BRATISLAVA 21. novembra (WEBNOVINY) – Nežná revolúcia z roku 1989 pre Slovákov neznamenala len odstránenie totalitného režimu a obnovenie ľudských práv či slobôd, ale priniesla aj podstatné zmeny v ekonomike. Cesta od centrálne plánovanej k trhovej ekonomike nebola jednoduchá.
Životná úroveň Slovákov meraná pomocou HDP na obyvateľa ešte nedosahuje životnú úroveň priemerných Európanov, za posledné roky sa k nej však podarilo výraznejšie priblížiť. Ako sa uvádza v analýze Poštovej banky, v roku 2010 Slovensko dosiahlo 74 % z priemeru EÚ. V rámci krajín V4 sú na tom lepšie iba Česi (82 %), za Slovenskom zaostávajú Maďari (63 %) a Poliaci (62 %). Slovensko si však prvenstvo v rámci V4 rozhodne zaslúži z pohľadu najrýchlejšieho približovania sa k európskemu priemeru. Za posledných štrnásť rokov si polepšilo o 23 bodov, Poliaci o 15, Maďari o 11 a Česi len o 6 bodov.
Prvýkrát od revolúcie sa Slovákom podarilo reálne zarobiť viac ako v roku 1989 až na prelome rokov 2007 a 2008. Kým ešte v roku 2007 boli mzdy Slovákov očistené o infláciu nižšie v porovnaní s revolučným rokom o niekoľko desatín percenta, tak už v roku 2008 zarobili Slováci reálne viac o takmer tri percentá. Takmer celý prepad reálnych miezd bol zaznamenaný najmä v porevolučných rokoch.
Dnes na potraviny menej, na kultúru viac
V súčasnosti Slováci míňajú v priemere 20 % svojich výdavkov na potraviny a nealkoholické nápoje. Pred 22 rokmi sa tieto tovary podieľali na celkových výdavkoch domácností takmer 40 %. Menší podiel výdavkov na základné tovary zväčšuje priestor na kúpu luxusnejších tovarov a služieb. Slovenské rodiny si tak môžu v súčasnosti dovoliť oveľa viac kultúry, dovoleniek, stravovania sa v reštauráciách či ubytovania v hoteloch a penziónoch než v roku 1989.
Na mlieko či chlieb sa pracuje dlhšie
Na nákup chleba a mlieka totiž Slováci musia v súčasnosti odpracovať o pár minút viac ako pred 22 rokmi. V prípade piva je to úplne rovnako ako na sklonku roku 1989, aj v súčasnosti naň Slováci pracujú rovnako dlho, a to v priemere osem minút. Na väčšinu tovarov však už v súčasnosti pracujú podstatne kratší čas. Kým v roku 1989 na bežný nákup v obchode v hodnote 48 Kčs museli odpracovať 156 minút, tak dnes ten istý nákup vyjde na 10 eur a odpracovať naň stačí 133 minúť.
Na auto zas dvojnásobne menej
Podstatne kratší čas stačí odpracovať aj na nákup tovarov dlhodobej spotreby. Napríklad na farebný televízor museli Slováci v roku 1989 odpracovať viac ako sedemnásobne dlhší čas ako v súčasnosti na LCD televízor.
Na nákup auta či chladničky zasa viac ako dvojnásobok toho, čo dnes. Navyše ide o tovary, ktoré sa za posledné roky neustále vyvíjajú a platí o nich, že čo bolo špičkou jeden rok, je o pár rokov zastarané.
Nehnuteľnosti a ich cenový vývoj
Kým do roku 1989 sa byty prideľovali vo veľkej miere zdarma alebo stáli v rozmedzí 20 až 40 tisíc Kčs, v súčasnosti ich cenu počítame v desiatkach či stovkách tisíc eur. V roku 1989 museli na jeden štvorcový meter plochy bytu odpracovať približne štyri dni, v súčasnosti je to osemnásobne viac, teda až 33 dní. Na druhej strane, čakanie v poradovníkoch sa stalo minulosťou, vznikol štandardný trh s domami a bytmi a záujemcovia si môžu dnes vyberať z podstatne širšej aj kvalitnejšej ponuky.
Minulosťou aj rady pred obchodmi
Porovnanie však počíta s priemernými údajmi a tak neplatí úplne rovnako pre celú populáciu SR. Ťažšie vyčísliteľné sú aj zmeny v kvalite a dostupnosti. Viaceré tovary, a to ani nie luxusné, boli za komunizmu veľmi ťažko dostupné. Nedostatok mäsa, ovocia či vybavenia domácností a hračiek nútil ľudí stáť v dlhých radoch pred obchodmi. Deficity tohto charakteru už súčasný slovenský trh nepozná.
Keď nepracovať bolo trestné
V roku 1989 na rozdiel od súčasnosti pojem nezamestnanosti v praxi neexistoval, respektíve existovať nesmel a byť nezamestnaným bolo trestné.