S príchodom nového roku sa pred 31 rokmi, 1. januára 1993, začala písať história samostatnej Slovenskej republiky (SR). Úderom polnoci po 75 rokoch od svojho vzniku zanikol spoločný štát Čechov a Slovákov a na mape sveta sa objavili dva nové štáty.
Zánik ČSFR
Česká a Slovenská Federatívna republika (ČSFR) zanikla 31. decembra 1992 na základe ústavného zákona, ktorý 25. novembra 1992 schválilo vtedajšie Federálne zhromaždenie.
Prijatiu ústavného zákona predchádzala niekoľko rokov trvajúca diskusia o podobe štátoprávneho usporiadania, ktoré by v nových demokratických pomeroch zabezpečilo rovnoprávne postavenie oboch republík.
Rozdielne pohľady českých a slovenských politikov sa začali prejavovať už niekoľko mesiacov po novembrových udalostiach v roku 1989 a naplno sa ukázali napríklad aj v spore o nový názov spoločného štátu.
Neúspešné rokovania
Po parlamentných voľbách v roku 1992 sa predstavitelia víťazných strán v Česku a na Slovensku Václav Klaus (ODS) a Vladimír Mečiar (HZDS), ktorí sa postavili do čela národných vlád, po niekoľkých neúspešných rokovaniach o zachovaní spoločného štátu dohodli na rozdelení federácie bez referenda, avšak ústavnou formou.
Slovenská národná rada (SNR) prijala 17. júla 1992 Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky.
„V tejto historickej chvíli deklarujeme prirodzené právo slovenského národa na sebaurčenie tak, ako to zakotvujú aj všetky medzinárodné dohody a zmluvy o práve národov na sebaurčenie,“ uvádzalo sa v schválenom dokumente.
Ústava Slovenskej republiky
Ústavu Slovenskej republiky prijala SNR 1. septembra 1992. Tento deň sa, rovnako ako deň vzniku SR, oslavuje ako štátny sviatok.
Slovenskú republiku už počas prvých hodín nezávislosti diplomaticky uznalo 62 krajín sveta, vrátane kľúčových mocností a 19. januára 1993 sa Slovensko stalo členom Organizácie Spojených národov (OSN).
Úradujúci slovenský premiér Vladimír Mečiar, ktorý vtedy dočasne vykonával aj prezidentské právomoci, vymenoval členov ústavného súdu. V novom štáte vznikli potrebné inštitúcie, ako Najvyšší kontrolný úrad, generálna prokuratúra, Slovenska informačná služba a ďalšie štátne orgány.
Prvý slovenský prezident
Prvý slovenský prezident Michal Kováč bol inaugurovaný 2. marca 1993, po svojom zvolení v Národnej rade Slovenskej republiky 15. februára.
Slovensko si muselo vytvoriť vlastnú menu. Vo februári po menovej odluke začala na Slovensku platiť slovenská koruna (Sk). Na československé bankovky sa preto lepili špeciálne kolky, ktoré ich odlišovali od bankoviek používaných v Českej republike.
Vstup do Európskej únie
Prvá slovenská bankovka v nominálnej hodnote 50 Sk sa dostala do obehu koncom augusta 1993. Okolkované bankovky si občania postupne vymieňali za novú menu, než na začiatku nasledujúceho roka definitívne stratili platnosť.
Po parlamentných voľbách v roku 1998 Slovensko zintenzívnilo svoje integračné úsilie. V roku 2004 sa stalo členom Severoatlantickej aliancie (NATO) a v máji toho istého roku členom Európskej únie (EÚ). Od decembra 2007 je Slovensko súčasťou schengenského priestoru.
Do eurozóny Slovenská republika vstúpila 1. januára 2009, keď slovenskú korunu nahradilo euro a stalo sa oficiálne slovenskou menou.