BRATISLAVA 15. júla (WEBNOVINY) – Slovensko odblokuje spustenie európskeho ochranného valu. Vládny kabinet totiž vo štvrtok na mimoriadnom rokovaní odsúhlasil slovenský podpis pod rámcovú zmluvu na spustenie Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu, ktorý má chrániť krajiny únie neschopné financovať svoj dlh. Zároveň vláda odporúča parlamentu zmluvu ratifikovať. Potvrdili tak stredajšie vyjadrenia koaličných lídrov, že spustenie eurovalu napokon podporia. „Chceme byť príkladom principiálnych a zásadových postojov a dodržiavania pravidiel hry. Preto vláda hlasovaním podporila politickú deklaráciu potvrdenú bývalou vládou v máji, ale následne prijala vyhlásenie s konkrétnymi požiadavkami, za akých sa bude reálne Slovenská republika učastniť na európskom stabilizačnom mechanizme,“ povedala po rokovaní kabinetu premiérka Iveta Radičová.
Kabinet pritom odsúhlasil pristúpenie Slovenska k stabilizačnému mechanizmu aj s podmienkami, ktoré ešte vo štvrtok na rokovanie vlády predložilo ministerstvo financií. Podľa nich sa Slovensko reálne do pomoci zapojí iba v prípade, že Európska únia schváli podstatné posilnenie Paktu stability a rastu, vrátane pravidiel jeho implementácie a vymáhateľnosti, pričom súčasťou zmien musí byť aj jasný mechanizmus riadeného bankrotu krajiny, ktorá sústavne vykonáva nezodpovednú rozpočtovú politiku.
Ďalšou podmienkou reálnej účasti Slovenska na pomoci ostatným krajinám v rámci záručného mechanizmu je jasné potvrdenie európskymi inštitúciami, že daná krajina spravila všetko, čo mohla, na riadne financovanie svojho dlhu na finančných trhoch. Okrem toho bude musieť byť pomoc krajinám v problémoch poskytovaná v súlade s politikou a podmienkami Medzinárodného menového fondu. Podľa schváleného komuniké Slovensko tiež nepodporí predĺženie trojročného obdobia, na ktoré je mechanizmus schválený.
Podľa ministra financií Ivana Mikloša to tak neznamená, že Slovensko po schválení rámcovej dohody reálne aj záruky problémovým krajinám poskytne. Každé prípadné reálne využitie prostriedkov v rámci mechanizmu je totiž podmienené ďalšou dohodou všetkých zúčastnených krajín. Ak by takáto situácia nastala, práve vtedy by svoj súhlas Slovensko podľa neho podmieňovalo naplnením uvedených skutočností.
Mikloš zároveň dodal, že on ako aj premiérka v súvislosti s aktiváciou eurovalu rokovali začiatkom týždňa v Bruseli o všetkom, o čom sa dalo. Tieto rokovania však boli do značnej miery limitované „generálnym súhlasom“ predchádzajúcej vlády. Podiel Slovenska na celkovom objeme záruk už je tak podľa ministra nemožné. „O podmienkach v zmysle podielu Slovenska sa rokovať nedalo, lebo to bolo schválené ešte minulou vládou v máji minulého roka. Pán Počiatek asi nemal kalkulačku alebo spal, keď sa o eurovale v máji rokovalo a odsúhlasil to v takom znení, ako sa to odhlasovalo,“ povedal s tým, že podiel Slovenska v pomere k hrubému domácemu produktu bude vyše dvakrát vyšší, ako je podiel najbohatšej ekonomiky únie Luxemburska.
Bývalý premiér a predseda strany Smer-Sociálna demokracia Robert Fico vyhlásil, že predchádzajúca vláda dala eurovalu iba predbežný súhlas s prípravou tohto mechanizmu, pričom samotné oficiálne schválenie eurovalu si vyžaduje podpis ministrov financií a rozhodnutie národných parlamentov. „Vláda na čele s Ivetou Radičovou svojím rozhodnutím dokonala podvod na svojich voličoch. V predvolebnej kampani ich oklamala, že ochranný val EÚ nepodporí. Dnes tak urobila, pričom ju k tomu nič a nikto nezaväzoval,“ uvádza vo Ficovom vyhlásení.
Európsky stabilizačný finančný mechanizmus má byť systémom záruk jednotlivých členských štátov únie, Európskej komisie a Medzinárodného menového fondu v celkovej sume 750 mld. eur. Samotné členské štáty sa majú zaručiť za 440 mld. eur, 60 mld. eur pripadá na komisiu a 250 mld. eur na menový fond. Tieto záruky majú byť pritom určené na prípadnú potrebu pomoci niektorej z členských krajín, ktorá by nebola schopná financovať svoj dlh. Podiel Slovenska na stabilizačnom mechanizme vychádza z podielu v Európskej centrálnej banke a predstavuje 4,37 mld. eur.
Premiérka Iveta Radičová rokovala o účasti Slovenska na ochrannom eurovale ako aj na pomoci Grécku na svojej prvej pracovnej ceste v Bruseli v pondelok a utorok tento týždeň. Z rokovaní s prezidentom Európskej únie, šéfom euroskupiny ako aj predsedom Európskej komisie si odniesla odkazy, že Európa považuje súhlas predchádzajúcej vlády s ochrannými mechanizmami za záväzný a očakávajú, že Slovensko pridá čoskoro podpis k rámcovej zmluve o eurovale a solidárne sa zachová aj ohľadom pomoci zadlženému Grécku.
Grécko sa však hotovostnej pôžičky od Slovenska zrejme nedočká. Ministri totiž zmenili uznesenie predchádzajúcej vlády a schválili ho s odporučením parlamentu pôžičku Grécku neschváliť. „V nadväznosti na výsledky parlamentných volieb, ktoré sa konali 12. júna 2010 a vzhľadom na zmenu vlády Slovenskej republiky, došlo k prehodnoteniu pozície Slovenskej republiky k poskytnutiu finančnej pomoci Helénskej republike. Vláda SR týmto materiálom zaujíma postoj k politickým záväzkom prijatým predchádzajúcou vládou SR,“ konštatuje sa v materiáli, ktorý vo štvrtok schválila vláda. Ministri pritom s eurovalom súhlasili jednohlasne, pri hlasovaní o gréckej pôžičke hlasovali za navrhnuté uznesenie okrem ministrov KDH, ktorí sa hlasovania zdržali, všetci ostatní členovia vlády.
Pomoc Grécku je pritom na rozdiel od eurovalu riešená formou bilaterálnych hotovostných pôžičiek členských štátov eurozóny v celkovej sume 110 mld. eur. Podiel Slovenska na pomoci Grécku predstavuje zhruba 800 mil. eur.
SITA
