BRATISLAVA 14. októbra (WEBNOVINY) – Vyjadrenie veľvyslanca SR v Rusku a niekdajšieho predsedu parlamentu Jozefa Migaša, ktorý na oficiálnom stretnutí s veľvyslancom Arménska v Rusku tvrdil, že na Slovensku neexistuje zákon trestajúci popieranie genocídy Arménov, bolo správne.
Migašovo tvrdenie, pre ktoré na neho podal trestné oznámenie predstaviteľ arménskej komunity na Slovensku Ašot Grigorian, vychádzalo podľa hovorcu rezortu diplomacie Borisa Gandela zo stanoviska ministerstva spravodlivosti.
„Analýza potvrdila správnosť stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR k danej problematike, z ktorého vychádzal aj veľvyslanec Migaš,“ povedal agentúre SITA Gandel.
Arméni sa nevzdávajú
Prezident Fóra Arménskych Asociácií Európy (FAAE) Grigorian je však presvedčený, že na Slovensku je vďaka § 424a Trestného zákona popieranie genocídy Arménov trestné, a teda že Migašovo vyhlásenie správne nebolo.
Súhlasí s ním aj predseda Najvyššieho súdu SR a exminister spravodlivosti Štefan Harabin, ktorý podľa arménskych a ruských médií rovnako ešte vlani tvrdil, že to trestné je.
„Pre FAAE je najvyššou autoritou vo výklade zákonov Najvyšší súd Slovenskej republiky a v prvom rade jeho predseda Štefan Harabin. Čo sa týka politického výkladu zákonov, tento je závislý na konjunktúre vnútropolitickej aj medzinárodnej,“ hovorí Grigorian, ktorý sa nevzdáva a chce podniknúť ďalšie kroky aj na medzinárodnej úrovni.
Ako je možné, že Harabin tvrdí niečo iné ako Migaš, na to sa podľa Gandela treba spýtať Harabina. Ten agentúre SITA povedal, že na Slovensku existuje zákon, ktorý popieranie arménskej genocídy trestá.
„My máme Trestný zákon, ktorý je uverejnený v Zbierke zákonov, dokonca bol preložený aj do angličtiny a v Trestnom zákone máme jasne § 424a, kde sa uvádza, že okrem zľahčovania, znevažovania a popierania vyvražďovania Židov, teda holokaustu, je aj popieranie, zľahčovanie a znevažovanie genocídy trestným činom, vrátane genocídy Arménov,“ uviedol.
Ako tvrdí, poslanci Národnej rady SR v roku 2004 schválili rezolúciu, ktorou uznali genocídu Arménov z roku 1915. „Keďže sme prijali rezolúciu v roku 2004, chceli sme to dať aj do trestnoprávnej roviny. Lebo tam sme len uznali, že tá genocída Arménov bola,“ dodal. To sa podľa Harabina vyriešilo novelou Trestného zákona v roku 2009. „Sme jediná krajina EÚ, kde máme zakomponovanú trestnú zodpovednosť za popieranie genocídy aj Arménov,“ doplnil s tým, že keby to tak nebolo, neodvážil by sa to ako predseda Najvyššieho súdu SR povedať ruským médiám.
Prípad sa ťahá od novembra
Korene prípadu siahajú do novembra minulého roka, keď arménske médiá zverejnili správu, podľa ktorej na Slovensku platí zákon trestajúci popieranie genocídy Arménov.
Arméni sa pri tom odvolávali na výroky Harabina, ktorý aj pre ruské médiá potvrdil, že na Slovensku taký paragraf existuje.
Médiá v Azerbajdžane však vzápätí prišli s tým, že veľvyslanectvo SR v Rusku existenciu takého zákona oficiálne poprelo. „Návrh tohto zákona nebol nikdy predložený do Národnej rady Slovenskej republiky, nikdy nebol schválený a preto nemá silu zákona, ako predtým odznelo v médiách,“ cituje stanovisko našej ambasády azerbajdžanská tlačová agentúra Trend.
Správa sa objavila na portáloch www.azernews.az či www.today.az. Portál www.1news.az napísal, že išlo len o dezinformácie arménskej propagandy a Harabina spochybnil ako človeka, ktorý má kontakty s albánskou mafiou.