BRATISLAVA 28. októbra (WEBNOVINY) – V piatok 28. októbra si občania Slovenskej i Českej republiky pripomenuli 93. výročie vzniku prvého spoločného štátu Čechov a Slovákov pod názvom Československá republika (ČSR). V Českej republike je tento deň štátnym sviatkom, na Slovensku nie.
Myšlienka vytvorenia ČSR sa mohla premeniť na konkrétny politický program predovšetkým vďaka medzinárodnej i vnútornej situácii v Rakúsko-Uhorsku na začiatku minulého storočia.
Program česko-slovenskej štátnosti vypracoval už na začiatku 1. svetovej vojny Tomáš G. Masaryk. Myšlienku prezentoval v zahraničí prostredníctvom Československej národnej rady, ktorú založili vo februári 1916 v Paríži spolu s Milanom Rastislavom Štefánikom a Eduardom Benešom.
Rada sa stala vrcholným orgánom česko-slovenského zahraničného odboja. Jej prostredníctvom i pôsobením česko-slovenských zahraničných légií, ktoré mali takmer stotisícové vojsko a bojovali na strane Dohody, sa podarilo získať pre myšlienku vzniku nového štátu podporu dohodových mocností.
Českí poslanci v ríšskom sneme už na prvom vojnovom zasadnutí v máji 1917 vyhlásili požiadavku obnovenia českej štátnosti a spojenia českých krajín a Slovenska. Slováci sa pre tento program rozhodli definitívne po porade vedenia Slovenskej národnej strany (SNS) v Turčianskom sv. Martine dňa 24. mája 1918.
Lobing u Američanov pomohol
Program česko-slovenskej štátnosti získal podporu i v USA. 30. mája 1918 podpísali predstavitelia českých a slovenských organizácií v USA s T. G. Masarykom Pittsburskú dohodu, ktorá schvaľovala spojenie Slovákov a Čechov v samostatnom štáte. Dňa 3. septembra 1918 uznala vláda USA Československú národnú radu za československú vládu de facto a pripojila sa tak k predchádzajúcemu francúzskemu (29. júna 1918) a britskému (9. augusta 1918) diplomatickému uznaniu.
Takto potom 18. októbra 1918 podpísali vo Washingtone predstavitelia Československej národnej rady Tomáš G. Masaryk, Milan Rastislav Štefánik a Eduard Beneš Deklaráciu nezávislosti Československa, tzv. Washingtonskú deklaráciu, ktorá je základným dokumentom vzniku Československa.
Bola v nej vyhlásená československá samostatnosť a republikánska forma nového štátu a ďalšie zásady jeho demokratického usporiadania.
Masaryk dokument oficiálne odovzdal americkej vláde.
Boj za spoločný štát Čechov a Slovákov vyvrcholil po vyhlásení kapitulácie Rakúska-Uhorska 28. októbra 1918 spontánnymi masovými demonštráciami pražského obyvateľstva. Revolučný Národný výbor v Prahe prevzal moc a schválil zákon o vytvorení Československej republiky (ČSR). Za Slovákov ho podpísal Vavro Šrobár. 30. októbra 1918 vznikla na zhromaždení v Turčianskom sv. Martine Slovenská národná rada, ktorá sa prijatím Deklarácie slovenského národa prihlásila k novému štátu – Československej republike. Martinská deklarácia žiadala právo na sebaurčenie Slovákov na základe ich úplnej nezávislosti a vyjadrila vôľu slovenského ľudu žiť v spoločnom štáte s českým národom.
Ako súčasť versaillského systému
Martinská deklarácia bola vyvrcholením slovenských národno-emancipačných snáh, prihlásila sa k idei československej jednoty, pričom bol termín československý národ vnímaný ako výraz vyššej nadnárodnoštátnej jednoty. Podpísali ju tajomník rady Karol A. Medvecký a predseda rady Matúš Dula.
Československá republika vznikla ako súčasť versaillského mierového systému a jej medzinárodná existencia a hranice boli potvrdené sústavou mierových zmlúv (Versaillská, Saintgermainská a Trianonská) v r. 1919-1920.
Týmito zmluvami sa územie Slovenska po prvý raz právne vyčlenilo ako samostatný administratívny celok. Stabilita republiky úzko súvisela so stabilitou medzinárodnej situácie.
Keď sa dohodový francúzsko-britský blok začal oslabovať, Československo sa snažilo upevniť svoju bezpečnosť spoluprácou v strednej Európe a neskôr pokusom o vytvorenie systému kolektívnej bezpečnosti.
Kľúčové momenty histórie Československa:
február 1916 – Tomáš Garrigue Masaryk v Paríži spolu s Milanom Rastislavom Štefánikom a Eduardom Benešom prezentoval prostredníctvom Československej národnej rady program česko-slovenskej štátnosti. Rada bola vrcholným orgánom česko-slovenského zahraničného odboja.
30. mája 1918 – predstavitelia českých a slovenských organizácií v USA podpísali s T. G. Masarykom Pittsburskú dohodu, ktorá schvaľovala spojenie Slovákov a Čechov v samostatnom štáte.
18. októbra 1918 – deklaráciu nezávislosti Československa, tzv. Washingtonskú deklaráciu, podpísali v USA predstavitelia Československej národnej rady Tomáš G. Masaryk, M. R. Štefánik a E. Beneš. Deklarácia je základným dokumentom vzniku Československa. Bola v nej vyhlásená československá samostatnosť a republikánska forma nového štátu.
28. októbra 1918 – spontánnymi masovými demonštráciami pražského obyvateľstva po vyhlásení kapitulácie Rakúska-Uhorska vyvrcholil boj za spoločný štát Čechov a Slovákov. Revolučný Národný výbor v Prahe prevzal moc a schválil zákon o vytvorení Československej republiky (ČSR). Za Slovákov ho podpísal Vavro Šrobár.
30. októbra 1918 – na zhromaždení vznikla v Turčianskom sv. Martine Slovenská národná rada, ktorá sa prijatím Deklarácie slovenského národa prihlásila k novému štátu – Československej republike. Martinská deklarácia žiadala právo na sebaurčenie Slovákov na základe ich úplnej nezávislosti a vyjadrila vôľu slovenského ľudu žiť v spoločnom štáte s českým národom.
29. septembra 1938 – zástupcovia veľmocí Nemecka Adolf Hitler, Talianska Benito Mussolini, Francúzska Edouard Daladier a Veľkej Británie Neville Chamberlain prijali Mníchovskú dohodu o odstúpení čs. pohraničných oblastí obývaných nemeckou národnostnou menšinou. 30. septembra 1938 čs. vláda prijala mníchovský diktát.
14. marca 1939 – Slovenský snem prijal zákon o Slovenskej republike. Neskôr bola vymenovaná prvá vláda Slovenskej republiky a jej predsedom sa stal Jozef Tiso.
15. marca 1939 – Adolf Hitler oznámil svoje rozhodnutie začleniť Česko do Nemeckej ríše. 16. marca podpísal český prezident Emil Hácha v Prahe Hitlerov Výnos o Protektoráte Čechy a Morava.
15. marca 1939 – 8. mája 1945 – obdobie nacistickej okupácie a druhej svetovej vojny.
29. augusta 1944 – začalo sa Slovenské národné povstanie.
5. apríla 1945 – bol vyhlásený Košický vládny program, programový dokument prvej vlády ČSR po 2. svetovej vojne. Ovplyvnený KSČ, proklamoval zahranično-politickú orientáciu na ZSSR.
25. februára 1948 – Víťazný február – nastolenie komunistickej diktatúry v Československu. Prezident Edvard Beneš pod nátlakom komunistických politikov prijal demisiu 12 nekomunistických ministrov a podpísal vymenúvacie dekréty členov novej vlády, navrhnutých Klementom Gottwaldom.
11. júla 1960 – Národné zhromaždenie v Prahe schválilo novú ústavu, podľa ktorej sa na znak víťazstva socializmu v krajine zmenil názov štátu na Československú socialistickú republiku.
január 1968 – na čelo ÚV Komunistickej strany Československa zvolili Alexandra Dubčeka. Začala sa Pražská jar, experiment obrody socializmu, úsilie o tzv. „socializmus s ľudskou tvárou“.
21. augusta 1968 – vojská piatich štátov Varšavskej zmluvy (Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR) vstúpili na územie ČSSR bez vedomia čs. štátnych orgánov, akcia bola oficiálne označená za internacionálnu pomoc.
1. januára 1969 – nadobudol platnosť zákon o čs. federácii, vymenovali federálnu vládu na čele s Oldřichom Černíkom.
17. novembra 1989 – pietny akt pražských študentov vysokých škôl na uctenie si pamiatky Jana Opletala prerástol do demonštrácie požadujúcej politické reformy. Pri zásahu poriadkových síl bolo 561 zranených (podľa správy komisie FZ ČSFR z 9. mája 1990, Správa nezávislej komisie zdravotníkov OF z 12. apríla 1990 uvádzala 592), vypukli masové demonštrácie proti policajnému zásahu v Prahe a postupne v ďalších mestách. Trvali do 27. novembra, k demonštráciám študentov sa postupne pripojili všetky vrstvy obyvateľstva s požiadavkou politických reforiem a urýchlenia procesu demokratizácie.
29. novembra 1989 – na 16. mimoriadnej schôdzi snemovní FZ ČSSR schválené zmeny v Ústave ČSSR – zrušené články 4., 6. a 16. o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti a v Národnom fronte a o výchove v duchu marxizmu-leninizmu, predseda FZ ČSSR Alois Indra podal demisiu.
10. decembra 1989 – bola vymenovaná vláda národného porozumenia na čele s Mariánom Čalfom, v ktorej mala po prvý raz od r. 1948 KSČ menšinové zastúpenie – 10:11.
20. decembra 1989 – Alexandra Dubčeka zvolili za predsedu Federálneho zhromaždenia ČSSR.
29. decembra 1989 – za prezidenta ČSSR bol zvolený Václav Havel.
8.-9. júna 1990 – konali sa prvé slobodné parlamentné voľby – do Federálneho zhromaždenia ČSFR, Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady.
26. augusta 1992 – v Brne rokovali slovenský premiér a predseda HZDS Vladimír Mečiar a český premiér a predseda ODS Václav Klaus o konkrétnych problémoch a postupných krokoch rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na dva samostatné štáty. Termín zániku ČSFR stanovili na 31. decembra 1992.
25. novembra 1992 – FZ ČSFR prijalo ústavný zákon o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej republiky.
1. januára 1993 – Vznik Českej republiky a Slovenskej republiky ako samostatných štátov.