BRATISLAVA 30. septembra (WebNoviny.sk) – Slovenského saleziánskeho kňaza Titusa Zemana v sobotu v Bratislave vyhlásili za blahoslaveného ako mučeníka.
V úvode svätej omše v Petržalke ho za blahoslaveného vyhlásil prefekt Kongregácie pre kauzy svätých kardinál Angelo Amato, ktorého na Slovensko ako svojho vyslanca poslal pápež František.
Dekrét o mučeníctve schválil pápež
Dekrét o mučeníctve slovenského saleziánskeho kňaza Titusa Zemana, ktorý bol za komunizmu prenasledovaný a zomrel na následky mučenia a väznenia v roku 1969, schválil pápež František na jar tohto roku.
„Na základe našej apoštolskej právomoci a po porade s Kongregáciou pre kauzy svätých sme sa rozhodli splniť prianie nášho brata Stanislava Zvolenského, bratislavského arcibiskupa – metropolitu, ako aj viacerých ďalších bratov v biskupskej službe a mnohých veriacich. Nech sa teda ctihodný Boží služobník Titus Zeman, kňaz a rehoľník Spoločnosti svätého Františka Saleského, mučeník, ktorý sa vzdal seba samého až po obetovanie vlastného života, aby vytrvalo chránil i rozvíjal kňazské povolanie viacerých mladíkov, nazýva odteraz blahoslaveným. Dňom jeho oslavy nech je každoročne na miestach a formami, ktoré stanovuje právo, 8. január, deň, keď vstúpil do neba. V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen,“ prečítal kardinál vôľu Svätého Otca.
Mučeník umiera násilným spôsobom
„Mučeník umiera násilným spôsobom, ‚rukou‘ prenasledovateľa, ktorý na neho útočí, až pokiaľ nezapríčiní jeho smrť. Dôležitým prvkom je, aby prenasledovateľ nenávidel vieru, nie osobu mučeníka. Teda mučeník nezomiera pre antipatiu, pre osobný spor, ale zomiera, lebo prenasledovateľ nenávidí kresťanskú vieru. A ak by to bolo možné, chcel by zničiť v osobe mučeníka samého Krista,” hovorí o mučeníkovi na špecializovanej internetovej stránke www.tituszeman.sk profesorka Lodovica Maria Zanet z Milána.
Beatifikácia, alebo po slovensky aj blahorečenie, znamená vyhlásiť toho, kto bol doteraz nazývaný Boží služobník, alebo ctihodný, za blahoslaveného. Blahorečenie sa deje počas slávnostnej svätej omše.
Je to akt, ktorým – po uskutočnení predpísaného procesu – pápež dovolí, aby sa Božiemu služobníkovi preukazoval verejný cirkevný kult, na istom území a predpísanými spôsobmi, napríklad v diecéze, ktorá proces viedla, alebo aj v celom národe, do ktorého Boží služobník patril, alebo v určitej skupine veriacich, napríklad v reholi. Zároveň pápež stanoví aj dátum liturgického slávenia sviatku nového blahoslaveného.