Zuzka sa s Braňom zoznámila na svadbe spoločných známych. „Ja som ho prvýkrát vôbec nevnímala. On ma len tak decentne obišiel – ani som si ho nevšimla. Keď sa okolo mňa začal motať druhýkrát, všimla som si ho aj ja. V tom období sa mi páčili vyšportovaní muži, bolo vidieť, že chodia do posilky. Myslela som si, že o mňa by taký ani nezakopol,“ spomína Zuzka. Začali po sebe pokukovať, potom sa jej prihovoril, zatancovali si a dali sa do reči.
Začiatok vzťahu ako z rozprávky
„Pýtala som sa ho, koľko má rokov, a on len povedal, že tridsiatku už oslávil. Bolo to také vyhýbavé. Vtedy som ešte netušila, že v skutočnosti je oveľa starší. To som sa dozvedela až neskôr,“ spomína Zuzka na svoje prvé stretnutie s Braňom.
„Choval sa normálne, ako to ľudia robia na začiatku vzťahu – snažia sa ukázať v dobrom svetle,“ hovorí Zuzka, ktorá si red flags (varovné signály) na začiatku vzťahu vôbec nevšímala. Rozumeli si, vedeli sa spolu zasmiať, o všetkom možnom sa porozprávať. Tak to išlo niekoľko mesiacov.
Po prvej nezhode mi chcel pobaliť veci
Prvá červená kontrolka, že niečo v tom vzťahu nesedí, sa Zuzke rozsvietila počas prvej spoločnej zimy. „Pred Novým rokom sme boli obaja chorí. On mi napísal, nech k nemu prídem, keď už sme obaja pozitívni na Covid. Ja som nechcela ísť. Jednak som bola chorá, jednak som cítila, že by som tým ohrozila seba aj svoju rodinu. Moja mama sa ma snažila chrániť, ale ja som ju musela presviedčať, že chcem ísť. Mala som silný vnútorný konflikt – rozum mi hovoril nechoď, ale cítila som tlak, že „musím“, aby bol on spokojný,“ spomína Zuzka.
Séria Narcizmus: Ako manipulátor pomaly vymaže tvoju identitu. „Zrazu som nevedel, kto som," hovorí Peter
„Ten deň bol hrozný. Písali sme si, ale on mi odpovedal len občas, sporadicky. Potom mi napísal: „Idem ti pobaliť veci, nech to máme uzavreté pred Novým rokom.“ Zuzka bola z jeho reakcie šokovaná, nečakala, že kvôli takej malichernosti by sa s ňou dokázal rozísť.
Potom jej napísal niečo, čo ju zarazilo: „Napísal mi, že kedy sa konečne postavím vlastnej matke. Zostala som z toho úplne prekvapená. Prečo by som sa mala stavať proti nej kvôli niečomu, čo ani nechcem?“
Nadávky a výčitky kvôli banalitám
„Vedel ma úplne psychicky rozložiť,“ hovorí Zuzka. Opísala ďalšie situácie zo svojho vzťahu, ktoré sa stupňovali až do extrémov: „Pamätám si jednu z prvých silných situácií – pracovali sme spolu. Po práci sme išli k nemu, najedli sa a on si sadol za počítač. O desiatej večer zistil, že som po jedle neupratala riad a totálne vybuchol. Začal sa rozčuľovať kvôli tomu, že som neodložila jedlo do chladničky. Nadával mi, že som neschopná ženská. Bola som v šoku.“
Ďalší moment bol, keď som sa učila na druhý pokus bakalárky. Pohádali sa a on jej povedal: „Keď na to nemáš, tak sa na to vykašli. Kašli na školu, choď radšej robiť.“
Séria Narcizmus: „Tentoraz to bude iné.“ Ako ukončiť cyklus toxického vzťahu raz a navždy
„Toto boli momenty, ktoré ma veľmi ranili. Dokázal vybuchnúť kvôli úplnej hlúposti. Bolo jedno, či to bolo neúmyselné, alebo len drobná chyba – jeho reakcia bola extrémna. Často sa správal odporne aj k iným, nielen ku mne. Keď mu niečo nevyhovovalo, z človeka spravil problém. Veľakrát prekrúcal moje slová. V hádkach to vždy otočil tak, že on má pravdu a ja som zlá, hysterická, precitlivená,“ hovorí Zuzka úprimne.
Stupňujúce sa nepríjemné situácie a pocit nedostatočnosti, ktorý v nej vyvolával, ju prinútili k rozhodnutiu ich vzťah ukončiť: „Povedala som mu, že už to necítim, že nechcem ďalej pokračovať. On to nechcel prijať, stále sa snažil presviedčať, že to máme skúsiť znova. To, čo som hovorila ja, akoby bolo bezcenné – hlavné boli jeho pocity.“
Sex ako forma manipulácie
Po rozchode sa to ešte viac zhoršilo. Spoznala iného muža, ktorý bol úplný opak – milý, chápavý. A zistila, že takto môže vyzerať normálne správanie. Ten druhý jej dal to, čo od Braňa nikdy necítila – pochopenie. Zveril sa jej so svojím životom. Vtedy sa Braňovi priznala, že ho na konci vzťahu podviedla.
„Začal so mnou manipulovať – že má depresie, že sa zabije, že mu mám pomôcť. Pustil mi nahrávku od niekoho, kto mu povedal, že ten druhý chlap nie je dobrý. To spustilo ďalšiu vlnu. Vyvolával mi každý večer, nútil ma za ním chodiť. A keď som tam bola, využil to na sex, aj keď som nechcela. Bolo to formou nátlaku – že „Ak neprídeš, neuspokojíš ma, tak to nezvládnem.“
Žiadny sex po pôrode? Psychologička radí, ako znovu vybudovať intimitu vo vzťahu
Tváril sa, že jej odpustil, ale len kvôli tomu, aby ju mohol mať naďalej v hrsti. Zuzka spomína, že jej dokonca ukázal prihlášku na zbrojný preukaz a naznačoval, že sa tam prihlási, aby si mohol kúpiť zbraň a zastreliť sa. „Vtedy som sa cítila totálne chytená do pasce a kvôli tomu to trvalo ešte dlho.“
Raz sa s bývalým stretli u spoločnej kamarátky. Rozprávali sa medzi sebou aj s ňou. Zuzka si pamätá, ako ju v tom rozhovore úplne zhodil. Tváril sa, že on je ten, kto sa snaží, že on zachraňuje vzťah. Vytvoril obraz, že on bol ten dobrý a ona ten problém. Aj kamarátku obrátil proti nej. Prestali sa kvôli tomu rozprávať. Verila jemu.
Zuzka vtedy nevedela, čo má robiť, a tak všetko začala držať v sebe. Vedela, že jeho hrozby nie sú skutočné, no aj tak sa bála. Báť sa bolo jednoduchšie, než čeliť ďalšej výčitke. Preto za ním ešte nejaký čas chodila. Nie preto, že by chcela, ale preto, že len chcela mať pokoj.
Ako sa brániť manipulátorovi?
Zuzkin príbeh je plný jasných príkladov gaslightingu – manipulatívnej taktiky, ktorej cieľom je spochybniť realitu, vnímanie a pocity obete.
Toto manipulatívne správanie, ktoré sa tak často vyskytuje v narcistických vzťahoch, nám pomôže pochopiť Lucie Šefrna, kvalifikovaná koučka a mentorka, ktorá pomáha ľuďom prelomiť kruh toxických vzťahov a opäť nájsť svoju vnútornú silu.
Odborníčka v rozhovore radí, ako túto zákernú manipulatívnu taktiku odhaliť a ako sa jej brániť.
Gaslighting – čo si pod týmto pojmom predstaviť? Ako táto manipulatívna taktika vlastne funguje?
Gaslighting je psychologická hra, pri ktorej vám druhý človek tak dlho podsúva, že si niečo zle pamätáte, nesprávne cítite alebo preháňate, až tomu sami začnete veriť. Najčastejšie to znie ako: „To sa nikdy nestalo.“ „Si precitlivený/á.“ „To si myslíš len ty.“
Zo začiatku to znie nevinne. Ale opakuje sa to tak dlho, až začnete spochybňovať vlastnú realitu. Funguje to preto, že náš mozog túži po istote, a keď ju spochybňuje niekto blízky, chceme mu veriť. Gaslighting je tichá, ale silná forma kontroly a prvým krokom von je vôbec si priznať, že sa to deje.
Prečo je gaslighting taký účinný? Ako je možné, že človek začne veriť niekomu, kto mu systematicky kriví realitu?
Pretože to nepríde naraz. Nezobudíte sa zrazu s pocitom, že neveríte vlastným emóciám. Ono to prichádza pomaly, plazivo, krok za krokom. Gaslighter si vás najprv získa – pôsobí starostlivo, presvedčivo, možno až láskyplne. A potom začne spochybňovanie: „Naozaj si to myslíš?“ „To si vymýšľaš/preháňaš.“
A keď to počúvate opakovane od niekoho, komu dôverujete, začnete o sebe pochybovať. Mozog hľadá bezpečie a paradoxne ho začne nachádzať práve v tom, kto tú neistotu vytvára. A to je tá pasca.
Čím sa odlišuje gaslighting od bežnej hádky alebo nezhody? Ako ho človek rozozná a používajú ho ľudia bežne pri hádkach, alebo ide o „špecialitu“ narcistov?
Rozdiel medzi hádkou a gaslightingom? Pri hádke môžete nesúhlasiť, ale realita zostáva rovnaká – každý má právo na svoj názor. Pri gaslightingu však nejde o názor, ale o útok na vaše vnímanie reality. Namiesto „Nesúhlasím s tebou“, počujete „To sa nikdy nestalo“ alebo „Si hysterický/á“. A to je rozdiel.
Nie je to bežný konflikt, ale strategická manipulácia, ktorej cieľom je spochybniť vás a získať nad vami kontrolu. A áno, často ju používajú ľudia s narcistickými črtami, pretože potrebujú mať moc a neznesú, že by niekto videl svet inak než oni.
Sú nejaké znaky, vety alebo „červené vlajky“, ktoré signalizujú, že nejde len o bežný konflikt, ale o psychickú manipuláciu?
Áno a väčšinou ich cítite skôr, než si ich dokážete pomenovať. Vety ako: „Si príliš citlivý/á“, „Preháňaš“, „Nikto iný to takto nevidí“ alebo „Mal/a by si byť vďačný/á“ sú typické varovné signály. Ak sa po rozhovore s partnerom/partnerkou cítite zmätene, pochybujete o tom, čo ste cítili a začínate hľadať chybu len v sebe – spozornite.
Gaslighting je ako kvapka jedu v čaji. Najprv ho necítite, ale postupne vás oslabuje. Červenou vlajkou je aj to, keď sa bojíte vyjadriť, čo cítite, lebo viete, že by to bolo „zase zle“.
Aké následky môže mať dlhodobý gaslighting na psychiku človeka? Môže z toho vzniknúť úzkosť, depresia alebo strata identity?
Určite a oveľa viac, než si väčšina ľudí uvedomuje. Dlhodobý gaslighting je ako pomalé rozmazávanie obrazu samého seba. Začnete spochybňovať vlastné pocity, rozhodnutia, dokonca aj spomienky. Úzkosti, pocity viny, depresie, emočná otupenosť – to všetko môže byť výsledkom. A možno najhoršie na tom je strata identity. Človek sa odpojí od seba, prispôsobuje sa, len aby mal pokoj, až jedného dňa nevie, kým vlastne je. Je to tiché vyčerpávanie, ktoré však zasiahne všetky oblasti života – aj tie, kde by to človek nečakal.
Prečo obete gaslightingu často začnú pochybovať o sebe a hanbia sa priznať, čo zažívajú?
Pretože manipulácia útočí na samotnú dôveru v seba. Keď vám niekto opakovane tvrdí, že preháňate, že si zle pamätáte alebo že si vymýšľate, začne vám pripadať, že problém ste vy. A hanba? Tá príde, keď sa vám „rozsvieti“ – ale zároveň si poviete: „Ako som to mohol/a nevidieť?“
Lenže práve to je sila gaslightingu. Je to rafinovaná forma zneužitia, ktorá pracuje s vašou dôverou a láskou. A tá najväčšia odvaha? Priznať si to a začať to meniť. Bez viny, bez hanby. Pretože ste v tom neboli naivný/á, boli ste manipulovaný/á.
Ako sa môže človek proti gaslightingu brániť? Je vôbec možné zachovať si sebadôveru, keď je manipulovaný?
Brániť sa dá, ale prvý krok je vôbec spoznať, čo sa deje. Keď začnete pozorovať opakujúce sa vzorce a máte pocit, že „niečo je zle, ale neviem to uchopiť“, zastavte sa. Vráťte sa k faktom, k tomu, čo ste naozaj cítili. Pomáha zapisovať si situácie – písanie vám vracia realitu späť do rúk.
A sebadôvera? Tá sa nevracia zo dňa na deň. Ale každé malé „Toto si už nenechám vziať“ ju posilňuje. Rozprávajte sa s ľuďmi, ktorým dôverujete, vyhľadajte podporu. Uvedomte si, že nie ste precitlivený/á ani paranoidný/á. Nie ste „moc“. Ste človek, ktorý sa znovu učí stáť pevne vo svojej pravde a realite.
Pomáha konfrontácia alebo je lepšie sa stiahnuť? A čo ak je obeť na partnerovi citovo alebo existenčne závislá?
Konfrontácia môže znieť ako silný krok, ale v kontakte s manipulátorom sa často obráti proti vám – akoby ste len priliali olej do ohňa. Ak necítite pevnú pôdu pod nohami, nie je slabosťou urobiť krok späť. Je to prejav múdrosti a sebaochrany. Citová alebo finančná závislosť dokáže vytvoriť neviditeľné puto, ktoré obeť drží v situácii dlhšie, než by chcela. Práve preto má zmysel najprv posilniť seba – obklopiť sa podporou, nájsť bezpečný priestor a vytvoriť si plán, ako z kruhu manipulácie vystúpiť. Ustúpiť neznamená vzdať sa. Znamená to chrániť sa a začať sa vracať k sebe – s pokojom, jasnosťou a vlastným tempom.
Kedy je už nevyhnutné z takéhoto vzťahu odísť – a ako si pritom uchrániť psychické zdravie?
Vo vzťahu, kde je prítomná psychická manipulácia, prichádza chvíľa, keď už sa ďalej nedá. Zvyčajne vtedy, keď si človek uvedomí, že napriek opakovanej snahe sa nič nemení a jeho duševné, často aj fyzické zdravie sa zhoršuje. Odchod z takého vzťahu je krok, ktorý si vyžaduje odvahu, plán aj podporu – ale je možný. Nie je potrebné zvládnuť všetko naraz – aj rozhodnutie odísť, ktoré sa rodí postupne, je úplne v poriadku. Je dôležité mať pri sebe niekoho, kto rozumie tomu, čo sa deje – terapeuta, mentora alebo dôveryhodnú osobu.
A čo je možno najdôležitejšie? Pripomínať si, že starostlivosť o vnútorný pokoj, dôstojnosť a pocit bezpečia nie je nikdy predčasná – je to základ. Odchod nie je prehra. Je to prejav hlbokej odvahy zvoliť si seba, znova sa nadýchnuť a dať si šancu na život, ktorý neunavuje, ale napĺňa.
