PARÍŽ/POITIERS 22. októbra (WEBNOVINY) – Francúzsky Senát v piatok vo večerných hodinách schválil kontroverznú dôchodkovú reformu. Znamená to, že obyvatelia krajiny budú aj napriek masovým protestom odchádzať do dôchodku najskôr v 62 rokoch, namiesto súčasných 60. Za normu, ktorá má pomôcť znížiť hrozivý deficit verejných financií, hlasovalo 177 členov hornej komory francúzskeho parlamentu, proti nej sa vyslovilo 153 zákonodarcov. Debata o návrhu zákona pritom trvala celkovo až 140 hodín, stredo-pravá koalícia pod vedením Únie za ľudové hnutie (UMP) prezidenta Nicolasa Sarkozyho však napokon presadila jej skrátenie.
Vláda v piatok oznámila, že nedostatok paliva, ktorý nastal v dôsledku štrajkov, bude trvať ešte niekoľko dní. Preto sa pre vyrovnanie nedostatku usiluje o jeho dovoz. Premiér Francois Fillon zvolal v piatok riaditeľov spoločností ropného priemyslu, aby prerokovali otázku oneskorených dodávok paliva, ktoré narušili štrajky v skladoch. Fillon uviedol, že návrat do normálu zaberie ešte „niekoľko ďalších dní„. Minister životného prostredia Jean-Louis Borloo uviedol, že o prideľovacom systéme dodávok paliva sa na stretnutí nehovorilo. Vláda medzitým nariadila rafinériám, aby nahromadili zásoby paliva pre zabezpečenie čerpacích staníc. Zvlášť teraz, keď cez víkend v celej krajine začínajú školské prázdniny.
Polícia už prelomila aj blokádu rafinérie zásobujúcej parížsky región palivom. Poriadkové sily obsadili vstup do rafinérie Grandpuits, odkiaľ odstránili zátarasy a barikády z horiacich pneumatík. Vláda vydala takzvaný „núdzový dekrét„, v ktorom nariaďuje štrajkujúcim pracovníkom vrátiť sa do práce, inak môžu čeliť trestnému stíhaniu. Takýto príkaz môžu úrady vydať v prípade, že štrajk ohrozuje verejnú bezpečnosť. Štrajkujúci protestujúci proti zvýšeniu dôchodkového veku niekoľko dní blokovali francúzske rafinérie. Činnosť všetkých 12 ropných rafinérií bola narušená. Demonštranti blokovali aj sklady s palivom a prístupové cesty, takže bez pohonných látok zostala najmenej pätina francúzskych čerpacích staníc.
Demonštranti protestovali v piatok proti dôchodkovej reforme i pred jadrovou elektrárňou na západe krajiny. Okolo 150 demonštrantov blokovalo prístup k elektrárni Civaux. Dovnútra púšťali iba zamestnancov nevyhnutných pre chod zariadenia, uviedol nemenovaný predstaviteľ spoločnosti EDF, ktorá elektráreň prevádzkuje. „Demonštrácia nemá žiadny vplyv na bezpečnosť ani energetický výstup elektrárne,“ povedal predstaviteľ spoločnosti.
Krajina vyrába tri štvrtiny elektrickej energie v jadrových elektrárňach, ale pre protesty muselo v posledných týždňoch veľké množstvá energie dovážať od svojich európskych susedov. V Civaux jeden reaktor stále beží na 100 percent, kým druhý je od víkendu odstavený, keďže čaká na naplnenie novým palivom. Ako vyhlásila spoločnosť EDF, nezdá sa, že by jeho opätovné spustenie demonštrácie nejako ovplyvnili. Podľa vyhlásenia EDF vo Francúzsku momentálne nevyrába energiu 16 z celkového počtu 58 jadrových reaktorov. Na 12 z nich sa vykonáva pravidelná údržba a štyri sú odstavené pre nečakané technické problémy.
Domáce letecké spoločnosti vo štvrtok uviedli, že štrajky a protesty proti penzijnej reforme prezidenta Nicolasa Sarkozyho ich už teraz stoja viac, než výbuch islandskej sopky. Popol sopky Eyjafjallajökull, ktorý v apríli paralyzoval leteckú dopravu nad Európou, stál pritom francúzske aerolínie 188 miliónov eur. Séria štrajkov letiskových zamestnancov a štrajky v rafinériách teraz spôsobili, že tento účet ešte porastie. „Náklady sú už vyššie, než boli kvôli sopke,“ uviedol Lionel Guerin, šéf združenia leteckého priemyslu FNAM a riaditeľ dvoch spoločností Airlinair a Transavia France. Hoci presnú sumu neuviedol, najväčšia francúzska letecká spoločnosť Air France už oznámila, že každý deň štrajkov ju stojí päť miliónov eur.
Protesty proti dôchodkovej reforme, ktorú presadil kabinet prezidenta Nicolasa Sarkozyho, neutíchli ani, keď demonštranti okrem iného zablokovali prístup na letisko v Marseille. Zatiaľ posledný celoštátny štrajk sa uskutočnil v utorok, keď podľa niektorých odhadov vyšlo do ulíc vyše milióna ľudí. Sarkozy medzitým obvinil odborových predákov, že svojím konaním poškodzujú francúzsku ekonomiku. Odporcov reformy pritom označil za „menšinu, ktoré chce blokovať všetkých ostatných„.
Odborové zväzy vo oznámili, že v celoštátnych štrajkoch proti plánovaným zmenám v dôchodkovom systéme budú pokračovať aj v nasledujúcich týždňoch. Ďalšie protestné akcie na celom území krajiny by sa mali uskutočniť budúci štvrtok a v sobotu 6. novembra. Najväčšie odborové zväzy v spoločnom vyhlásení uvádzajú, že k rozhodnutiu dospeli vzhľadom na „podporu zo strany pracovníkov, mládeže a väčšiny populácie„, ale aj „neústupčivý prístup vlády a hlavy štátu„.
SITA/AFP
