Po roku nekritického nadšenia prichádza fáza, ktorú odborníci nazývajú „trhová rekalibrácia“. Najnovšie dáta z prieskumu MML-TGI odhaľujú, že zatiaľ čo celková adopcia technológie je vysoká (53 % populácie) , denné využívanie začína stagnovať a v kľúčových demografických skupinách dokonca dramaticky padať.
Dáta odhaľujú znepokojivý paradox: Generácia Z, považovaná za digitálnych lídrov, technológiu opúšťa práve v momentoch, kedy by jej mala najviac pomáhať. Naopak, seniori a majitelia firiem začínajú tvoriť novú digitálnu elitu.
Generácia Z a náraz do steny Najvýraznejším trendom Q4 je masívny prepad využívania AI na tvorbu a editáciu textov u mladých ľudí vo veku 20 – 29 rokov, a to až o 45 %. Zároveň v tejto skupine klesla frekvencia denného používania o 43 %.
Tento jav nesignalizuje koniec AI, ale koniec ilúzie, že bezplatné nástroje urobia prácu samostatne. Mladí používatelia narážajú na limity kvality generických modelov. Keďže im chýba hlbšie vzdelanie v oblasti „prompt engineeringu“ a kritického overovania, vracajú sa k tradičným metódam alebo presúvajú svoju pozornosť k zábave.
Kľúčovým problémom, na ktorý upozorňuje Asociácia AI (ASAI), je kvalita informácií. S rastúcim využívaním AI na získavanie informácií (+22 % v celej populácii ) a dominanciou bezplatných verzií, ktoré nemajú prístup k overeným dátam v reálnom čase, rastie riziko dezinformácií.
Miroslava Šáchová, členka Správnej rady Asociácia AI a vedúca vzdelávacej komisie, hodnotí tento spoločenský posun:
„Slovensko sa ocitlo v bode zlomu, ktorý definuje našu budúcu konkurencieschopnosť. Prepad záujmu u mladej generácie nie je dôkazom ich nezáujmu, ale dôkazom, že narazili na ‚strop kompetencie‘. Zistili, že AI za nich kvalitnú prácu neurobí, pokiaľ ju nevedia odborne riadiť. Oveľa nebezpečnejším trendom je však naša kolektívna slepá dôvera v bezplatné verzie nástrojov pri vyhľadávaní faktov. Ak nahrádzame overovanie zdrojov pohodlnosťou syntetického textu, ktorý často ‚halucinuje‘, ohrozujeme tým intelektuálnu integritu celej spoločnosti. Úlohou vzdelávania v roku 2026 už nie je učiť deti, ako AI zapnúť, ale ako neveriť všetkému, čo im vygeneruje.“
Nová digitálna priepasť: Šéfovia vs. Zamestnanci Analýza dát ukazuje aj vznikajúcu priepasť na trhu práce. Zatiaľ čo majitelia firiem zvýšili frekvenciu využívania AI o 189 % a vrcholoví manažéri investujú do tvorby vizuálneho obsahu (+187 %), radoví zamestnanci šetria. Počet platených licencií u radových pracovníkov klesol o 28 %.
Tento trend naznačuje vznik „dvojrýchlostnej ekonomiky“, kde manažment disponuje výkonnejšími a presnejšími nástrojmi než exekutíva, čo môže viesť k devalvácii práce bežných zamestnancov.
Juraj Lovás, riaditeľ Neohuner hovorí: „Sme svedkami bezprecedentného roztvárania digitálnych nožníc. Trh práce prestal hľadať len ‘ľudí’, začal hľadať ‘ľudí s AI’. Vidíme to na dátach: kým dopyt po junioroch padá o tretinu, senior s AI zručnosťami má dnes cenu zlata. AI prestala byť konkurenčnou výhodou a stala sa vstupenkou do hry – kto ju nemá, či už firma alebo jednotlivec, dobrovoľne sa vyraďuje z prvej ligy.”
Bratislava stagnuje, regióny investujú Prekvapením kvartálu je aj geografický posun. Hlavné mesto zaznamenalo pokles súkromných platených verzií o 48 %, čo môže indikovať presýtenie alebo spoliehanie sa na firemné benefity. Naopak, malé obce a regióny (napr. Košický kraj s nárastom +29 % ) investujú do technológií z vlastných zdrojov, čím organicky dobiehajú technologický náskok metropoly.
Asociácia AI v reakcii na tieto dáta avizuje zintenzívnenie aktivít na školách a vo firmách s dôrazom na prechod od „hrania sa s AI“ k jej strategickému a kritickému využívaniu.
Informačný servis
