Slovenský stolný tenis prežíva krásne momenty, keďže reprezentantka Barbora Balážová získala na nedávnych majstrovstvách Európy zlatú medailu vo štvorhre. To však nebol jediný cenný kov, ktorý naša výprava priniesla. V rovnakej disciplíne skončila v semifinále aj Tatiana Kukuľková, ktorá za to dostala bronz.
Ide o najúspešnejší šampionát v histórii Slovenska, keďže sa vraciame s dvoma cennými kovmi a premiérovo aj so zlatým leskom.
Práve zlatá medailistka Balážová prijala spolu s reprezentačným trénerom žien Jaromírom Truksom pozvanie do relácie V športovom SITE, kde porozprávali o ich cieľoch pred ME, o ceste ku zlatu, ale aj o tom, ako sa posúva európsky stolný tenis v porovnaní s dlhoročnou ázijskou dominanciou.
>>> Relácia V športovom SITE
Rozhovory V športovom SITE si môžete vypočuť aj na >>> Spotify
Ako ste sa dostali k stolnému tenisu? Koľko ste mali vtedy rokov?
Mala som asi šesť rokov. Pochádzam zo športovej rodiny. Moji rodičia športovali, keď boli mladí. Mám dvoch starších bratov. Jeden hrával profesionálne futbal, ktorému sa dodnes venuje. Môj druhý brat hrával práve stolný tenis. Celé to začalo tak, že prišiel jeden deň s pohárom domov a ja som mu strašne závidela.
Získali ste zlatú medailu vo štvorhre na posledných majstrovstvách Európy. Aké boli vaše osobné ciele pred týmto šampionátom vo štvorhre a aj vo dvojhre?
Musím povedať, že som nevedela, či vôbec vycestujem. Posledné mesiace som mala problémy s kolenom, ale nebolo to úplne závažné. Dva týždne pred ME sme odleteli na turnaj do Činy, kde to bolo prvýkrát po dlhej dobe fakt super, ale v priebehu turnaja sa to trošku zmenilo.
Balážová sa stala historicky prvou slovenskou majsterkou Európy v stolnom tenise
Naozaj to trošku komplikovalo veci. Keď som sa vrátila, tak som mala 4-5 dní pauzu. Som strašne rada, že to koleno vydržalo celé tie majstrovstvá. V jednotlivcoch som začínala z kvalifikácie, cieľ bol určite postúpiť a potom sa uvidí. No a samozrejme, v tej štvorhre tá medaila – tužili sme po nej, dlho sme na ňu čakali.
Pred turnajom som si hovorila, že hráme posledný rok a pol dobre a nechcem, aby tam bol extrémne prehnaný tlak, ale že chceme odohrať dobrý turnaj s tým, že, samozrejme, tú medailu chceme, ale keď sa to nepodarí, tak sa nezbláznime.
Pán tréner, aké ste mali očakávania od svojich zvereniek?
Ja som mal podobnú situáciu so zdravím, lebo ja som po Číne dostal covid a mal som pomerne ťažký priebeh. Nevedel som, že či vôbec pôjdem na majstrovstvá Európy. Je pravda, že tie štvorhry máme na vysokej úrovni a tie výsledky sa chceme-nechceme očakávajú.
Balážová má ďalšiu medailu do zbierky, na ME ich už vybojovala štyri (foto)
Keď sme videli žreb, tak to bolo trošku iné, lebo to ozaj bolo ťažké od prvého kola. Ale hrali dobre a do semifinále neprišli ani o set. Ani náš druhý pár (Tatiana Kukuľková a Poľka Natalia Bajorová, pozn.) neprehral ani set. Čiže potvrdili to, že vážne hrajú dobre dlhé roky, venujú sa tomu, snažia sa o úspech. Teraz to sadlo tak, že majú zlatú medailu.
Ešte sa pristavím k dvojhre. Tam ste prehrali s neskoršou štvrťfinalistkou Francúzskou Charlotte Lutzovou. Ako to možno aj skoré vyradenie ovplyvnilo tú štvorhru?
Je to celkom smiešny príbeh. Ona v tom zápase bola lepšia, ale pre mňa to bol už tretí zápas a v ten deň som reálne nemohla spať asi od 4:40 h.
Do siedmej rána som sa prehadzovala a večer počas zápasu som cítila únavu, že mi trošku odišli hlava i noha, telo bolo unavené. Keď som prehrala, nemala som zmiešané pocity, bola som však, samozrejme, sklamaná. Vedela som, že je veľmi nevyspytateľná, hrá veľmi na riziko a keď je to tam padá, tak sa s ňou hrá veľmi ťažko. Čo sa aj potvrdilo, mala naozaj výborný turnaj.
Človek chce ísť čo najďalej, ale povedala som si, že záťaž na telo nebude taká enormná, že sa môžem sústrediť len na tú jednu disciplínu.
S vašou českou partáčkou Hanou Matalovou hrávate už 13 rokov, sú tam roky skúseností. Ako ste sa spoznali a rozhodli sa hrať spolu štvorhru?
My sme práve túto otázku dostali na ME. Ja som zaváhala, že vôbec neviem. Hanka povedala, že to vzniklo tak, že ešte pred mnohými rokmi sme boli kvázi mladé v reprezentácii.
Každý už bol popárovaný, tak nás dali dokopy a sadlo to. Hneď na prvých ME sme porazili veľmi kvalitný pár. O postup do štvrťfinále sme prehrali 4:3 na sety s neskoršími majsterkami Európy. Čiže tak to nejak celé začalo.
Náš kamarátsky vzťah bol vtedy, keď som žila v Nemecku a Hanka zvažovala, že či tam pôjde alebo nie. Potom sme začali spolu bývať. Ja som veľký extrovert, ona zase introvert, ale nejako sa to vybalansovalo, že sa ona stala viac otvorenejšou a ja som sa upokojila.
Práve vaša deblová spoluhráčka Matelová spomínala, že tieto majstrovstvá Európy môžu byť jej posledné, že teda možno zavesí raketu na klinec. Čo zmenilo jej rozhodnutie, že napokon pri stolnom tenise ostane minimálne ešte rok?
Pôvodný plán bol, že sú to posledné ME a končí. Nechcem sa úplne k tomu vyjadrovať, nie je to na mieste, ale nejaké veci v jej živote sa zmenili, no rozhodla sa, že teda ešte ten rok potiahne. Ešte nás čakajú majstrovstva Európy družstiev budúci rok, čiže chce ešte toto odohrať.
Wang Jang a Pištej skončili vo dvojhrách na ME v stolnom tenise, vo štvrťfinále štvorhier máme troch Slovákov (foto)
V semifinále ste narazili na slovenskú kolegyňu z reprezentácie Tatianu Kukuľkovú, ktorá hrala štvorhru spolu s Poľkou Nataliou Bajorovou. Zápas bol dosť vyrovnaný, prehrávali ste už 2-0 na sety, odvrátili ste štyri mečbaly, napokon ste vyhrali 3-2 a postúpili do finále. Čo vám povedala vaša reprezentačná kolegyňa po tomto náročnom zápase?
Nebavili sme sa o tom hneď. Samozrejme, že bola extrémne sklamaná. Boli fakt jednu loptičku od postupu. Myslím si, že to potrebovala trošku rozdýchať, čo je úplne normálne. Čiže sme sa videli až ďalší deň.
Pán Truksa, na nedávnych majstrovstvách Európy sme získali dve medaily zo štvorhry, jedna z toho bola zlatá, ďalšia bronzová. Ako vnímate tento šampionát? Je to podľa vás jeden z najúspešnejších, aký Slovensko zažilo?
Jednoznačne najúspešnejší. Lebo ak bola nejaká medaila, tak bola vždy iba jedna a teraz sú to dve. O to viacej ma to teší, že to nie je náhoda. Lebo niekedy sa ide na ME, vystrelí to a je to náhoda. Ale toto nie, je to cielená práca. Ide sa za tým dlhodobo. To ma teší. Potom máme aj ďalšie ciele. Keď už teda medaily z ME máme zmáknuté, tak skúsime aj tú z majstrovstiev sveta. Alebo z jednotlivcov, čo je oveľa, oveľa ťažšie.
Vaše finálové súperky vo štvorhre hrali následne o nejaký čas aj svoje vlastné singlové finále. Myslíte si, že ten rozpis šampionátu im nejakým spôsobom im ovplyvnil mysle? Dumali už možnú nad zlatou medailou, ktorú môžu vybojovať ako jednotlivkyne?
Myslím, že hrali dokonca hodinu po našej štvorhre. Nebola tam veľká pauza. Myslím si, že u Sofie Polcanovej (rakúska majsterka Európy a obhajkyňa zlata spred dvoch rokov, pozn.) ani nie. Ale u Rumunky Bernadette Szőcsovej to bolo aj trošku cítiť.
Ako sme začali hrať, tak som videla, čo sa často nestáva, že „Bernie“ bola fakt nervózna. Ja som sa v tom momente trocha upokojila. Hovorím si, aha, tak ona odohrala tých finále už pár a vie byť tiež nervózna. Treba to využiť, teraz nie je čas báť sa. Som rada, že to tak sadlo.
Aké sú vaše ciele do zvyšku sezóny? Plánujete ešte odohrať nejaké turnaje?
V pondelok 28. októbra sa chystám do Ománu na turnaj. Na nohu to bol záťah, musím povedať, že včera to nebolo úplne ideálne, dnes je to trocha lepšie. Predbežne sa dá povedať, že vo štvorhre by sme sa mali dostať aj na Grand Finals koncom novembra v Japonsku, kde sa dostane len osem párov. Zatiaľ to vyzerá, že by sme mohli byť aj jediný európsky pár, ktorý sa tam dostane. Potom sme mali plánovaný jeden turnaj v Portugalsku, ale to akurát zvažujem, že možno ho vynechám.
Do slovenskej medailovej zbierky z majstrovstiev Európy patrí aj váš bronz zo zmiešanej štvorhry, pán Truksa. Bolo to v Birminghame v roku 1994 po boku Valentiny Popovovej. Ako si spomínate na váš úspech?
Je to už dávno, ale spomínam si na to. Bol to super turnaj, v semifinále sme išli hrať proti vynikajúcemu rumunskému páru. My sme tam išli ako favoriti, prehrali sme tesne. Vtedy som si myslel, že tých medailí bude za kýbeľ. A ukázalo sa, že dlho, dlho to bola jediná medaila. Treba si to vážiť aj užiť, keď sa získa takýto úspech. Do reprezentácie som vstúpil ako tréner v roku 2016 a od tej doby sme priniesli pre Slovensko sedem medailí. Medaily teraz vieme zabezpečiť. Asi to robíme lepšie, ako sa robilo vtedy.
Zmiešanú štvorhru ste donedávna hrali s Ľubomírom Pištejom. Pred šampionátom ste sa rozhodli, či to bolo vaše osobné alebo nejaké reprezentačné rozhodnutie, že idete do toho so Samuelom Arpášom. Čo podmienilo rozhodnutie, že zmeníte svojho kolegu?
Už po turnaji v Číne sme sa všetci rozhodli, že končíme. Mixy sme spolu hrali strašne dlho, možno od mojich 15.-16.-17. rokov, čo je enormná doba.
Posledné dva roky to bolo herné trápenie. No na vrcholné podujatia sa vieme fakt pripraviť. Tam sa to aj párkrát ukázalo, že vie to vypáliť. Plus tento rok on s Táňou (Kukuľkovou, pozn.) vyhrali turnaj a hrajú spolu dobre. Takže my všetci sme to zvažovali, že asi to bude najlepšie pre pokoj v duši každého z tímu a že nám to môže len prospieť.
Arpáš je tiež z Topolčian ako ja. Je to mladý chalan, majster sveta vo štvorhre. Povedali sme si, že to vyskúšame. Pred ME sme neodohrali spolu ani jeden tréning. Čiže myslím si, že je to nejaká nádej do budúcna. No stále tu je možnosť, že sa môžeme s Ľubom k sebe vrátiť. Tých možností máme strašne veľa.
Pán Truksa, ako sa líšila taktika na vašu zverejnku počas celých mistrovstv Európy, ktorá skončila s získom zlaté medaly zo štôrhry?
Mali sme dva páry. Česká trénerka (pri Matelovej s Balážovou, pozn.) povedala, že ona je spokojnejšia, keď je na lavičke jeden a riadi to. Preto som v princípe mal na starosti druhý pár (Kukuľková s Bajorovou, pozn.). Stalo sa to, že v semifinále hrali proti sebe. Ja som tam vôbec nemohol byť, bol som len na tribúne.
Ale bol som rád, že predviedli fantastický výkon. Ten zápas bol super. Niekto vyhrať musel, niekto musel aj prehrať. Druhá čerešnička je, že ten pár, čo vyhral, tak vyhrali celé majstrovstvá. Čo mohlo byť aj v opačnom prípade, aj keby vyhrala Kukuľková s Bajorovou. Aj ony sú fantastický pár, nehrajú spolu dlho, odohrali iba pár turnajov.
Ako by ste zhodnotili posledné majstrovstvá Európy z pohľadu Vašich zvereniek a ich výkonov, pán tréner?
Z pohľadu výsledkov sú dve medaile fantastické. Stále sa posúvame. Máme úspechy v párových disciplínach, trošku v singlových zaostávame, takže toto je možno na zamyslenie a na prácu do budúcna. Baša hrá na vysokej úrovni mix a štvorhru a chce hrať aj na vysokej úrovni jednotlivcov. Ľahšie sa však dá uspieť v párových disciplínach.
Bola to pre vás premiérová zlatá medaila, čo sa týka seniorskej kariéry, ale získali ste striebro aj bronz zo zmiešanej štvorhry s Pištejom. Ako by ste ohodnotili na základe všetkých vašich medailových úspechov nedávne majstrovstvá Európy?
Je to neskutočné. Keď sme vyhrali, nemali sme čas to spracovať a uvedomiť si to. Musím povedať, že včera som si párkrát poplakala, keď som videla videá a teraz mi to začína tak trošku dopínať, čo sa vlastne stalo. Sme majsterky Európy, to nám už nikto nikdy nevezme.
Mojím snom bolo vybojovať tretiu olympiádu. V okolí môjho klubu v Paríži, kde som poslednú siedmu sezónu, mi to ušlo o jedno miesto. V mixe nám to ušlo o jeden zápas a v družstvách, čo bol môj najväčší sen, nám to tiež ušlo o jeden zápas. Keď sa na to spätne pozriem, ja by som to asi ani za tú olympiádu nevymenila. Hrala som dve, ale mať ten titul je neskutočné.
Na záver začneme Vami, pán tréner. Vyrovnala sa podľa Vás ženská európska špička tej ázijskej? A čo tá mužská?
Ťažko povedať. Mne sa zdá, že Ázia uchádza ešte ďalej. Najmä medzi ženami, je tam veľký rozdiel. Pozrime si mužský rebríček, je tam natlačených šesť Číňanov. U žien je ich päť. A to sa nebavíme o Aziatoch, ale iba o Číňanoch. My si to prajeme, ale oni majú veľa výhod.
A z vášho pohľadu, pani Balážová?
V mužoch sa to celkom dosť približuje. Ukázalo sa to aj na tejto olympiáde, kde síce vyhral Číňan, ale druhý bol Švéd, tretí Francúz, štvrtý chalan z Brazílie. U žien bohužiaľ.
Najlepšie Číňanky už vedia prehrať, lebo predtým fakt boli obdobia, že neprehrávali s nikým. U žien je ten rozdiel naozaj väčší. Najviac sa na nich doťahujú Indky. Tým, že oni hrajú s rôznymi materiálmi a iným štýlom. Čiže je to trošku taká rarita. Ale to už tu bolo, čiže dovtedy, pokiaľ si na to ľudia nezvyknú.
Keď som bola ešte mladá, tak Rusky tiež hrali s inými materiálmi a potom sa všetci na to naučili hrať, tak s tým úplne prestali. Pokiaľ chceme celkovo ako Európa alebo svet konkurovať tým najlepším ázijským krajinám, musí tam byť niečo naozaj špeciálne a niečo iné. U mužov je to viac silový šport, tak tam im vedia lepšie konkurovať.