BRATISLAVA 14. marca (WebNoviny.sk) – Vo štvrtok sa pri príležitosti 80. výročia vzniku Slovenského vojenského štátu uskutočnila vedecká konferencia pod záštitou Historického ústavu SAV a Dokumentačného strediska holokaustu v spolupráci so SNM Múzeom kultúry karpátskych Nemcov a s Filozofickou fakultou Univerzity Komenského.
Vývoj základných udalostí z obdobia Slovenského štátu sme vám priniesli včera v článku Okno do dejín: Pripomíname si vznik Slovenského štátu, ktorý Slováci nechceli.
Konferencia priblížila detaily z histórie, o ktorých značná časť laickej verejnosti nemusí vedieť. Z kvanta informácií sme pre vás vybrali tie najzaujímavejšie.
1. Keď sa HSĽS sama pasovala za jedinú a skutočnú reprezentantku slovenského národa, ostatné politické strany boli na Slovensku zlikvidované rýchlejšie ako v nacistickom Nemecku. Trvalo to len od 6. októbra do 20. novembra.
2. Slovenských Židov bolo v druhej svetovej vojne zabitých 70-tisíc z celkového počtu 90-tisíc. Podľa slov profesora Eduarda Nižňanského však títo ľudia zomrieť nemuseli a nátlak nacistického Nemecka nie je dostatočná výhovorka.
Antisemitická politika sa kreovala aj priamo na Slovensku. Mnohé štáty označenie a odvoz svojich Židov nepovolili. Ale Slovensko, Rumunsko či Chorvátsko to urobili viacmenej dobrovoľne. Slováci v tej dobe vraj hľadeli na možný finančný profit zo majetku Židov.
Z laického pohľadu sa nacistické Nemecko javí ako hegemón, ktorí Slovákom pri hlave držal zbraň, aby robili, čo im káže. Avšak historici tvrdia, že napriek tomu, že Nemecko v iných štátoch predostieralo svoje požiadavky, snažilo sa v záujme vojenského spojenectva, dobrých vzťahov ale najmä priemyselného využívania svojich satelitov držať „slušnej politiky/kolaborácie“.
Inými slovami, Nemecko nás síce mohlo obsadiť, ale vojakov a energiu v tom čase potrebovalo koncentrovať inde. Štáty, ktoré povedali, že Židov nedajú, neboli Nemeckom postihované.
skryte3. V historických prameňoch nájdeme aj pojem „umiernený antisemitizmus“, čo je podľa historikov iba slovnou hračkou a v skutočnosti ho nemožno chápať pozitívne.
Znamená to, že niektorých Židov neodviezli do lágrov a nechali ich žiť tam, kde pôvodne pôsobili len preto, že za nich Slováci nemali náhradu a jednoducho ich potrebovali pre svoj osoh. Išlo napríklad o lekárov, ktorých bol niekde nedostatok.
Históriu síce nezmeníme, ale vieme sa z nej poučiť.