Špecializovaný trestný súd v pondelok šéfovi zločineckej skupiny piťovci Jurajovi Ondrejčákovi, prezývanému Piťok, navýšil trest odňatia slobody zo 14 rokov a šesť mesiacov na 21 rokov a štyri mesiace.
Súd predmetný trest uložil za skutky, v súvislosti s ktorými Piťo uzatvoril dohodu o vine a treste. Tú súd schválil pôvodne ešte v roku 2021, pričom obžalovanému, ktorý sa priznal aj k vraždám, uložil trest 23 rokov väzenia.
Obnova konania
Ondrejčák však neskôr uspel s návrhom na obnovu konania. Na novom treste sa na pondelkovom verejnom zasadnutí dohodol prokurátor s obhajcom a samotným Ondrejčákom. Prokuratúra pritom pôvodne navrhovala súhrnný trest 22 rokov väzenia a obhajoba 21 rokov.
Trest si Piťo odsedí v zariadení so stredným stupňom stráženia. Súd mu takisto uložil ochranný dohľad na dobu troch rokov. Keďže ide v tomto prípade o dodatok k dohode o vine a treste, rozhodnutie je právoplatné.
Chcel napomáhať objasňovaniu
„Súd túto dohodu preskúmal a dospel k záveru, že nie je zjavne neprimeraná,“ povedal predseda senátu Miroslav Mazúch na margo schválenia dohody. Zároveň uviedol, že rovnako ako aj v inom konaní, v ktorom bol Ondrejčák predtým odsúdený, ani v tomto prípade neboli splnené podmienky na uloženie trestu prepadnutia majetku.
Mikuláš Černák stojí pred najdôležitejším verdiktom, v hre je jeho návrat na slobodu
Piťov obhajca Ivan Mojžiš v súvislosti s pondelkovým rozsudkom povedal, že postoj jeho klienta bol konzistentný a chcel napomáhať objasňovaniu trestnej činnosti.
„Teraz len osvedčil, že jeho nastavenie je správe,“ skonštatoval s poukazom na to, že jeho klient sa ku skutkom priznal a s uloženým trestom súhlasil.
Stíhaný aj za vraždy
Naposledy v máji tohto roku dostal Piťo po obnove konania v inej trestnej veci trest 14 a pol roka väzenia namiesto pôvodných 16 rokov. Predsedníčka senátu Ružena Sabová vtedy v odôvodnení rozsudku pripomenula, že trestná sadzba za skutok založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny je 10 až 15 rokov väzenia.
Ako zdôraznila, Ondrejčák, ktorý bol uznaný za vinného aj za nedovolené ozbrojovanie, stál na najvyššej, teda rozhodovacej a riadiacej úrovni skupiny, ktorá pôsobila v rokoch 2005 až 2011. Skupina sa zameriavala hlavne na vyberanie výpalného a predaj drog.
Pavol Rusko popiera vinu, prokuratúra trvá na opaku. Kauza prípravy vraždy Volzovej sa znovu otvorí
„Jednalo sa o konanie mimoriadne nebezpečné, závažné, násilné,“ povedala v máji Sabová. Poukázala pritom na to, že v ďalšom konaní je Ondrejčák stíhaný aj za vraždy. Oproti pôvodnému rozsudku neuložil súd Piťovi trest prepadnutia majetku. Na jeho uloženie podľa Sabovej neboli splnené podmienky, keďže Ondrejčák nebol odsúdený za majetkovú ani hospodársku trestnú činnosť a on osobne nebol uznaný za vinného ani z predaja drog. Rozhodnutie ŠTS potvrdil následne koncom augusta aj Najvyšší súd SR.
Ondrejčáka pôvodne odsúdili za šéfovanie zločineckej skupine a ďalšie skutky na 16 rokov väzenia v roku 2014. Neskôr uzavrel dohodu o vine a treste vo veci vraždy údajného zakladateľa skupiny takáčovcov Jána Takáča z roku 2003, vraždy Ľuboslava Velka, zosnovanie vraždy Fadila Pasjaču z roku 2000, a tiež pokusu o vraždu Tibora Füleho z roku 2004. Súd mu tak v roku 2021 navýšil trest na 23 rokov väzenia, avšak aj tu uspel s obnovou konania.
Rozsudok nad 18 obžalovanými v procese so skupinou známou ako „piťovci“ vyhlásil ŠTS v Pezinku ešte v máji 2014. Štrnástich uznal súd za vinných z rôznych skutkov, ako napríklad založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny, vydieranie, hrubý nátlak, výtržníctvo, výber výpalného či ničenie majetku. Samotnému šéfovi skupiny Jurajovi Ondrejčákovi vymeral vtedy súd trest 18 rokov väzenia. Najvyšší súd SR mu v novembri 2014 trest znížil na 16 rokov. Neskôr sa mu trest v rámci dohody o vine a treste za ďalšie skutky navýšil na 23 rokov väzenia. Povolením obnovy konania bol však zrušený.
