajiny, ktorá občianstvo udeľuje.
Občianstvo udeľuje Maďarská republika. SR pristúpila k medzinárodným zmluvám, ktoré uznávajú inštitút dvojakého občianstva. Veľa štátov v Európe takto funguje a je to legitímna vec. Maďarská republika ponúka možnosti získať maďarské občianstvo bez toho, aby tam niekto mal nejaký vzťah, ako napríklad trvalé bydlisko. Ale to sú ich podmienky. Keby som bol ja občanom Maďarskej republiky, žil by som v Maďarsku, tak neviem, či by som bol za to, aby mal niekto z inej krajiny maďarské občianstvo a nebol by so m vôbec za to, aby mal takýto občan hlasovacie právo. Ale opakujem žijeme v 21. storočí, žijeme v Európe, žijeme v schengenskom priestore bez hraníc. Jednoducho je iná doba a tá prináša takúto možnosť a nemyslím si, že to je nejaké nebezpečenstvo pre SR.
Je riešenie návrh, ktorý chystá KDH?
Neviem. Najlepším riešením by bolo celý zákon zrušiť a ísť ďalej tak, ako sme žili predtým. Nebol s tým žiaden problém. Skôr sa to teraz hysterizuje. Ten zákon je interná záležitosť Maďarska. A jediný iný význam ako citový má pre tých, ktorí žijú mimo EÚ, tým, že získajú maďarský pas.
Avizovali ste, že súčasný zákon napadnete na Ústavnom súde, máte dosť podpisov?
Máme pripravené podanie, takže budem zháňať podpisy.
Potrebujete ich 30.
Máme 14, takže ešte 16 potrebujeme. Verím, že sa nám ich podarí získať.
Kde ich chcete hľadať?
U našich koaličných partnerov.
Myslíte, že sa vám to podarí?
Verím, že áno. Rozhodnutie ústavného súdu by bolo korektné a odborne nespochybniteľné riešenie. Ústavný súd má na to kompetencie, aby sa k tomu vyjadril, keďže ide o občanov, ktorí by prichádzali o občianstvo, aj keď o neho prísť nechcú.
Ak by sa dalo, vy by ste požiadali o maďarské občianstvo?
Ja som nemal v pláne požiadať o maďarské občianstvo, lebo ja k tomu, aby som vedel, že patrím k maďarskému národu, lebo som člen toho národa, nepotrebujem pas a dvojaké občianstvo. Nepotreboval som to ani doteraz. Mám 43 rokov a viem kam patrím. Ale sú ľudia, ktorí cítia, že možno by to pre nich bolo dobré. Som si však istý, že to nemení nič na ich postoji k Slovensku ako občanov tohto štátu.
Poďme k inej téme. Bude horúca jeseň?
Jeseň bude taká istá, ako vždy. Vždy sa hovorí, že bude horúca jeseň. Máme tu síce problémy, ktoré budeme musieť riešiť, ale aj minulý rok bol rok úmorných rokovaní v rámci koalície. To nás čaká aj na jeseň. Takže samozrejme sú problémy, ale že by bola nejaká extrémne horúca jeseň, si nemyslím, skôr klasika.
Čo môže byť rozbuškou v koalícii? Euroval, rozpočet?
Aj, aj. Rozpočet je vždy zákonom roka, okolo neho je vždy veľa diskusie. Euroval je ten problém, ktorý môžeme očakávať.
Môže euroval podpíliť konár pod touto koalíciou?
Máme zodpovednosť voči našim voličom, ale aj voči sebe. Takto by sme k tomu mali pristupovať. Dobré riešenie teraz nájdeme len veľmi ťažko. Sú len zlé a ešte horšie riešenia. Pre Slovensko by z dlhodobého strategického hľadiska bolo zlé, keby sme nepostupovali spoločne s tými, s ktorými sme sa dali na spoločnú cestu. To znamená v tomto prípade s eurozónou.
Čiže zodpovedná by mala byť predovšetkým SaS, ktorá je zatiaľ proti?
Všetci musia byť zodpovední.
Niekto musí ustúpiť.
Teraz hovorím všetci a to znamená všetci. Nehovorím len o koalícii, lebo tu nejde o to, že či koalícia alebo nekoalícia, tu ide o SR a tu tá zodpovednosť je u každého rovnaká. To znamená aj v koalícii, aj v opozícii.
Veríte v podporu opozície?
Áno.
Smer-SD však tvrdí, že euroval nepodporí, keď nebude koalícia jednotná.
Tu nejde o to, že či koalícia získa body alebo či ich získa opozícia. Aj v politike sú veci, kde sú spoločné záujmy. Toto je takýto problém a tak by sme k tomu mali aj pristupovať.
Ako hodnotíte súčasné slovensko-maďarské vzťahy? Sú lepšie, ako pred rokom?
Jednoznačne sú lepšie, ako boli počas minulej vlády. Táto vláda priniesla iný prístup, aj keď niekedy sa vyskytlo aj z jednej aj z druhej strany nešťastné vyhlásenie. Nedávne vyjadrenia slovenského prezidenta, alebo predsedu maďarského parlamentu o stranách, ktoré sa vydávajú za maďarské strany a kolaborujú s väčšinovým národom. Na obidvoch stranách sa nájdu takéto vyhlásenia, ktoré považujem za nešťastné. V každom prípade je však ten vzťah je lepší.
Narážate na výrok slovenského prezidenta o Esterházym, ale tam je pohľad historikov rôzny. Ten prezidentov výrok nešiel nad rámec pohľadu niektorých historikov.
Práve preto, keďže je tam rôzny pohľad, je to háklivá téma, tak by sme mali k tomu aj tak pristupovať. Keďže je pohľad aj taký aj onaký, tak ako prezident už len preto, aby zbytočne situáciu nenapínal, tak by sa mal vyjadrovať opatrnejšie v takýchto témach. Nepotrebujeme to teraz. To tu bolo. Následne prišla reakcia. Potrebujeme to? Potrebujú to Maďari, občania Maďarska a Slovenska, aby sme takéto veci takto riešili?
Čiže spravil Gašparovič chybu?
Ja si myslím, že áno.
Čo sa týka vzťahov, vy ste spomenuli výrok z Maďarska, ktorý zaznel o kolaborujúcej strane. Vás stále Fidesz neberie ako partnera, aj keď ste sa o to snažili. Aké sú vzťahy medzi Mostom a Fideszom? Žiadne?
Skúsili sme nadviazať korektný partnerský vzťah. Jednoducho je to odmietnuté, je to rozhodnutie Fideszu. Neriešime to teraz.
Čiže ťah je na ich strane?
Jednoznačne, lebo my sme boli jednoznačne odmietnutí, takže my to ako v tomto momente nemáme ako riešiť.
Mrzí vás to?
Mrzí. Jednoznačne mrzí, lebo je to zbytočná vec. Nie je to na prospech veci. Veľmi veľa vecí máme takých, v ktorých by sme vedeli nájsť spoločnú reč.
Povedali, prečo vás odmietajú?
Teraz povedal pán Kövér, že sú strany, ktoré kolaborujú. Neviem, čo to v ich ponímaní znamená, ale asi tak. My sa nepovažujeme za kolaborantov. V žiadnom prípade. Musíme vytvoriť korektné vzťahy tu na Slovensku. Na to potrebujeme partnerov. Niekedy nás mrzí, že u našich koaličných partnerov je nedôvera voči určitej menšine. Tá nedôvera by tu nemala byť, lebo inak sa nevieme pohnúť dopredu. Keď sa budeme na seba dívať s nedôverou, tak nikdy sa nevieme tak zblížiť, aby sme problémy eliminovali na minimum.
Maďarskí poslanci z toho regiónu sú združení v inštitúte Fórum poslancov Karpatskej kotliny. Zúčastňujete sa na rokovaniach?
Nie, ani nás nevolajú. My sme povedali, že vidíme problém s tým, že to patrí pod maďarský parlament.
Zhováral sa Radovan Pavlík
