BRATISLAVA 17. januára (WEBNOVINY) – Slováci sa v súvislosti s konzumáciou alkoholu správajú rizikovo.
Približne každý piaty muž a každá desiata žena konzumuje viac ako 60 gramov alkoholu denne, čo ich radí do kategórií s vysokým a veľmi vysokým rizikom akútnych aj chronických zdravotných problémov spôsobených alkoholom.
Upozorňuje na to Liga za duševné zdravie.
Rizikové správanie v súvislosti s konzumáciou potvrdili aj výsledky aktuálneho reprezentatívneho prieskumu na Slovensku. Viac ako polovica z respondentov sa vystavuje zvýšenému riziku, ktoré vyplýva z konzumácie alkoholu, 42 percent mužov a 19 percent žien by boli dokonca konzumenti s vysokým rizikom.
„Nelichotivá je aj skutočnosť, že nedokážeme objektívne posúdiť svoju konzumáciu alkoholu. Klameme sami seba, že väčšinou sú to tí druhí, ktorí pijú viac ako my. Nájdu sa aj takí, ktorí považujú pár pohárikov alkoholu za zdraviu prospešných, a to aj napriek množstvu známych poznatkov o škodlivosti alkoholu. Táto naša nevedomosť môže viesť k prehlbovaniu nášho rizikového správania sa,“ uviedol Anton Heretik z Katedry psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Pri niektorých chorobách na množstve alkoholu nezáleží
Alkohol sa podieľa na vzniku približne 200 rôznych porúch zdravia. Riziko ich vzniku vzrastá úmerne s množstvom vypitého alkoholu za deň. Pre niektoré z nich je však pitie alkoholu rizikové v akomkoľvek množstve. Na druhej strane existuje aj niekoľko ochorení, pre ktoré je pitie alkoholu v malých množstvách protektívnym faktorom. Vyskytujú sa však len veľmi ojedinele.
Alkohol je zodpovedný za každé siedme úmrtie u mužov a každé trináste úmrtie u žien v produktívnom veku. Ak zohľadníme pozitívne aj negatívne účinky alkoholu, tak na jeden alkoholom „zachránený“ ľudský život pripadá približne desať alkoholom podmienených úmrtí.
„Známe riziká vyplývajúce z nadmerného pitia alkoholu sú nebezpečné o to viac, že alkohol je návyková látka. Súčasné výskumy na celom svete poukazujú na to, že nejestvuje hranica bezpečného pitia alkoholu, teda univerzálna hranica, pri ktorej je pitie alkoholu bez akéhokoľvek rizika ním spôsobených škôd,“ povedal Michal Turček z Psychiatrickej kliniky LFUK a UNB.
Závislý človek s alkoholom nevie prestať
Pre spoločnosť majú škody spôsobené alkoholom aj vyčísliteľný ekonomický rozmer. Štáty Európskej únie (EÚ) vynakladajú na odstraňovanie týchto škôd priemerne okolo 1,3 percenta HDP. V roku 2010 predstavoval odhad finančnej záťaže alkoholu v celej EÚ až 156 miliárd eur, čo je priemerne 310 eur na každého obyvateľa EÚ.
Alkohol je návyková látka a jeho rizikové pitie tvorí významný medzník pri rozvoji závislosti. Závislý človek konzumuje nadmerné množstvá alkoholu a nedokáže bez pomoci s pitím prestať. V dôsledku toho sú škody spôsobené alkoholom u závislých jedincov významne väčšie ako u ľudí, ktorí majú nad svojím pitím kontrolu a konzumujú alkohol umiernene.