BRATISLAVA 15. februára (WEBNOVINY) – Podpredseda vlády Čínskej ľudovej republiky pre poľnohospodárstvo Liang-ju Chuej pricestoval na návštevu Slovenskej republiky.
Stretne sa s prezidentom Ivanom Gašparovičom, premiérom Robertom Ficom, ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslavom Lajčákom a ďalšími predstaviteľmi vlády SR.
Čína je rozlohou najväčší štát východnej Ázie a štvrtý najväčší na svete, má rozlohu 9 596 960 kilometrov štvorcových. V krajine žije vyše 1,3 miliardy obyvateľov (stav k roku 2007), čo z nej robí najľudnatejší štát sveta.
Ondrej Dostál, asistent poslanca NR SR Petra Osuského (SaS), informoval, že vo štvrtok 14. februára 2013 sa obrátili na šéfa slovenskej diplomacie Miroslava Lajčáka so žiadosťou, aby 15. februára 2013 počas návštevy podpredsedu vlády Čínskej ľudovej republiky Lianga-jua Chueja v Bratislave otvoril otázku porušovania ľudských práv v Číne.
Ondrej Dostál proti porušovaniu práv
Pod výzvou je podpísaných 33 opozičných poslancov NR SR. List doručil do podateľne ministerstva zahraničných vecí poslanec NR SR Peter Osuský (SaS). Na piatok 15. februára je tiež avizované zhromaždenie pred Prezidentským palácom v Bratislave na podporu ľudských práv v Číne.
Čínska ľudová republika neustále čelí kritike svetovej verejnosti pre nedodržiavanie ľudských práv. Vláda, ktorá umožnila liberalizáciu ekonomiky a má záujem o zahraničné investície, stále zotrváva pri svojom tvrdom politickom režime.
Kritizované je potláčanie náboženského hnutia Falun Gong, ktoré si v Číne získalo údajne až okolo 60 miliónov stúpencov i okupovanie Tibetu. Na jar 2008 sa konali v Tibete, najmä v jeho hlavnom meste Lhasa nepokoje pôvodných obyvateľov, predovšetkým mníchov tibetského budhizmu – lámaistov.
Boli však potlačené ozbrojenými silami – v čase, keď v Číne vrcholili prípravy na XXIX. letné olympijské hry konajúce sa v Pekingu.
Príchod čínskeho prezidenta na Slovensko v roku 2009
Aktivisti upozorňujú na neprávosti
Na neprávosti v komunistickej Číne upozorňujú už niekoľko rokov aj aktivisti na Slovensku, napr. mimovládne organizácie Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika, občianske združenie Človek v ohrození či Spoločnosť priateľov Tibetu.
Upozorňujú na prípad kresťanského právnika Kao Č‘-šenga, ktorého čínska bezpečnosť zadržiava takmer nepretržite od roku 2006, protestovali aj proti násilnostiam v Tibete v roku 2008. Keď v júni 2009 navštívil Slovensko čínsky prezident Chu Ťin-tchao, pokúsili sa slovenskí občianski aktivisti demonštrovať pred Prezidentským palácom na Hodžovom námestí v Bratislave.
Zhromaždenie aktivistov ohlásil Ondrej Dostál z Konzervatívneho inštitútu, mestská časť Staré Mesto ho však zamietla s tým, že zhromaždenie na rovnakom mieste ohlásila predtým Kancelária prezidenta SR.
Keď chceli slovenskí aktivisti rozvinúť transparenty upozorňujúce na porušovanie ľudských práv v Číne, zasiahli voči nim prívrženci čínskeho prezidenta v čiernych oblekoch. Polícia vtedy na žiadosti aktivistov o pomoc nereagovala, neskôr zadržala deväť ľudí.
Návštevu čínskeho vicepremiéra sprevádzajú protesty
Aktivisti protestujú aj tentokrát
Čínskeho podpredsedu vlády Hui Liangyu čakala pred Prezidentským palácom hŕstka protestujúcich s transparentmi v rukách. Prívrženci cvičenia Falung Gong zo Slovenskej asociácie Falung Gongu žiadajú prezidenta Ivana Gašparoviča, premiéra Roberta Fica a šéfa slovenskej diplomacie Miroslava Lajčáka, aby na rokovaniach s čínskym vicepremiérom otvorili aj otázku porušovania ľudských práv.
„Práve spomínanie otázok ľudských práv môže položiť základy vzájomných vzťahov založených na dôvere a vzájomnom rešpekte,“ povedal predseda Slovenskej asociácie Falung Gongu Marek Tatarko. Na ohlásené zhromaždenie dohliadalo niekoľko desiatok mestských aj štátnych policajtov.
Nemuseli však zasahovať, keďže k žiadnemu incidentu nedošlo. Tatarko hovorí, že minister Lajčák má otázku porušovania ľudských práv v Číne vo svojich podkladoch, nedostal však žiaden prísľub, že ju aj spomenie. Myslí si, že naši najvyšší ústavní činitelia by však na tento problém mali upozorňovať.
„Za posledných päť rokov nikto nespomenul otázku ľudských práv takto otvorene. Je to otázka cti a svedomia, že keď sa vie o zločinoch, ktoré sa dejú, každý by mal spraviť, čo môže, aby sa to skončilo,“ dodal.
Rokovalo sa aj o ľudských právach
Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák dnes počas rokovania s podpredsedom vlády Čínskej ľudovej republiky (ČĽR) Liang-juom Chuejom hovoril aj o ľudských právach. Vicepremiéra najľudnatejšej krajiny sveta informoval o liste poslancov Národnej rady SR, ktorí ho žiadali, aby na stretnutí s čínskym politikom otvoril práve otázku porušovania ľudských práv.
„Sme demokratická krajina a člen EÚ, čo znamená, že plne rešpektujeme hodnoty, na ktorých únia stojí a jedna z týchto hodnôt sú aj ľudské práva,“ povedal Lajčák.
Na stretnutí sa však rozprávali najmä o nových možnostiach spolupráce. „Uvedomujeme si globálnu úlohu Číny v ekonomike, aj to, že Slovensko potrebuje diverzifikovať svoj zahraničný obchod a Čína je možný partner,“ uviedol šéf slovenskej diplomacie s tým, že politické návštevy ako dnešná sú dôležité pre vytýčenie spoločnej agendy.
„Chceme prejsť od deklarácií ku konkrétnym projektom,“ dodal Lajčák a ako kľúčové oblasti spomenul energetiku, zelenú ekonomiku, jadrovú bezpečnosť a technologické inštalácie.
Reč bola aj o iniciatíve čínskej strany nasmerovať 10 miliárd dolárov do spolupráce Pekingu so 16 krajinami strednej a východnej Európy, ďalej o možnej spolupráci na platforme V4-Čína a takisto o spoločnom úsilí EÚ a Číny prekonať súčasnú krízu. „Silná Európa je aj v záujme Číny,“ zdôraznil Lajčák.
Viac než 30 opozičných poslancov Národnej rady SR ešte vo štvrtok Lajčákovi adresovalo výzvu, aby na stretnutí s čínskym politikom otvoril aj otázku porušovania ľudských práv v tejto komunistickej krajine. V Bratislave sa dnes v súvislosti v návštevou zhromaždilo niekoľko protestujúcich pred Prezidentským palácom s transparentmi v rukách.
Prívrženci cvičenia Falun Gong zo Slovenskej asociácie Falun Gongu žiadali prezidenta Ivana Gašparoviča, premiéra Roberta Fica a šéfa slovenskej diplomacie Miroslava Lajčáka, aby na rokovaniach s čínskym vicepremiérom otvorili aj otázku porušovania ľudských práv.
História Číny
Čína bola po prvý raz zjednotená zakladateľom dynastie Čching v roku 221 pred n.l. Cisárstvo pretrvalo vyše dve tisíc rokov až do roku 1911, keď vznikla Čínska republika. V roku 1931 Japonsko anektovalo severovýchodnú časť Číny – Mandžusko a od roku 1937 až do porážky v 2. svetovej vojne v roku 1945 okupovalo veľkú časť východnej a juhovýchodnej časti krajiny.
Po porážke Japonska sa v Číne rozpútala občianska vojna medzi nacionalistickou stranou Kuomintang vedenou Čankajškom a Komunistickou stranou Číny vedenou Mao Ce-Tungom. Komunisti Kuomintang porazili a 1. októbra 1949 vznikla Čínska ľudová republika (ČĽR).
Krajina, vedená Komunistickou stranou Číny, hneď po svojom vzniku anektovala dnešnú autonómnu oblasť Sin-ťiang a v roku 1950 i Tibet.
Dejiny krajiny, zaradenej do socialistického tábora, spočiatku úzko súviseli so spoluprácou so ZSSR. No v ďalších rokoch jej život ovplyvnila pragmatickejšia hospodárska stratégia i prerušenie kontaktov so ZSSR. Predseda Komunistickej strany Číny Mao Ce-tung (1893-1976) posilňoval svoje pozície a jeho úsilie vyvrcholilo rozpútaním Veľkej kultúrnej revolúcie (od roku 1966), počas ktorej postihli neľútostné čistky všetkých členov strany, ktorých podozrieval z neposlušnosti.
V roku 1971 sa však ČĽR stala členským štátom OSN a v roku 1978 vyhlásila politiku modernizácie, ktorú inicioval významný politik Siao-pching Teng. V 80. rokoch nastal dynamický hospodársky rozvoj, zvyšovala sa životná úroveň, normalizovali sa vzťahy so ZSSR.
Konflikty medzi konzervatívnym a reformným krídlom strany, problémy ekonomickej reformy a od jari 1989 prehlbovanie demokratizačného hnutia však vyvrcholili do udalosti 4. júna 1989 na pekinskom Námestí Nebeského pokoja, kedy zasiahla armáda proti pokojne demonštrujúcim študentom a o život prišlo niekoľko stoviek civilistov.
V dôsledku tejto udalosti došlo opäť k diplomatickej izolácii Číny, no ekonomický rast to nezastavilo. Ročný rast HDP dosahoval až do roku 2008 dvojciferné čísla, pričom rast vývozu sa v jednotlivých rokoch pohyboval v rozmedzí 20 – 30%. Čína je v súčasnosti najväčším exportérom na svete.
zdroj: archív sita, wikipedia.org, www.mzv.sk, www.konzervativizmus.sk, referaty.sk
