Skvelá Veronika Vadovičová získala zlato na paralympiáde

RIO DE JANEIRO 8. septembra (WebNoviny.sk) – Športová strelkyňa Veronika Vadovičová sa vo štvrtok postarala o úspešný vstup slovenskej výpravy do Hier XV. paralympiády v brazílskom Riu de Janeiro. Vo vzduchovej puške 40 v stoji síce skončila v kvalifikácii druhá a finále nezačala najúspešnejšie, od desiateho výstrelu však už ani raz nechýbala medzi triom najlepších a zdrvujúcim finišom za sebou nechala všetky súperky.

„Toto sú okamihy, pre ktoré sa celé tie roky oplatilo drieť. Stále si však naplno neuvedomujem silu tohto úspechu. Postupne mi to príde možno až po návrate do dediny športovcov,“ povedala pre agentúru SITA 33-ročná rodáčka z Trnavy, ktorá v rovnakej disciplíne získala zlato na PH 2008 v Pekingu.

Karina Petrovičová si na paralympiáde nevyplávala finále

Alena Kánová a Ján Riapoš začali na paralympiáde víťazne

Zo zlata má obrovskú radosť

Po slávnostnom ceremoniáli, počas ktorého Veronike Vadovičovej najcennejšiu medailu na krk zavesil prezident Medzinárodného paralympijského výboru Philip Craven, cenný kov pevne stískala v rukách.

„Medaila je poriadne ťažká. Aj váhou aj energiou vloženou do tréningov. Ráno aj večer na strelnici, bola som tam aspoň päť dní v týždni a oddych bol len vtedy, keď to bolo nevyhnutné. Ostatné štyri roky po zmene trénera, ktorým je môj priateľ, som mala vytvorené výborné podmienky. So vzduchovkou som mohla strieľať doma a s malorážkou v bratislavských Jarovciach. V zime sme navyše chodili do krytej strelnice v Nitre-Krškanoch. Ostatný rok sme obetovali všetko tomu, aby sme v Riu dopadli čo najlepšie,“ priznala Vadovičová po prvej disciplíne na svojej piatej paralympiáde.

„Mám veľkú radosť, že som celú paralympiádu odštartovala ziskom zlata pre Slovensko. Veľmi som chcela, aby mi dával medailu práve prezident Medzinárodného paralympijského výboru Philip Craven. Zlato v Pekingu mi odovzdával tiež on. Je pre mňa veľká česť stretnúť sa s ním pri takejto príležitosti,“ pokračovala.

Publikum dostala do varu

Finálovú časť nezačala 33-ročná Vadovičová dobre a v prvých šiestich ranách až trikrát získala menej ako desať bodov. Keď však prišlo k „vyraďovaniu“, začala stíhaciu jazdu za dovtedajšími líderkami. Keď v desiatom, štrnástom aj pätnástom výstrele dosiahla výkon 10,8 bodu, žičlivé publikum dostala „do varu“. Devätnásta rana a ďalšia na úrovni 10,8 bodu znamenala náskok 2,3 bodu pred striebrom a dávala veľkú šancu na zlato, ktorú už slovenská reprezentantka nepustila z rúk.

„Po poslednom výstrele som bola veľmi rada a z ramien mi spadol možno stokilový kameň. Počas finále som bola zmierená s tým, že na Cchuej-pching Čang nemám. Po deviatkach v úvode som už ani nedúfala, že to bude medaila. Potom som trochu zmenila polohu, málinko som sa otočila. Potom to začalo. Zároveň som sa upokojila a povedala si, že je všetko stratené. Hlavné motto bolo: ‚Strieľať ako doma.‘ Darilo sa mi, v hale bola veľmi dobrá atmosféra a tlak zo mňa opadol. Bolo to dobré osvetlené aj ozvučené. Chcela som to so cťou dobojovať, do poslednej rany som nevedela, ako to dopadne,“ povedala pre agentúru SITA Veronika Vadovičová.

V závere odpaľovala ako prvá

Slovenská strelkyňa síce v prvej polovici finálových bojov akoby vzdala boj o zlato či medailu, no keď vo vyraďovacej časti zostala s dvojicou reprezentantiek Číny, akoby sa bála stlačiť spúšť, čo napokon sama priznala.

„Nechcela som totiž dať zlú ranu. Začalo sa to vtedy, keď sme zostali posledné tri. Diváci pri výstreloch začali tlieskať a to nemám rada. Keď to skončilo po mojom rýchlom výstrele, tak som vedela, že to sú Slováci, ktorí mi fandia. Brala som to tak, že im to musím prepáčiť. Odpaľovala som ako prvá, pretože ak som to podržala dlhšie, tak sa mi to začalo triasť. Mám rýchle tempo a to mi vyhovuje. Tým som si udržala myšlienky na uzde. Málo strelcov to používa. Je tam totiž šanca, že ľudia začnú tlieskať a rozhodí to súperky,“ doplnila Veronika Vadovičová.

Zhovorčivá športovkyňa pred PH 2016 nemala možnosť vyskúšať si strelnicu v časti Deodoro, do Ria prvýkrát cestovala až na samotnú paralympiádu. „Snažili sme sa však zistiť o tomto športovisku čo najviac. Strelnica je veľmi dobre postavená. Som s ňou veľmi spokojná, mne vyhovuje. Všetko je strategicky rozmiestnené, nikam to nemáme ďaleko. Vo finálovej hale nám doteraz nedovolili strieľať, iba sme sa tam boli pozrieť. Bolo to vtedy poriadne klimatizované až viali závesy. Bála som sa, či to na naše finále vypnú. Našťastie to tak bolo a mali sme príjemné prostredie,“ poznamenala zatiaľ jediná profesionálna športovkyňa z radov slovenských paralympionikov.

Veroniku Vadovičovú čakajú v Riu ešte ďalšie disciplíny, najbližšie v sobotu mix vzduchová puška v ľahu 60 rán, v ktorej je držiteľkou svetového rekordu z marcových pretekov Svetového pohára v thajskom Bangkoku. Štvrtkové zlato z jej ramien vezme poriadne bremeno. „Do ďalších dní už to bude uvoľnenie, isto nebudem cítiť až taký tlak. Teraz je len začiatok paralympiády a ťažké je to aj tým, že tú ťarchu si nemám ako a kde ventilovať. Musela som to všetko udržať v sebe a energiu vypúšťať symbolicky z pneumatík vozíka,“ dodala s úsmevom slovenská reprezentantka.