BRATISLAVA 18. januára (WEBNOVINY) – Slovensko vo štvrtok navštívi maďarský prezident Pál Schmitt. Hlava Maďarskej republiky bude počas jednodňovej oficiálnej návštevy rokovať so svojím partnerom, prezidentom SR Ivanom Gašparovičom a stretne sa aj s predsedom parlamentu Richardom Sulíkom a s predsedníčkou vlády Ivetou Radičovou. Ako agentúru SITA informovala Elena Bianchi z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR, prezidenta Maďarskej republiky Pála Schmitta oficiálne privítajú vo štvrtok o 10:00 na nádvorí Prezidentského paláca v Bratislave. Následne sa v sídle prezidenta uskutoční rokovanie hláv štátov s delegáciami. Prezidenti Ivan Gašparovič a Pál Schmitt budú hovoriť o slovensko-maďarských vzťahoch ako aj o súčasnom vývoji v Európskej únii a maďarskom predsedníctve. O obsahu a výsledkoch rokovaní budú informovať na poludnie na spoločnej tlačovej konferencii.
Po tlačovej konferencii privíta maďarského hosťa na Úrade vlády SR na pracovnom obede premiérka Iveta Radičová. Popoludní sa Pál Schmitt stretne s predsedom Národnej rady SR Richardom Sulíkom. Navštívi tiež maďarský pavilón výstavy Slovakiatour a výstavu poľovníctva na výstavisku Incheba a stretne sa s predstaviteľmi organizácií maďarskej menšiny na Slovensku. Svoju návštevu na Slovensku zavŕši Pál Schmitt slávnostnou večerou v Prezidentskom paláci podávanou hostiteľom Ivanom Gašparovičom.
Ako ďalej informovala Kancelária prezidenta SR, „oficiálna návšteva prezidenta Maďarskej republiky v SR sa uskutočňuje v období, keď dochádza k zintenzívneniu kontaktov najvyšších predstaviteľov SR a MR“. Prezidenti SR a MR sa už stretli vlani v novembri na summite prezidentov krajín Visegrádskej štvorky (V4) v Českej republike v Karlových Varoch a rokovali spolu. Maďarský prezident Schmitt po tomto rokovaní vyjadril presvedčenie, že napätie v slovensko-maďarských vzťahoch sa vytráca a budúca spolupráca sa bude vyvíjať v dobrej atmosfére. „Očakávam od Maďarov žijúcich na Slovensku, že budú dobrými slovenskými občanmi. Potom budú môcť objektívne žiadať svoje práva,“ povedal Schmitt. Rokovanie v Bratislave má byť priestorom pre pokračovanie rozhovorov zo summitu prezidentov V4. Stretnutie najvyšších predstaviteľov Slovenska a Maďarska by malo vyslať pozitívny signál verejnosti oboch krajín, že ich vzťahy sú korektné, a potvrdiť ich záujem o dobrú a všestrannú spoluprácu medzi oboma krajinami. Oficiálna návšteva maďarského prezidenta v Bratislave bude priestorom aj na prerokovanie všetkých aktuálnych slovensko-maďarských bilaterálnych otázok na najvyššej úrovni.
Pál Schmitt je presvedčený, že napätie vo vzťahoch medzi Maďarskom a Slovenskom sa vytráca
Schmitt prevzal najvyšší úrad po prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi 6. augusta 2010 a stal sa štvrtým prezidentom postkomunistického Maďarska. Do funkcie zvolil 68-ročného konzervatívneho politika maďarský parlament ovládaný pravicovou stranou Fidesz, ktorej bol členom. Do svojho zvolenia za prezidenta bol od mája predsedom Národného zhromaždenia.
Schmitta označujú za človeka blízkeho premiérovi Viktorovi Orbánovi, preto sa očakáva, že počas svojho mandátu nebude klásť vláde prekážky. Dokázal to už rýchlym podpisom kontroverzného mediálneho zákona, ktorý zvyšuje kontrolu štátu nad médiami a ktorý okrem maďarskej opozície kritizovali aj medzinárodné inštitúcie vrátane EÚ. Schmitt sám pri nástupe do funkcie vyhlásil, že nechce byť „protiváhou vlády, ale motorom jej legislatívneho rozletu“. Schmitt podporuje užšie väzby Maďarska s krajanmi, chce „prispieť k zomknutiu Maďarov z celého sveta a k posilneniu ich citových a právnych väzieb k Maďarsku.“
Schmitt sa už s Gašparovičom stretol vlani v novembri počas summitu prezidentov krajín Visegrádskej štvorky (V4) v Karlových Varoch v Českej republike. Maďarský prezident vtedy vyjadril presvedčenie, že napätie v slovensko-maďarských vzťahoch sa vytráca a budúca spolupráca sa bude vyvíjať v dobrej atmosfére. „Očakávam od Maďarov žijúcich na Slovensku, že budú dobrými slovenskými občanmi. Potom budú môcť objektívne žiadať svoje práva,“ povedal.
Maďarský prezident je dvojnásobným olympijským víťazom v šerme z Mexika a z Mníchova. Neskôr vstúpil do politiky a pôsobil ako diplomat, ako maďarský poslanec Európskeho parlamentu a od roku 1989 aj ako šéf maďarského olympijského výboru. S podporou Fideszu v roku 2002 neúspešne kandidoval na post starostu Budapešti. Postu europoslanca sa vzdal, keď ho zvolili za predsedu maďarského parlamentu.
Prezident má v Maďarsku prevažne reprezentatívnu funkciu, má však aj niekoľko právomocí, vďaka ktorým môže na maďarskej politickej scéne výrazne zamiešať karty, napríklad môže posielať zákony na preskúmanie ústavnému súdu.
CHRONOLÓGIA: Slovensko-maďarské vzťahy
19. marca 1993
V Paríži premiéri Slovenska a Maďarska Vladimír Mečiar a Gyula Horn podpísali Zmluvu o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. Platnosť nadobudla 15. mája 1996.
15. augusta 1997
V Györi sa stretli maďarský a slovenský premiér Gyula Horn a Vladimír Mečiar. Jedným z bodov aide-mémoire bola požiadavka, aby v zmiešanej komisii na kontrolu plnenia mechanizmov vzájomnej medzištátnej zmluvy figurovali zástupcovia maďarskej menšiny, žijúcej na Slovensku.
21. novembra 1998
Premiér Mikuláš Dzurinda sa po prvýkrát stretol so svojím maďarským partnerom Viktorom Orbánom na bilaterálnych rokovaniach v rámci summitu Stredoeurópskej iniciatívy (SEI) v Záhrebe. Viktor Orbám ocenil, že medzi SR a Maďarskom sa podarilo začať novú etapu politických vzťahov.
25. januára 1999
V maďarskom meste Šopron sa uskutočnilo trilaterálne stretnutie maďarského premiéra Viktora Orbána, rakúskeho kancelára Viktora Klimu a Mikuláša Dzurindu.
12. februára 1999
Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán a premiér Mikuláš Dzurinda podpísali v Bratislave protokol o implementácii základnej zmluvy s Maďarskom.
14. máj 1999
Predsedovia vlád ČR, Maďarska, Poľska a SR Miloš Zeman, Viktor Orbán, Jerzy Buzek a Mikuláš Dzurinda dali v Bratislave výrazný podnet na oživenie mnohostrannej spolupráce krajín Višegrádskej štvorky. Premiéri sa dohodli na okruhoch konkrétnej spolupráce ČR, Maďarska, Poľska a SR: zahraničná politika, demokratický vývoj spoločnosti, kultúra, mládež a šport, veda a technika, životné prostredie, infraštruktúra a cezhraničná spolupráca.
27. august 1999
Predsedovia vlád Slovenskej a Maďarskej republiky Mikuláš Dzurinda a Viktor Orbán sa stretli s mládežou v letnom tábore Spoločne do Európy v rekreačnom stredisku Madarász pri Blahovej (okres Dunajská Streda).
16. septembra 1999
V Štúrove podpísali medzištátnu dohodu o výstavbe mosta Mária Valéria medzi Štúrovom a Ostrihomom premiéri Maďarska a Slovenska Viktor Orbán a Mikuláš Dzurinda.
18. augusta 2000
Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán a premiér Mikuláš Dzurinda slávnostne otvorili budovu Generálneho konzulátu Maďarskej republiky v Košiciach.
10. novembra 2000
Na trojstrannom rokovaní sa v Bojniciach stretli predseda vlády Mikuláš Dzurinda so spolkovým kancelárom Rakúskej republiky Wolfgangom Schüsselom a predsedom vlády Maďarskej republiky Viktorom Orbánom.
23. apríla 2001
Dohodu o cezhraničnej spolupráci a dohodu o sprístupnení hraničného hradu Šomoška podpísali v Budapešti premiéri Mikuláš Dzurinda a Viktor Orbán.
11. júna 2001
Na krátkom neformálnom pracovnom rokovaní sa v Bratislave stretol predseda vlády Mikuláš Dzurinda s predsedom vlády Maďarskej republiky Viktorom Orbánom. Témou konzultácií bol prístupový proces krajín Visegrádskej štvorky do Európskej únie, rokovania o kapitolách Slobodný pohyb osôb a Spoločný pohyb kapitálu.
1. septembra 2001
Predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda spolu s maďarským premiérom Viktorom Orbánom slávnostne odovzdali obnovenú Anjelskú studňu pri artézskych studniach v Békéšskej Čabe.
11. októbra 2001
Premiér Mikuláš Dzurinda spolu s maďarským partnerom Viktorom Orbánom slávnostne otvorili zrekonštruovaný most Mária Valéria cez Dunaj medzi slovenským Štúrovom a maďarským Ostrihomom.
1. januára 2002
Platnosť nadobudol Zákon o Maďaroch žujúcich v susedných štátoch, maďarský krajanský zákon. V roku 2001 ho schválil maďarský parlament s cieľom pomôcť Maďarom žujúcim v susedných krajinách zachovať si jazykovú a kultúrnu identitu na území toho štátu, v ktorom
29. júna 2002
Stretnutie premiérov krajín V4 sa konalo v Ostrihome.
26. novembra 2002
Bez konkrétnej dohody sa skončilo rokovanie premiérov Slovenska Mikuláša Dzurindu a Maďarska Pétera Medgyessyho o maďarskom krajanskom zákone. Slovenský premiér vyjadril principiálne odmietavé stanovisko voči zákonu o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách, keďže má exteritoriálne účinky. „SR nie je proti zákonu, problém je v tom, že v prípade jeho aplikácie by bola porušená suverenita Slovenska a dochádzalo by k diskriminácii občanov na etnickom princípe,“ zdôraznil Dzurinda v Budapešti. Vyhlásil, že Slovensko je pripravené zamedziť exteritoriálnym účinkom zákona, nešpecifikoval však akým spôsobom.
september 2004
Bolo založené Fórum maďarských poslancov Karpatskej kotliny. Od roku 2008 funguje ako vlastná inštitúcia Parlamentu Maďarskej republiky.
10. októbra 2006
Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány zrušil schôdzku s premiérom Robertom Ficom.
august 2007
Vzniklo extrémne nacionalistické združenie Maďarská garda.
22. septembra 2007
Predseda maďarskej vlády Ferenc Gyurcsány v telefonickom rozhovore so slovenským premiérom Robertom Ficom uviedol, že deklarácia, ktorou NR SR potvrdila nemennosť Benešových dekrétov, protirečí princípom EÚ a nepomáha dobrým susedským vzťahom.
19. októbra 2007
Premiér Robert Fico a maďarský premiér Ferenc Gyurcsány sa stretli na zasadnutí Európskej rady v portugalskom Lisabone. Na stretnutí „vyjadrila každá strana názor na posledné udalosti a dohodli sme sa, že si zriadime mechanizmus na predchádzanie nedorozumení,“ komentoval premiér SR.
1. septembra 2008
Slovenský premiér Robert Fico v Bruseli spochybnil výsledky prieskumu verejnej mienky, podľa ktorého až 40 percent mladých Slovákov nemá pozitívny vzťah k Maďarom. O prieskume sa na spoločnej tlačovej konferencii s Ficom zmienil maďarský premiér Ferenc Gyurcsány. Fico zároveň napadol dôveryhodnosť mimovládnej organizácie Open Society Fund (OSF). Fico maďarskému premiérovi zopakoval pozvanie na oficiálnu návštevu Slovenska, ktorú Gyurcsány dlhodobo odmietal. Jeho postoj sa stále nezmenil.
15. novembra 2008
Prijatím spoločného vyhlásenia proti extrémizmu sa v Komárne skončilo dvojhodinové rokovanie premiérov Slovenska a Maďarska. V štvorbodovom vyhlásení deklarovali spoločný boj proti radikálom a násiliu, sľubujú spoluprácu pri vyšetrovaní takýchto činov a potvrdzujú záujem na dobrom spolunažívaní oboch národov. Predsedovia vlád oboch krajín, Robert Fico a Ferenc Gyurcsány, sa zaviazali aj ku kooperácii vo veciach národnostných menšín. V Komárne rokovali aj ministri zahraničných vecí SR a MR, Ján Kubiš a Kinga Gönczová.
3. decembra 2008
Premiér Robert Fico odmietol všetky požiadavky maďarského partnera Ferenca Gyurcsánya, ktoré mu pripomenul v liste po komárňanskej schôdzke. Fico označil požiadavky za neakceptovateľné a zdôraznil, že Slovensko chráni práva menšín ústavou aj zákonmi a tento systém je jeden z najlepších v Európe. Fico zamietol návrh na používanie učebníc druhého štátu v menšinových školách v SR a MR. Odmietol aj vytvorenie spoločného kódexu správania sa a súdu cti, ktorý by sa vyjadroval k jeho porušeniu. Premiér nesúhlasil ani s možnosťou iniciovať spoločné vyšetrovanie porušovania menšinových práv.
3. februára 2009
Ficov Smer-SD pomohol opozičnej SMK a v NR SR prispel k prelomeniu prezidentovho veta k školskej novele, ktorá upravuje písanie zemepisných názvov v učebniciach pre národnostné menšiny. Za opätovné schválenie novely bolo 106 zo 138 prítomných poslancov. Proti hlasovalo 32 poslancov za SNS a ĽS-HZDS. Na prelomenie veta bolo treba 76 hlasov. Novelu podporili všetci prítomní poslanci za Smer-SD.
30. júna 2009
NR SR prijala novelu zákona o štátnom jazyku, ktorá sprísňuje dohľad nad spisovnou slovenčinou. Pokuty môžu dosiahnuť až 5 000 . Za zákon zahlasovalo 79 zo 136 prítomných zákonodarcov. Minister kultúry Marek Maďarič tvrdil, že zavedením sankcií, ktoré sa zrušili v roku 1999, bude zákon konečne vymožiteľný. Podľa neho rezort nebude postihovať individuálne rečové prejavy. Takisto zákon netrestá nespisovné vyjadrovanie sa. Lekári a ošetrovatelia v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach v obciach na národnostne zmiešanom území sa smú rozprávať s pacientmi a klientmi aj v jazyku menšiny. Národnostné školy musia viesť všetky dokumentácie dvojjazyčne. Regionálnym a lokálnym rozhlasom na národnostne zmiešanom území nezaviedli povinnosť vysielať najprv po slovensky, potom v jazyku menšiny, čo požadoval Maďarič. Pamätníky, pomníky a pamätné tabule, ktoré obsahujú text v cudzom jazyku, budú musieť mať aj slovenský ekvivalent.
21. augusta 2009
Slovensko oficiálne odkázalo maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi, aby ignoroval pozvanie občianskeho zduženia, odhaľujúceho sochu svätého Štefana a nechodil popoludní do Komárna. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák telefonoval maďarskému partnerovi Péterovi Balázsovi. Pozval si aj maďarského veľvyslanca Antala Heizera, aby mu povedal, že „vzhľadom na aktuálny vývoj a momentálnu atmosféru prítomnosť prezidenta Sólyoma v SR v piatok 21. augusta neodporúča“.
Ministerstvo zahraničných vecí SR prostredníctvom diplomatickej nóty odoprelo maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi vstup na územie Slovenska.
Maďarské ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo prekvapenie nad slovenskou kritikou plánovanej návštevy maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma v Komárne.
V Komárne na námestí odhalili sochu Svätého Štefana, udalosť sa však odohrala bez maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma. Maďarský prezident prišiel len k hranici na moste spájajúcom nad Dunajom obe krajiny. Prezident, ktorý hranicu neprekročil, novinárom povedal, že podľa diplomatickej nóty zo slovenského ministerstva zahraničných vecí bola jeho účasť na slávnosti bezpečnostným rizikom.
22. augusta 2009
Niekoľko členov maďarskej radikálnej strany Jobbik čiastočne blokovalo hraničný most v Komárne medzi Slovenskom a Maďarskom. Reagovali tak na rozhodnutie slovenských vládnych predstaviteľov 21. augusta nevpustiť na odhalenie sochy sv. Štefana do Komárna maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma.
10. septembra 2009
Jedenásťbodovou deklaráciou sa skončilo rokovanie premiérov Slovenska a Maďarska Roberta Fica a Gordona Bajnaia v maďarskom prihraničnom meste Szécsény. Fico označil stretnutie za úspešné a užitočné. Premiéri sa zaviazali, že Slovensko a Maďarsko budú pri spornom slovenskom jazykovom zákone rešpektovať odporúčania OBSE. Premiéri sa nezhodli na interpretácii zakázanej návštevy maďarského prezidenta v Komárne 21. augusta, iniciujú ale rokovania expertov, ktoré sa majú dohodnúť na normách pre takéto návštevy.
20. júla 2010
Vzťahy Slovenska a Maďarska sú zlepšené, touto vetou začala slovenská premiérka Iveta Radičová brífing po rokovaní sa svojím maďarským náprotivkom Viktorom Orbánom. „Dostali sme ubezpečenie, že ani napätie, ani konflikty nie sú záujmom predstaviteľov Maďarskej republiky ani občanov Maďarskej republiky takisto ako nie sú naším záujmom,“ vyhlásila s tým, že s vykrikovaním cez Dunaj je koniec, odteraz sa vždy stretnú osobne. Atmosféru rokovania si premiérka pochvaľovala. „Nemôžem vôbec použiť termín dusno, ani žiaden, ktorý by sa mu podobal. Naopak, bol to veľmi priamy, otvorený, priateľský a veľmi konštruktívny rozhovor,“ poznamenala.
6. novembra 2010
Prezidenti SR a MR rokovali počas summitu prezidentov krajín Visegrádskej štvorky (V4) v Českej republike, v Karlových Varoch. Maďarský prezident Pál Schmitt po rokovaní s Ivanom Gašparovičom vyjadril presvedčenie, že napätie v slovensko-maďarských vzťahoch sa vytráca a budúca spolupráca sa bude vyvíjať v dobrej atmosfére. „Očakávam od Maďarov žijúcich na Slovensku, že budú dobrými slovenskými občanmi. Potom budú môcť objektívne žiadať svoje práva,“ povedal po stretnutí na summite hláv V4 Schmitt.
20. januára 2011
Vo štvrtok 20. januára navštívi Slovensko maďarský prezident Pál Schmitt. Hlava Maďarskej republiky bude počas jednodňovej oficiálnej návštevy rokovať so svojím partnerom, prezidentom SR Ivanom Gašparovičom, stretne sa s predsedom parlamentu Richardom Sulíkom a s predsedníčkou vlády Ivetou Radičovou.
zdroj: www.euractiv.sk, www.sme.sk, biz.sita.sk