Slovenské národné povstanie (SNP) vypuklo 29. augusta 1944 ako reakcia domácich odbojových skupín na vstup nemeckých okupačných vojsk na územie vtedajšej Slovenskej republiky.
Slovenskej armáde nedôverovali
Slovensko ako spojenec nacistického Nemecka zohrávalo významnú úlohu pri zásobovaní jeho vojsk na východnom fronte. V Berlíne sa obávali vzniku odbojových a diverzných skupín a slovenskej armáde nedôverovali.
2. svetová vojna - Zlomové udalosti
SNP: Povstalci sa cítili opustení spojencami, že nedostali účinnú pomoc (rozhovor)
Povstaniu a spoločnému postupu slovenských odbojových skupín predchádzala takzvaná Vianočná dohoda, ktorú uzavreli predstavitelia demokratického aj komunistického odboja a zaviazali sa v nej vytvoriť Slovenskú národnú radu (SNR).
Najvplyvnejšia odbojová skupina, ktorá neskôr tvorila aj hlavnú povstaleckú silu, pôsobila v slovenskej armáde. Na čele tejto skupiny stál podplukovník Ján Golian. Kľúčovú úlohu v prípravách povstania hrala Východoslovenská armáda, ktorá mala zabezpečiť karpatské priesmyky.
Západoslovenské jednotky nereagovali
Ozbrojený protifašistický odpor sa začal 29. augusta šifrovaným rozkazom „Začnite s vysťahovaním!“, ktorý vydal Golian. Na dohodnutý signál však nezareagovali západoslovenské posádky a Východoslovenskú armádu Nemci bez boja odzbrojili.
Povstalci tým prišli o množstvo výzbroje aj vojenského materiálu. Organizátori povstania sa napriek tomu nevzdali a v boji proti nemeckým jednotkám pokračovali ďalších osem týždňov.
Oslavy 76. výročia Slovenského národného povstania ovplyvnia opatrenia proti COVID-19
Centrom povstania sa stala Banská Bystrica a jeho cieľom bolo odstránenie autoritatívnemu režimu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS), prevzatie politickej moci v krajine a začlenenie Slovenska do povojnovej Československej republiky (ČSR).
Politickú moc na povstaleckom území prevzala Slovenská národná rada (SNR), ktorá sa konštituovala 1. septembra 1944. SNR zrušila diskriminačné protižidovské zákony a zakázala HSĽS aj nemecké a maďarské politické strany. Golian, povýšený na plukovníka a neskôr na brigádneho generála, velil armádnej časti povstaleckých síl až do 7. októbra 1944, keď ho vo vedení vystriedal divízny generál Rudolf Viest.
Povstalcov zatlačili do hôr
Do bojov sa okrem regulárnej armády zapojili aj partizáni, príslušníci žandárstva a finančnej stráže. Z východného frontu sa na povstalecké územie presunul 1. čs. samostatný stíhací letecký pluk a 2. čs. samostatná paradesantná brigáda.
Po ťažkých bojoch nedostatočne vyzbrojení povstalci postupne pred okupačnými jednotkami ustupovali a boli zatlačení do hôr. Po obsadení Banskej Bystrice nemeckými vojakmi vydal 27. októbra generál Viest povstaleckej armáde rozkaz o prechode na partizánsky spôsob boja.
Generáli Viest a Golian o niekoľko dní padli do zajatia a v Berlíne ich oboch odsúdili na trest smrti. Nacistické represálie a násilnosti po potlačení SNP kruto pocítilo aj civilné obyvateľstvo.
Najdôležitejšie udalosti súvisiace so SNP v roku 1944
23. marca 1944
Prezident Edvard Beneš, ktorý bol v exile v Londýne, poveril dočasným velením vojenského odboja na Slovensku Jána Goliana.
27. apríla 1944
V Banskej Bystrici na Veliteľstve pozemného vojska utvorili Vojenské ústredie. Veliteľom bol Ján Golian.
20. júla 1944
Vojenské ústredie a ilegálna Slovenská národná rada (SNR) sa v Žarnovickej doline pri Čremošnom v okrese Turčianske Teplice dohovorili na spoločnom postupe pri príprave povstania. Za hlavnú ozbrojenú silu považovali slovenskú armádu, ktorá mala skoordinovať povstanie s postupom Červenej armády.
29. augusta 1944
Nemecké vojská a policajné jednotky začali obsadzovať Slovensko. Ján Golian vydal slovenskej armáde rozkaz, aby okupantom kládla odpor – začalo sa Slovenské národné povstanie (SNP). Príchod nemeckých vojsk oznámil v rozhlase minister národnej obrany Ferdinand Čatloš.
29. augusta – 18. októbra 1944
Povstalecké jednotky zvádzali boje s Nemcami, ktorí sa snažili o obsadenie dôležitých miest na povstaleckom území.
30. augusta 1944
Z banskobystrického vysielača začal vysielať Slobodný slovenský vysielač. Hlásateľ Ladislav Sára recitoval úryvok z Chalupkovej básne Mor ho!, ktorý sa stal mottom povstaleckého rozhlasu.
31. augusta 1944
Nemci odzbrojili väčšinu Východoslovenskej armády, ktorá mala byť kľúčovou silou SNP.
2. septembra 1944
Nemci zbombardovali povstalecký rozhlas v Banskej Bystrici. Do 27. októbra 1944 sa však vysielalo z mobilného vysielača.
5. septembra 1944
Uskutočnila sa mobilizácia do 1. československej armády na Slovensku. Vláda Vojtecha Tuku podala demisiu a prezident Jozef Tiso pod tlakom Nemecka vymenoval novú vládu, ktorej predsedom bol Štefan Tiso.
8. septembra 1944
Začala sa Karpatsko-duklianska operácia vojsk Červenej armády a 1. čs. armádneho zboru v ZSSR.
6. októbra 1944
Dukliansky priesmyk prekročili jednotky 1. čs. armádneho zboru v ZSSR.
7. októbra 1944
Hlavným veliteľom povstaleckej armády sa stal Rudolf Viest, Ján Golian sa stal jeho zástupcom.
19. októbra 1944
Začala sa veľká nemecká ofenzíva proti SNP.
26.-27. októbra 1944
Povstaleckí činitelia sa po tom, ako nemecká armáda obsadila Banskú Bystricu, presunuli na Donovaly.
27.-28. októbra 1944
Rudolf Viest vydal rozkaz na ústup do hôr, armáda prešla na partizánsky spôsob boja. Partizáni bojovali v horách proti nacistom až do mája 1945.
