- aktualizované, 21. marca, 14:56
Zlý manažment a ciele pri súdnej reforme môžu Slovensko pripraviť o milióny eur. Upozornil na to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR a skonštatoval, že ministerstvo spravodlivosti od roku 2021 zlyháva pri manažovaní investícií v súvislosti s reformou súdnictva. Existuje tu podľa kontrolórov vysoké riziko, že SR nedokáže vyčerpať európske peniaze, ktoré sú určené na modernizáciu súdnych objektov.
„Keďže investície spojené s reformou majú byť preplatené z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti SR, je potrebné rokovať o zmenách a výsledok je v tejto chvíli, vzhľadom na časovú tieseň, neistý. Investície v rámci justície musia byť realizované do 30. júna 2026,“ upozornil NKÚ a priblížil, že ku koncu januára bola projektová dokumentácia dokončená len v šiestich z 19 prípadov, pričom verejné obstarávanie na zhotoviteľa bolo vyhlásené len pri dvoch projektoch, a to pri Krajskom súde v Košiciach a Okresnom súde Banská Bystrica.
Krízové riadenie a zmeny v pláne obnovy
NKÚ preto na základe aktuálnych zistení odporúča rezortu spravodlivosti, aby zaviedol krízové riadenie subjektov, ktoré realizujú investície z plánu obnovy. NKÚ podotkol, že ministerstvo malo ústavnoprávnemu výboru predložiť Akčný plán realizácie investícií a plnenia záväzkov vyplývajúcich z plánu obnovy.
Kontrolóri ďalej uviedli, že od predloženia prvých návrhov reformy v decembri 2020 do jej spustenia v roku 2023 prešlo takmer 30 mesiacov, čo sa negatívne premietlo do realizácie investičných projektov. Súčasne upozornili na veľké rozdiely medzi pôvodným zámerom ministerstva a schválenou legislatívou. NKÚ pripomenul, že pôvodný návrh reformy súdnej mapy počítal so zmenami v súdnom systéme, najmä s reorganizáciou súdov a súdnych obvodov.
Tisíce nevybavených návrhov na vklad. Katastrálne úrady zaostávajú, štát platí za ich neefektívnosť
„Ďalším cieľom bolo efektívnejšie, rýchlejšie a kvalitnejšie rozhodovanie súdov, ktoré mala zabezpečiť predovšetkým vyššia miera špecializácie sudcov. Počet okresných súdov sa nakoniec oficiálne znížil z 54 na 36. Pôvodné samostatné okresné súdy sa ale stali pracoviskami „nových“ okresných súdov,“ dodal NKÚ a pripomenul, že v Bratislave a Košiciach došlo k transformácii okresných súdov na štyri mestské súdy v Bratislave a jeden v Košiciach. Nedošlo tak podľa slov NKÚ k zásadnej zmene územnej pôsobnosti, ani k zvýšeniu ekonomickej efektivity správy súdov.
Formálne zmeny bez skutočných vylepšení
Predseda kontrolórov Ľubomír Andrassy zdôraznil, že výsledné zmeny súdnej mapy, najmä ak ide o prvostupňové okresné súdy, boli len formálnym naplnením pôvodných zámerov, no bez zásadnej zmeny v ich činnosti a územnej pôsobnosti. Reforma podľa šéfa kontrolórov nepriniesla zmeny ani v štruktúre krajských súdov.
Za naplnenie zámerov podľa jeho slov možno považovať vznik sústavy správnych súdov a zmeny v kauzálnych príslušnostiach krajských súdov. „Spustenie činnosti Najvyššieho správneho súdu SR a zároveň budovanie jeho analytickej jednotky, ktorá prispieva k efektívnemu, účelnému a transparentnému riadeniu, je možno považovať za príklad dobrej praxe. Merateľné ukazovatele pre budúce hodnotenia výsledkov reformy ministerstvo nestanovilo ani počas prípravy, ale ani pri implementácii reformy,“ doplnil NKÚ, podľa ktorého tak jestvuje reálne riziko, že reformu nebude možné objektívne vyhodnotiť.
Nezrealizované projekty a zlé nastavenie míľnikov
Nízke čerpanie európskych prostriedkov má podľa kontrolórov na svedomí nedostatočná príprava jednotlivých projektov, zle nastavené míľniky, ktoré nezohľadnili náročnosť procesov obstarávania, zložitá administratíva, nedostatočné administratívne kapacity na ministerstve a tiež nedostatočná reakcia na naplnenie míľnikov. Kontrolóri upozornili, že z celkovej sumy určenej na renováciu budov vo výške 123,8 milióna eur, nebolo do konca roka 2024 vyčerpané nič.
NKÚ zistil závažné manažérske zlyhania štátnych organizácií pri čerpaní eurofondov na miestny rozvoj
„V pripravovanej revízii je navrhnuté zníženie sumy určenej na rekonštrukciu budov súdov na 103,6 milióna eur. Ďalšie finančné prostriedky sú vyčlenené na kúpu budov, digitalizáciu či administratívne kapacity. Spolu ide o 232,8 milióna eur, z ktorých bolo do konca minulého roka vyčerpaných 83,7 milióna eur. Nezrealizuje sa ani projekt informačného systému centralizovaného súdneho riadenia za takmer päť miliónov eur,“ podotkol NKÚ s tým, že išlo o kľúčový prvok reformy. Súdy tak budú musieť naďalej používať zastaraný informačný systém z roku 2001.
Hrozba nevyužitia fondov a varovanie pred zlým manažmentom
NKÚ vysvetlil, že zdržanie alebo nesplnenie čo i len jedného míľnika ohrozuje podanie žiadosti o platbu Európskej komisii. Pripomenul, že investície v oblasti súdnictva sú súčasťou reformy justície a budú predmetom ôsmej žiadosti o platbu vo výške 550 miliónov eur.
„Národná autorita pre externú kontrolu dlhodobo upozorňuje vládu a parlament na nedostatočný manažment projektov či neefektívnu internú kontrolu v rámci jednotlivých komponentov, zúčtovateľných pilierov Plánu obnovy a odolnosti. Slovensko tak v konečnom dôsledku môže pre zlý manažment vyčerpať z plánu obnovy výrazne menej, ako bolo pôvodne plánované, a to 6,4 miliardy eur,“ uzavrel Andrassy.
V správe sú mnohé nepresnosti
Poslankyňa a bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) upozornila, že v správe NKÚ sú mnohé nepresnosti. Nie je podľa nej pravdou, že reforma nemá ukazovatele.
NKÚ odhalil nedostatky v riadení príspevkových organizácií ministerstva hospodárstva, porušili právne predpisy
„Naopak, boli jasne zadefinované, a ak by dnes existovalo analytické centrum, ktoré minister Boris Susko (Smer-SD) zrušil, určite by NKÚ túto informáciu dostalo. Reforma mala svoje ukazovatele a bola priebežne vyhodnocovaná, o čom boli aj posielané správy Európskej komisii, čo bohužiaľ správa NKÚ popiera,“ zdôraznila exministerka.
NKÚ stráca kredit dôveryhodnej nestrannej inštitúcie
Doplnila, že ak chce úrad dôsledne vykonávať kontrolu reformy justície s dôrazom na nestrannosť a nezaujatosť, musí mať podklady ku kontrole od ľudí, ktorí o reforme rozhodli, nastavovali ju a vyhodnocovali.
„Títo ľudia sú ľahko dohľadateľní, či už ja ako bývalá ministerka a predkladateľka reformy, alebo napríklad bývalí pracovníci analytického centra,“ doplnila poslankyňa, ktorá súčasne odmieta tvrdenia o tom, že súdna mapa nepriniesla zásadné zmeny. Kontrolóri podľa nej opomenuli napríklad vytvorenie mestských súdov v Bratislave a Košiciach.
„Nad rámec správy, naopak, upozorňujem, že NKÚ by sa mal pozrieť na nákup budovy mestského súdu Bratislava IV, ktorú minister Boris Susko kúpil o niekoľko miliónov drahšie v porovnaní s pôvodnou ponukou a premárnil pri kúpe rok času,“ uzavrela s tým, že NKÚ stráca kredit dôveryhodnej nestrannej inštitúcie.