PEZINOK 28. mája (WEBNOVINY) – Údajný šéf bratislavskej podskupiny sýkorovcov Ladislav B., alias Dlhý Laco, má podľa Špecializovaného trestného súdu stráviť 25 rokov za mrežami.
Rovnaký trest v utorok senát vymeral aj ďalším dvom údajným členom skupiny Viliamovi R. a Richardovi Š., všetci si majú trest odsedieť vo väzení s maximálnym stupňom stráženia.
Všetci dostali aj trojročný ochranný dohľad. Najzávažnejším skutkom obžaloby v tejto kauze je príprava napokon neuskutočnenej vraždy člena sýkorovcov Martina H., prezývaného Rezeň. Prokurátor ich žaloval dovedna z 11 skutkov, okrem založenia zločineckej skupiny to bolo za podpálenie áut, poškodenie domu na objednávku, poškodenie a zapálenie baru, vydieranie, vydieračský únos a nedovolené ozbrojovanie.
Padli tresty od 8 do 23 rokov
Vysoké tresty vymerali aj ďalším obžalovaným. Filip N. dostal 23 rokov basy, Peter D. si má odsedieť vo väzení 22 rokov, Marek Š. 20 rokov a Roman S. 13 rokov. Aj títo obžalovaní majú sedieť v najprísnejšom väzení. Obžalovaní sa môžu voči verdiktu odvolať, čo je aj pravdepodobné, lebo počas procesu vinu aj členstvo v skupine popierali.
Advokát hlavného obžalovaného už pre agentúru SITA avizoval, že v prípade odsudzujúceho rozsudku sa odvolajú, takže v ich prípade nenadobudne právoplatnosť. Prokurátor navrhoval ešte prísnejšie tresty, pre štyroch obžalovaných chcel doživotie.
„Mám za to, že navrhované doživotné tresty zohľadňujú závažnosť prípravy na tento trestný čin (úkladná vražda, pozn. SITA) s tým, že bol prekazený len zásahom polície a len vďaka tomu nedošlo k dokonaniu trestného činu,“ povedal pozorujúci prokurátor z Úradu špeciálnej prokuratúry. Súdu sa však v tejto kauze zdalo prísne uložiť doživotný trest. Ten by bol podľa predsedu senátu neprimerane prísny, pretože išlo o prípravu, nie dokonaný čin, preto použili zmierňujúcu úpravu.
Miernejší trest osem rokov väzenia napokon dostal Juraj Bílik, alias Čapatý, ktorého v časti obžaloby, a to v príprave vraždy Rezňa, oslobodili. Čapatý sa pred koncom procesu rozhodol odkryť pozadie fungovania sýkorovcov. „Ja si myslím, že v rámci dokazovania urobil to, čo bolo potrebné,“ uviedol jeho obhajca. Sedieť má vo väzení so stredným stupňom stráženia. Bílik sa odvolania vzdal a v jeho prípade tak urobil aj prokurátor, takže u neho je rozsudok právoplatný.
Juraj Bílik najprv všetko popieral, napokon zmenil názor, podľa vlastných slov „mení svoj život“. Dlhé obdobie bol blízko údajného hlavného bossa sýkorovcov po smrti Miroslava Sýkoru – políciou hľadaného Róberta L., prezývaného Kýbel. Vraj mu „slúžil“ 13 rokov, teraz má pocit, že sa na neho vykašľali. Bílik odmietol, že by sa osobne niekedy dopustil vrážd, ktorých vraj bolo dosť, ale on podľa vlastných slov robil maximálne sledovača. Chce hovoriť aj o vraždách, ktoré neboli predmetom aktuálnej obžaloby. „Je považovaný za spolupracujúceho obvineného aj v prípadoch iných trestných činov, a to starých vrážd, ktoré boli v bratislavskom podsvetí zhruba v rokoch 1997 a nasledujúcich,“ vysvetlil prokurátor. Dokazovanie podľa neho zatiaľ nasvedčuje tomu, že Bílik hovorí pravdu.
Sedem mesiacov za podpáľačstvo
Súdny proces mal dovedna 37 pojednávacích dní, prvý raz bolo pojednávanie 22. mája 2012. Pred súdom vypovedalo 41 svedkov a šesť znalcov. Dve priznania a vzápätí aj dva odsudzujúce verdikty v tejto kauze zazneli už v auguste minulého roka.
Miroslav Mladý a Marek Šarkózy sa vtedy rozhodli pre dohodu s prokurátorom, ktorú súd prijal, a pred senátom sa priznali k skutkom, ktoré im obžaloba pripisuje. Ani jeden z nich však nebol obžalovaný v hlavnom skutku obžaloby, teda príprave vraždy Martina H.
Mladý v kauze figuroval iba okrajovo, nežalovali ho ako člena zločineckej skupiny. Podľa prokuratúry si objednal podpálenie dvoch áut. Dostal za to sedem mesiacov, tento trest si už odsedel vo väzbe. Šarkózymu vymeral senát šesť rokov a desať mesiacov vo väzení s minimálnym stupňom stráženia. Odsúdili ho za členstvo v zločineckej skupine, ktorú údajne viedol Ladislav B. Okrem toho aj za ďalšie priznané skutky, teda jeho podiel na podpálení dvoch áut, domu a zničenia interiéru a následného podpálenia baru.
Plánovali vraždu Rezňa a telo chceli údajne zakopať
Najzávažnejší skutok obžaloby spočíva v tom, že Ladislav B. spolu s Jurajom B., Viliamom R., Richardom Š. a Filipom N. ako členovia zločineckej skupiny plánovali od 15. februára 2011 vraždu Martina H. Jeho telo vraj chceli zakopať.
Proklamovaný boss údajne vydal pokyn Martinovi R., ktorému obeť dôverovala, aby s ňou dohodol fiktívne stretnutie pod zámienkou riešenia istého problému s vyšetrovateľom. Neskôr zabezpečil aj lopatu a krompáč a uložil ich vo svojom aute.
Martin R. má v súčasnosti odložené obvinenie. Martina H. napokon vylákali na stretnutie, ale polícia urobila v marci 2011 raziu a mužov pozatýkala. Kukláči vtedy zadržali aj Martina H.
Martin H. podľa vlastných slov nevedel vôbec nič o tom, že sa pripravuje jeho likvidácia. Pripustil však, že tušil, prečo sa to chystalo.
„Nakoľko som bol členom skupiny sýkorovcov od roku 2005, začal som ako vyhadzovač,“ uviedol s tým že údajného šéfa skupiny Ladislava B. ani Juraja B. veľmi nepozná. Postupne sa podľa vlastných slov dostal k jednotlivým osobám skupiny.
Stačí dať údajne peniaze a prípad sa zahladí
„Páchali sme určitú trestnú činnosť, možno to bol motív plánovania mojej vraždy,“ povedal v minulosti na súde. Rezeň mal problémy, s ktorými mu nikto nechcel pomôcť. Tak sa ich asi rozhodli vyriešiť po svojom, myslí si.
Problémy Martina H. súviseli s kauzou vydieračského únosu, pre ktorý po ňom pátrali. V inom prípade hrubého nátlaku bol na neho vydaný aj zatykač. Tvrdí, že už sa aj chcel vzdať polícii, ale ďalší človek z prípadu vydieračského únosu prišiel s iným riešením.
Týmto človekom je Martin R, ktorý podľa Rezňa spomínal, že má vyšetrovateľa – stačí dať peniaze a on prípad zahladí.
Martin R. bol hlavným svedkom prípadu, ale obžalovaní spochybňovali jeho dôveryhodnosť. Jeden z obžalovaných Viliam R. poukazoval na jedno z odpočúvaní, z ktorého podľa neho vyplýva, že svedka riadila polícia. Skutok plánovania vraždy je podľa neho vykonštruovaný.
Poukázal aj na rozpory vo výpovediach svedkov a znalecké posudky. V nich sa uvádza, že je ťažké hodnotiť hodnovernosť svedkov, ktorí sú zároveň obžalovaní v iných veciach. Majú totiž silnú motiváciu vyviniť sa zo skutkov, ktoré im pripisujú.